Slovo zostrelilo sme dali do úvodzoviek preto, lebo nešlo o klasické zostrelenie nejakým nábojom s výbušninou, ale tzv. lúčovou zbraňou. Pri teste bola totiž balistická raketa ešte vo fáze svojho štartu (teda s pracujúcimi raketovými motormi) zasiahnutá silným zväzkom laserového žiarenia, vyslaného z výkonného lasera v prednej časti špeciálneho lietadla.
Upravený nákladný boeing
Lietadlo má v americkom letectve označenie YAL-1 a vzniklo náročnými úpravami civilného nákladného lietadla Boeing 747-400F. Vnútri lietadla je inštalovaný výkonný laserový systém COIL. Skratka COIL znamená chemical oxygen iodine laser, teda chemický kyslíkovo-jódový laser. Ide teda o tzv. chemický laser, v ktorom sa laserové žiarenie generuje chemickou reakciou. Laser pozostáva zo šiestich vzájomne prepojených modulov, z ktorých každý je taký veľký ako typické športovo-úžitkové vozidlo. Hmotnosť každého modulu je okolo 3 000 kg. Výrobcom lasera, ktorého presný výkon nebol zverejnený, ale pohybuje sa v oblasti niekoľkých megawattov, je firma Northrop Grumman.
Lúč s priemerom 25 cm
Priemer generovaného laserového lúča je okolo 25 cm. Tento lúč je na štartujúcu nepriateľskú raketu zacielený pomocou zrkadiel v mohutnej otočnej veži v špici lietadla YAL-1. Podľa amerického letectva ide o najväčšiu pohyblivú vežu, aká kedy bola namontovaná na lietadlo. Okrem spomenutého mimoriadne výkonného lasera sú na palube lietadla aj ďalšie dva lasery v kilowattovej výkonovej triede. Prvý z nich slúži na zameranie a sledovanie cieľa, pričom na základe jeho údajov sa zameriava hlavný „deštrukčný" laser.
Zisťuje turbulencie vzduchu
Druhý slúži na zisťovanie turbulencie vzduchu medzi lietadlo a cieľom. Na základe údajov tohto lasera sa koriguje zameriavanie hlavného laserového lúča, ktorého dráha je ovplyvňovaná spomínanými turbulenciami. Výkonný laser na palube lietadla YAL-1 bol počas letu po prvý raz „zapálený" 18. augusta minulého roka, a to nad kalifornskou púšťou. V januári tohto roka bol laser použitý na zasiahnutie simulovaného cieľa, pričom ešte nedošlo k zničeniu cieľa. Pri skúškach 3. februára už bola laserom zničená malá raketa na pevné palivo. Doteraz najdôležitejší test celej novej laserovej či lúčovej zbrane prebehol 11. februára.
Testovanie nad Pacifikom
Pri tomto teste, ktorý bol vykonaný v testovacej oblasti Point Mugu nad Tichým oceánom, približne 80 km severozápadne od Los Angeles, „zostrelil" laser lietadla YAL-1 balistickú raketu na kvapalné palivo, ktorá svojou veľkosťou pripomína ruské rakety Scud, a ktorá bola vypustená z plávajúcej plošiny. Tepelné žiarenie zo štartujúcej rakety bolo snímačmi na palube lietadla zachytené v priebehu niekoľkých sekúnd, a potom sa spustil automatický cyklus, ktorý viedol k zničeniu rakety.
Zničená do dvoch minút
Podľa vyjadrenia Missile Defence Agency, teda raketovej obrannej agentúry, proces od štartu rakety po jej zničenie netrval dlhšie než dve minúty. Menej než hodinu po zostrelení prvej rakety zameral laserový systém úspešne druhú raketu, tentoraz na tuhé palivo, ale táto raketa nebola zostrelená, pravdepodobne pre problémy s presným zacielením laserového lúča. Možno pritom zdôrazniť, že laserová zbraň môže detegovať a zasiahnuť nepriateľské rakety len v aktívnej štartovacej fáze letu, teda počas horenia ich raketových motorov na pevné alebo kvapalné palivo. Len v tejto fáze je zameriavací laser schopný zachytiť tepelné žiarenie uvedených motorov.
K dispozícii len krátky čas
Po vyhorení motorov sa balistická raketa pohybuje k cieľu už len svojou zotrvačnosťou, a to po tzv. balistickej krivke (odtiaľ jej názov). V tejto fáze letu je už raketa novou laserovou zbraňou nezachytiteľná. Na zničenie štartujúcej rakety protivníka je teda k dispozícii len veľmi krátky časový úsek. Motory rakiet na kvapalné palivo, ktorými disponuje napríklad Irán či Severná Kórea, horia len približne štyri minúty, modernejšie rakety na tuhé palivo len okolo 170 sekúnd. Experti American Physical Society (Americká fyzikálna spoločnosť) vyrátali, že na zničenie rakety s kvapalným palivom je preto k dispozícii len 140 až 170 sekúnd, na zničenie rakety na pevné palivo len 90 až 120 sekúnd.
Diskutabilné použitie v praxi
Kritici celého systému preto upozorňujú, že praktické nasadenie lietajúcej laserovej zbrane v praktických podmienkach vojnového konfliktu bude veľmi diskutabilné, ak nie priam nemožné. Úspešný zásah štartujúcej rakety vyžaduje, aby lietadlo s laserovou zbraňou bolo relatívne blízko k miestu vypustenia rakety. Odborníci zo spomenutej fyzikálnej spoločnosti odhadujú, že rakety na kvapalné palivo by mohli byť zasiahnuté zo vzdialenosti najviac 600 km, ale rakety na tuhé palivo len zo vzdialenosti do 300 km.
Lúč zohreje plášť rakety
To by však mohlo znamenať, že lietadlo s laserovou zbraňou by sa možno muselo dostať až nad územie protivníka a teda by bolo veľmi zraniteľné. Ešte sme vlastne nespomenuli, akým spôsobom vlastne laser raketu zničí. Stane sa tak jednoducho tým, že intenzívny laserový lúč natoľko zohreje plášť rakety, že dôjde k narušeniu integrity rakety a jej následnému rozpadu. Počas laserového impulzu, trvajúceho približne päť sekúnd, vyžiari laser toľko energie, koľko by stačilo na napájanie typickej americkej domácnosti elektrickou energiou viac než jednu hodinu.
Na tanky nestačí
Energia tohto lúča však nie je dostatočná na ničenie pozemných cieľov, teda napríklad tankov alebo obrnených vozidiel. Podľa pôvodného plánu sa mali lietadlá s „lúčovou" zbraňou dostať do služby už v roku 2008. Celý program sa však oneskoruje, a tak by sa prvé lietadlo pre protiraketovú laserovú obranu mohlo do služby dostať až v roku 2013. Vzhľadom na škrty v americkom vojenskom rozpočte však dnes nikto nevie s istotou povedať, či vôbec k operačnému nasadeniu „lúčovej" zbrane dôjde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
