Svoje by o tom vedela rozprávať jeho exmanželka Naďa Konvalinková, ktorá napriek lapáliám, ktoré si s ním prežila, nedá naňho dopustiť a tvrdí o ňom, že ak by dnes existovali rytieri, bol by jedným z nich. „Ak by nemal trápenie s psychikou, ktoré rieši alkoholom, bol by to, čo sa charakteru týka, jeden z najlepších ľudí, akých som kedy spoznala," vraví Konvalinková.
Len čo vytŕčate, zrazia vám hlavičku
On sám svoj život charakterizoval počas nášho rozhovoru takto: „Snažím sa vpratať do civilizačnej škatuľky, v ktorej sú všetci ostatní." A hoci jedným dychom dodáva, že v nej šťastný nie je, vraj je to nevyhnutnosť. „Len čo vytŕčate, okamžite vám zrazia hlavičku." Občas si z nej však povyskočí, aby si urobil radosť. No je otázne, či to, čo robí radosť jemu, robí radosť aj okoliu. Jeho večné nevery a problémy s alkoholom ho napokon stáli manželstvo. „Samozrejme, že ma z toho triafal šľak," vraví Konvalinková. „No on dostal do vienka nesmierne veľa - ak by spieval, bol by geniálny spevák, ak by tancoval, bol by fantastický baleťák, ak by hral na nástroj, bol by vynikajúci muzikant a ako herec je nesporne geniálny. Skrátka, tej geniality dostal do vienka toľko, že na druhej strane mu Boh ubral. Takže to nevyčítam jemu, ale osudu - že mu niekde dal tak veľa a niekde veľa vzal. No myslím si, že zaňho viac než to, že bulvár napíše, kde sa opil, hovorí jeho práca, ktorú má za sebou a ktorá prežije ďalšie generácie," nedá naňho dopustiť exmanželka.
Lábusa volá starostlivá teta
Rovnako tak ako jeho verný kamarát a kolega Jiří Lábus. Ten s ním spolupracuje už viac ako 30 rokov. A na zájazdoch ho tiež prebúdza. „Je to taká starostlivá teta," vraví Kaiser a pousmeje sa. Prezývku „starostlivá teta" si vraj Lábus vyslúžil pre jeden z ich neskutočných zážitkov (aj keď ťažko odhadnúť mieru mystifikácie. Hoci Kaiser sa dušuje, že všetky príhody sa skutočne stali!)
„Raz som sa vrátil z Ameriky, kde som si zabudol kufor. Prišiel som domov a napadlo mi – mám predsa 3 dni voľna, skočím si po ne." Do rany mu navyše prišla dcéra Karolína, ktorá namiesto do školy vyštartovala s ním na letisko. „Pointa je ale v inom. V divadle bola zmena. Mal som hrať, no zmenilo sa to, takže som mal 3 voľné dni. Potešil som sa, že ukážem dcére New York a vrátime sa späť. Tak sme leteli. Keď sme dorazili, už z diaľky som medzi ľuďmi v letiskovej hale videl svojho známeho, ktorému som z Prahy volal, že priletíme a on mi vraví: ´Oldo, zmena, volal Lábus – hraješ.´A ja na to: ´To znamená, že je zmena zmeny?´ On, že nevie, len mi odkazuje, čo vravel Jirka. Tak dcére vravím: ´Karolínka, je to v zadku, letíme naspäť´. Takže dcéra videla černocha a newyorskú letiskovú halu, no ani jeden mrakodrap." Pointa sa však (vraj) ešte stále nekončí. Po prílete domov zavolal Kaiser do národného, kde zistil, že žiadna zmena zmeny sa nekoná. „Vyrútil som sa na Jirku a on, že čítal v novinách, že večer hrám... Odvtedy Lábusovi hovoríme teta."
V Číne sedel vo väzení
Kratšie ako hodinu a pol v Amerike vraj zatiaľ nebol nikde. Zato si však vyskúšal čínske väzenie! Vraj si o ňom mysleli, že je špión. Z lochu ho dostala znalosť ruštiny. „Zohnali mi prekladateľku – ruštinárku. Mala asi 2 lekcie, ja som oprášil svoje 2 a spustil som všetky frázy o družbe, krásnom okolí... Tváril som sa, že spať 2 dni na prični mi vlastne robilo ohromnú radosť. Napokon ma pustili. Ale musel som okamžite opustiť ich provinciu."
Keď má niekam cestovať, robí si vraj veľké plány. „Veď plánovať je krásne. A plány sú zas na to, aby sa nedodržiavali," dodáva s úsmevom. „Rozhodujem sa totiž spontánne – podľa pocitov, nálady..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
