No toto? Povedali by ste to? Komu by také dačo vôbec napadlo? Slota! Taký slušný človek.
Bilasov príbeh je o kreténizme ľudí v rezorte, nie o korupcii."
No. Zistenie, že šesť miliónov eur z účtu Crataegus v Belize, čo je zrejme iba jedno z ramien delty povodia Interblue, skončí kdesi v Žiline, sme predvídali presne v deň, keď bolo prvýkrát zverejnené, že emisie predávalo Slovensko cez "akcionára z Washingtonu". Dávno predtým, než sa vynorili detaily ako Jana Lutken (a pod.). V nastúpenej línii si teda povedzme, že tých 180 mil. Sk pre firmu Milenium Trading, na čele predstavenstva so žilinským právnikom Krnáčom, nevyzerá ako "pôžička", ale skôr ako kapitálový vstup nových akcionárov do odpadového hospodárstva v Lučenci. Taká je logika deja. Riekanku, že banka im nedala úver, a preto sa museli obrátiť na schránku, už poznáme od SDKÚ (Allied Wings), avšak v prípade najlukratívnejšieho biznisu s odpadmi, priamo dotovaného mamutími príspevkami z fondov EÚ, má ešte neopakovateľnejšie čaro. Áno. Ako človek, ktorý sa "zbežne pozná so Slotom" a zháňa deväťcifernú pôžičku (v Sk), stretnete na ulici známeho, zhodou okolností Bilasa od emisií... Presne on vám dokáže úver vybaviť. Nikto iný. Pán Krnáč má so Slotom taký "bežne spoločenský" vzťah, že je predsedom dozornej rady Vojenských leteckých opravovní v Trenčíne, fungoval ako poradca na rezorte životného prostredia (tam sa s Bilasom nestretli) a sedí v orgánoch firiem p. Trabelssieho, o ktorom sa eufemisticky píše, že je "podnikateľ blízky Slotovi" (spravuje mu majetky).
Ani Hans Christian Andersen, Pavol Dobšinský a bratia Grimmovci dohromady by sa za toto rozprávanie nehanbili. No. Exvyšetrovateľ Šátek nedávno napísal, že spev Bilasa pred kamerami potvrdzuje jeho staršiu verziu "o existencii zločineckej emisnej skupiny so štátnou pečaťou". Fajn. Otázka stále je, prečo prokuratúra vec vyšetruje pod egidou "zneužitia právomocí verejného činiteľa", čo je asi desaťkrát slabšie ako "založenie, zosnovanie a podpora zločineckej skupiny", ktorú máme tiež v Trestnom zákone. Trnkove pohnútky nechajme bokom, avšak vyzerá to tak, že chýba stále ten konkrétny trestný čin, na ktorý sa naša zločinecká skupina mala založiť, zosnovať či (vzájomne) podporovať. Bilasov príbeh, ako ho podal, je o kreténizme ľudí v rezorte, nie o korupcii, sprenevere, podvode... Veriť sa mu nedá nič, avšak to, že sa s verziou vôbec postavil pred verejnosť, aby zahladil stopy, vyvinil politikov a pripravil pôdu pre dodržanie kontraktu a budúcu arbitráž voči Slovensku (o to ide, o ďalšie emisie kontraktované pre Interblue!), je najlepšie svedectvo o tom, že ak chcete okradnúť štát, nie je podmienkou spáchanie trestného činu. Toto je zásadné posolstvo emisného príbehu. Nikto tu nevylučuje, že Interblue a spol. na ceste za profitom sa dopustili kriminálnych skutkov. Fascinácia paragrafmi a Trestným zákonom však odpútava pozornosť od základného pochopenia, že kľúč leží v systémových opatreniach v oblastiach verejného obstarávania a spravovania verejných financií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
