Dnes sa pozrieme na tú tretiu, miestnu oblasť, z ktorej priblížime čitateľovi 21. storočia niekoľko drobností zo života mesta v 19. a zo začiatku 20. storočia. Pochopiteľne, nemôžeme ich hodnotiť pohľadom súčasníka, ale brať ich ako zaujímavosti tej doby, keď mestskú dopravu predstavovali fiakre, v parku boli vedľa bicyklistov jazdci na koňoch a spojenie so svetom obstarávala dostavníková pošta.

Telegrafný úrad

Tak ako dnes deti a mladá generácia nevedia, čo je telegram a starší už naň len spomínajú, slovo telegram a jeho význam začali spoznávať Košičania v roku 1856, od 28. novembra, keď začal v meste fungovať prvý telegrafný úrad. Mal správcu a dvoch zamestnancov, ktorí sa stali hrdinami a zapísali sa do dejín mesta - František Binder a Jozef Ostermair. Odosielali aj prijímali telegramy na prvej zriadenej linke Košice - Debrecín. Pred zriadením telegrafného úradu prebiehala v novinách reklamná kampaň, vyzdvihujúca výhody tejto technickej vymoženosti ako najrýchlejšieho spôsobu oznámenia dôležitej správy. Postupne sa spájali touto cestou Košice s Haličom cez Prešov, s Budapešťou, Viedňou, až o desať rokov - v r. l866 - s Medzevom a Rožňavou, po jednom roku so Sečovcami a Michalovcami, v r. l868 s Moldavou nad Bodvou a s ďalšími mestami. Veľkou udalosťou bolo doručenie telegramu z New Yorku do Košíc 3. júna 1867. Bol to prvý telegram z Ameriky, čomu venovala tlač veľkú pozornosť. Ak sa posunieme do roku 1921, keď bol hlavný telegraf v priestore košickej železničnej stanice, vtedy z neho odosielali mesačne 15-tisíc telegramov s priemerným počtom 60 slov, najviac do Rumunska, ale aj iných štátov. Telegrafickú komunikáciu veľmi často využívali obchodníci.

Konská koľajová dráha

Do roku 1891 sa Košičania prepravovali na taxíkoch tej doby, drožkách. Boli oficiálnym dopravným prostriedkom, označeným číslom. S určenými tarifami podľa vzdialenosti premávali po celom meste s kočišmi v uniformách. V tej dobe malo každé väčšie európske mesto niekoľko rokov fungujúcu mestskú hromadnú dopravu a košická radnica ju schválila v roku 1884 ako konskú koľajovú dráhu. Ako sme písali viackrát v súvislosti s vodovodom i plynárňou, ktorých vybudovanie od schválenia trvalo niekoľko rokov, aj konská koľajová dráha - volali ju koňka - začala prepravovať ľudí až v roku 1891.

Koňka mala celkovo pätnásť vozňov osobnej dopravy, jeden vozeň pre nákladnú, štyri traťové vozíky, 36 koní, z nich bolo 32 pre osobnú a 4 pre nákladnú dopravu. Zo skúsených košických kočišov vybrali trinástich vodičov koňky, ku ktorej patrilo aj osem sprievodcov. Po 22 rokoch, v roku 1913, bola trať elektrifikovaná a začala na nej premávať prvá skutočná električka, ktorá nahradila parný rušeň v košickej pouličnej doprave.

Zákaz fajčenia

O verejný poriadok sa mesto vždy staralo, aj keď vynaložené úsilie radnice i mestského policajného kapitána nezodpovedalo vždy výsledku. Súčasťou verejného poriadku bol aj zákaz fajčenia. V roku 1832 sa mestská rada Košíc uzniesla na zákaze fajčenia fajky na celom území mesta kvôli čistému ovzdušiu. Okrem toho vydala nariadenie, ktorým sa, citujeme: "fajčiarom zakazuje priestor pre posedenie s cigaretou v reštauráciách, spoločenských centrách, pracoviskách a niekde aj na verejnosti, vonku" (nasledovali vymenované miesta). Ak zbadal strážca verejného poriadku na zakázaných miestach fajčiaceho, pokutoval ho v prípade, že bol mešťanom. Ak bol z nižšej spoločenskej vrstvy, dostal tridsať rán palicou, pretože pre neho platil telesný trest

Výzva mestského policajného kapitána

V roku 1908 už fajčiarov nepalicovali. Vtedy sa pozornosť otcov mesta aj policajného kapitanátu zamerala na inú skupinu obyvateľov a vyzývala ich nariadeniami i výzvami v dvojjazyčných novinách Kaschauer Zeitung - v nemčine a maďarčine - k dodržiavaniu verejného poriadku v záujme bezpečnosti ľudí. V tom roku sa objavili na verejných frekventovaných miestach po celom meste a v terajšom mestskom parku, vtedy Szécsényiho, výzvy mestského policajného kapitána Jozefa Váczyho, s textom, ktorý znie v preklade takto: "Upozorňujem všetkých, že na Štefanskom moste (bol to most ponad Mlynský jarok do parku - pozn. autorky) môže ísť každý koč a jazdec na koni iba pomaly a bicyklisti vedľa bicykla. Z mosta odbočte doľava všetci jazdci, bicyklisti, aj koče! V parku sa zakazuje všetkým rýchla jazda, tí, ktorí budú jazdiť rýchlejšie, ako je povolené na tabuliach v parku, budú pokutovaní. Platí to aj pre autá. Na chodníkoch sa nesmú zahadzovať papiere, odpadky od ovocia a iné smetie. Zakazuje sa nechať voľne behať psov. Lavičky sa nesmú premiestniť na iné miesta, ani zašpiniť. Kto toto upozornenie nedodrží doslova a do písmena, bude pokutovaný. Preto obecenstvo, ktoré sa zabáva v Szécsényiho parku, najmä bicyklisti, jazdci na koňoch a koče, ktoré sa tam prechádzajú s dámami, nech láskavo vezmú na vedomie, že každé porušenie toho, čo je uvedené v upozornení, je priestupkom voči verejnému poriadku. V Košiciach 6. mája 1908." Koniec citátu.

Dodržiavanie verejného poriadku kontrolovala jazdecká polícia a mala čo robiť najmä v nedeľu a v dňoch voľna, keď bola v parku hustá premávka. K zvyklostiam Košičanov patril od jari do jesene pravidelný relax v parku, kam chodili celé rodiny a niektoré mali svoje obľúbené miesta, kde trávili čas na lavičkách pri debatách a počúvaní posádkovej hudby, ktorá v altánku pravidelne koncertovala. Postupom času vymizli z parku koče aj jazdci na koňoch i jazdná polícia. Zachovali sa koncerty a zostali iba bicyklisti. Ešte v roku 1966 bola v parku požičovňa bicyklov, na ktorých si mohli zajazdiť najmä deti a mládež po vyznačených trasách.

Vychádzky, bohoslužby a koncerty

So vznikom ČSR zaužívané jarné zvyklosti pokračovali. Začiatok jari bol spojený s oživením turistických vychádzok Košičanov na Bankov a Hradovú, kde postavili rozhľadňu aj s útulňou ešte vojaci cisárskej a kráľovskej pešej divízie z Košíc, ako aj do blízkeho okolia.

Zo Spravodaja, vydávaného košickými skautmi sa dozvedáme, že v roku 1923 tradične privítali jar skauti I. a II. oddielu celodennou vychádzkou na Sivec, kým ostatné oddiely na Hradovú. Vychádzku nevynechali ani v nepriaznivom počasí.

Tradíciou sa stali na jar promenádne koncerty vojenskej posádkovej hudby v nedeľu dopoludnia od jedenástej do dvanástej pred Východoslovenským národným divadlom. Rovnako aj duchovné koncerty symfonického orchestra 14. pešieho pluku v posádkovom kostole na Hlavnej ulici na vojenských bohoslužbách. Na bohoslužby pochodovali dôstojníci a vojaci za sprievodu hudby Hlavnou ulicou, čo bolo úžasným zážitkom pre prizerajúcich sa na chodníkoch po oboch stranách ulice. Tento rituál, bohoslužby aj koncerty sa tradovali, kým boli Košice súčasťou ČSR a kým tu boli posádky čsl. armády.

Jar znamenala aj začiatok divadelnej sezóny, keď na niekoľko mesiacov prichádzalo hosťovať do Košíc Slovenské národné divadlo, čoho sa Košičania nevedeli dočkať. V divadle sa mal predstaviť v roku 1921 prvýkrát český balet. K prvenstvám, o ktorých teraz píšeme, patril aj plagát, ktorý ho propagoval. Bol to prvý plagát v Košiciach s baletkami v kostýmoch klasického baletu. Spôsobil veľký rozruch medzi Košičanmi. Kým ho páni obdivovali, dámy zorganizovali proti tejto nemravnosti na plagáte protestnú akciu a delegácia spolku Živena požiadala župný úrad o jeho odstránenie. Divadlo bolo však obsadené do posledného miesta a v hľadisku nechýbali ani bojovníčky proti nemravnosti.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.