Korzár logo Korzár
Nedeľa, 11. apríl, 2021 | Meniny má JúliusKrížovkyKrížovky

Peter Šulej: Slovensko má veľkú tradíciu v ´kamarátšaftoch´

Spisovateľ, šéfredaktor a vydavateľ prišiel do Košíc predstaviť svoj nový román.

Autor, vydavateľ i šéfredaktor Peter Šulej sa momentálne najviac venuje vlastnej tvorbe.Autor, vydavateľ i šéfredaktor Peter Šulej sa momentálne najviac venuje vlastnej tvorbe. (Zdroj: Veronika Janušková)

Spisovateľ, šéfredaktor a vydavateľ prišiel do Košíc predstaviť svoj nový román

Doposiaľ písal verše a sci-fi, dnes sa premiérovo prezentuje románom. Chce sa totiž, ako vraví, dostať bližšie k čitateľom. Okrem vlastnej tvorby riadi vydavateľstvo Drewo a srd, šéfuje časopisu o umení a kultúre VLNA a spoluorganizuje medzinárodný festival poézie Ars Poetica. Peter Šulej si našiel čas na rozhovor v rámci prezentácie svojho románu História v kníhkupectve Artforum, kde čitateľov potešil návštevou spolu so spisovateľom Kornelom Földvárim.

Košičanom ste prišli predstaviť svoju najnovšou knihu História. Aká je však história vašej literárnej tvorby? Prvá knižka vám vyšla až v roku 1994, keď ste mali 27 rokov, čo je pomerne neskoro...

- No, za socializmu a hneď po ňom som publikoval viac-menej v marginálnych časopisoch, ktoré už dnes neexistujú. Veľká šanca na vydanie nejakej zbierky nebola a moja tvorba sa v tom období len vyvíjala. Až po revolúcii som sa spolu s novými možnosťami postupne dopracoval k literárnemu debutu.

Na Technickej univerzite ste neštudovali celkom dobrovoľne, no aj po nej ste ešte chvíľku zotrvali v technickej sfére, kým ste začali pracovať v rozhlase a galérii. Čo spôsobilo tento posun k oblasti umenia?

- Už v škole som veľmi dobre vedel, že sa nebudem živiť predmetom môjho štúdia. Potom som sa len nejako pozvoľne vyskytoval na mojom prvom pracovisku a už vtedy som písal mnoho poviedok a tušil, že patrím inde.

Už dlhé roky ste majiteľom vydavateľstva Drewo a srd. Čo hodnotíte na tejto práci ako najkrajšie a čo ako najťažšie?

- Momentálne situácia nie je veľmi priaznivá a vydávanie kníh mám teda skôr už len ako hobby. Tohto roku to, žiaľ, budú len tri knižky, takže sa to nedá označiť za koncepčnú vydavateľskú činnosť. Najlepšie je, keď sa knižka podarí, a keď o ňu je záujem. Najťažšie sú problémy profesionálneho charakteru, keď sa človek musí potýkať s nedostatkom redaktorov, prekladateľov, korektorov, grafikov a distribútorov. To ma vlastne aj donútilo obmedziť vydávanie kníh a rozhodol som sa viac venovať vlastnej tvorbe.

Prečo máte nedostatok ľudí?

- Lebo ich nemám ako zaplatiť. A keď som niekoho najal externe, vždy to bola lotéria. Nemyslím si, že sa dá seriózne vydávanie kníh robiť na báze externých zmlúv. Tri veľké vydavateľstvá, ktoré sa zaoberajú aj súčasnou serióznejšou slovenskou literatúrou, majú aspoň po tridsať zamestnancov. Mne sa napríklad stalo, že vyšla kniha a našiel som v nej 110 chýb! Redaktorka to zvaľovala na grafičku a naopak. To bol asi aj posledný klinec do rakvy môjho vydavateľstva.

Keďže ako šéfredaktor stojíte aj za časopisom o umení a kultúre VLNA, ste ten najpovolanejší, kto môže zhodnotiť, aká je súčasná situácia v kultúre a umení...

- Myslím si, že čo sa týka umeleckej produkcie, tak my Slováci spĺňame európske štandardy. Na počet obyvateľov určite nezaostávame, ba dokonca sa dá povedať, že v niektorých oblastiach sme aj mierny nadpriemer. Ale čo nefunguje, to sú inštitúcie. Sú síce štandardné, ale ich personálne obsadenie je také, že ich funkčnosť je znemožnená, respektíve formálna, alebo idú na pol plynu. Tu ani nie je problém s financiami, lebo ich je relatívne dosť. Ale keď si len zrátate inštitúcie, ktoré sa zaoberajú literatúrou, tak zistíte, že ich je ozaj veľmi veľa. Námatkovo spomeniem Literárne centrum,, Literárny fond, Maticu slovenskú, jednotlivé katedry slovenského jazyka, Slovenskú akadémiu vied, Ústav slovenskej literatúry, slovenské inštitúty v zahraničí a mnoho ďalších. Čiže rámce sú nastavené, inštitúcie sú vybudované, len výsledok je mizivý.

Ako by sa to podľa vás dalo zmeniť? Šikovných absolventov je predsa dosť, len nemajú príležitosť...

- Slovensko má skrátka veľkú tradíciu v ´kamarátšaftoch´, ktoré, zdá sa, bujnejú v každej dobe. Nápravu vidím jedine v striktnom dodržiavaní transparentnosti konkurzov, čo je však v podstate skoro nemožné. To by muselo ísť o zahraničné komisie. A veľký priestor vidím aj v oblasti zlepšenia humanitného školstva, ktoré za ostatných 20 rokov dosiahlo svoje dno. Pritom si myslím, že je to práve humanitné myslenie, ktoré posúva každú spoločnosť dopredu a bez neho táto spoločnosť zdegraduje, čo si myslím, že sa momentálne deje.

Čiže sme podľa vás tesne nad dnom, alebo sme už dosiahli dno?

- Myslím, že sa už hlbšie klesnúť nedá..

Napriek tomu, že máte svoje vydavateľstvo, vám aktuálnu knižku vydal Koloman Kertézs Bagala. Nebolo to pre vás problematické? Predsa len máte iné nároky ako bežný autor...

- Moje vydavateľské možnosti sú, ako som spomínal, značne obmedzené. Vždy však je ťažko urobiť si vlastnú knihu. Takto mám profesionálnejší servis a myslím, že to dopadlo veľmi dobre.

Históriu kritici označujú za knižku o hľadaní šťastia. Súhlasíte?

- V pohode. Román má veľa rôznych línií, ktoré sa prepletajú. Osobne si myslím, že je to hlavne generačná výpoveď a jedna z tém, ktoré ma zaujali, je téma slovenskej identity súčasníka. Pracujem už na pokračovaní, kde však viac zdôrazním sci-fi líniu.

Profil
  • Narodil sa v roku 1967 v Banskej Bystrici, žije v Bratislave.
  • V rokoch 1985-1990 študoval na Baníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.
  • Následne pracoval v ZŤS v Slovenskej Ľupči, ako redaktor v Slovenskom rozhlase, pracovník Štátnej galérie v Banskej Bystrici.
  • Od roku 1994 je editorom a majiteľom vydavateľstva Drewo a srd.
  • Napísal 10 kníh, vo svojej básnickej tvorbe nadviazal na literárnu avantgardu 20. a 30. rokov 20. storočia. Okrem poézie napísal i dve knihy žánru sci-fi a aktuálny román História.
  • Je šéfredaktorom štvrťročníka VLNA o súčasnom umení a kultúre.
  • Od roku 2003 spoluorganizuje medzinárodný festival poézie Ars Poetica.
nit

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  2. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  3. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  4. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  5. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  7. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  8. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  9. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen?
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou
  1. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  2. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  3. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  4. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  6. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  7. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  8. Za 16 rokov pomohli Prešovskému kraju získať milióny eur
  9. Slovník investora 04: Kto môže investovať
  10. Na čo si dať pozor pri zateplení fasády
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 28 602
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 784
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 22 744
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 20 641
  5. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 13 828
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 13 483
  7. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 12 750
  8. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 9 014
  9. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 7 022
  10. Najprv eštebák, potom oligarcha. Aká bola Širokého éra? 6 414
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ospravedlňujeme sa za dočasnú nedostupnosť archívnych diskusií. Náš diskusný systém vylepšujeme do novej podoby a všetky diskusné vlákna budú dostupné v priebehu nasledujúcich dní.

Neprehliadnite tiež

Profesor Jarčuška hovorí, že lekári museli robiť medicínu, na ktorú vôbec neboli pripravení.

Nečakal stratu súkromia, ľudia ho spoznávajú v obchode.

28m
Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Kraj si podľa neho vie vyriešiť svojich obyvateľov do dvoch mesiacov.

27m
Najväčšia zelená plocha vo vnútroblokovom priestore Kuzmányho, Kpt. Nálepku a Magurská by podľa želania miestnych mala byť staromestským Central parkom.

Na Dargovskej vystriedajú nevyužívaný asfalt kontajnery i relax zóna.

27m
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Eva Petričková na sociálnych sieťach ukazuje, že aj autistické deti vedia byť fantastické.

Deťom chýbajú terapie, rodičom oddych.

9. apr
Vizualizácia projektu Metropolis.

Metropolis zapadol prachom.

13 h
Dnes píše Matúš Ritomský

Dovoľme si hovoriť o konci pandémie

Publicista Matúš Ritomský.

Na prekonanie poslednej fázy pandémie potrebujeme rozumný optimizmus.

8. apr

Ako vidí spätne reláciu s Cibulkovou?

9. apr

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop