Spisovateľ, šéfredaktor a vydavateľ prišiel do Košíc predstaviť svoj nový román
Doposiaľ písal verše a sci-fi, dnes sa premiérovo prezentuje románom. Chce sa totiž, ako vraví, dostať bližšie k čitateľom. Okrem vlastnej tvorby riadi vydavateľstvo Drewo a srd, šéfuje časopisu o umení a kultúre VLNA a spoluorganizuje medzinárodný festival poézie Ars Poetica. Peter Šulej si našiel čas na rozhovor v rámci prezentácie svojho románu História v kníhkupectve Artforum, kde čitateľov potešil návštevou spolu so spisovateľom Kornelom Földvárim.
Košičanom ste prišli predstaviť svoju najnovšou knihu História. Aká je však história vašej literárnej tvorby? Prvá knižka vám vyšla až v roku 1994, keď ste mali 27 rokov, čo je pomerne neskoro...
- No, za socializmu a hneď po ňom som publikoval viac-menej v marginálnych časopisoch, ktoré už dnes neexistujú. Veľká šanca na vydanie nejakej zbierky nebola a moja tvorba sa v tom období len vyvíjala. Až po revolúcii som sa spolu s novými možnosťami postupne dopracoval k literárnemu debutu.
Na Technickej univerzite ste neštudovali celkom dobrovoľne, no aj po nej ste ešte chvíľku zotrvali v technickej sfére, kým ste začali pracovať v rozhlase a galérii. Čo spôsobilo tento posun k oblasti umenia?
- Už v škole som veľmi dobre vedel, že sa nebudem živiť predmetom môjho štúdia. Potom som sa len nejako pozvoľne vyskytoval na mojom prvom pracovisku a už vtedy som písal mnoho poviedok a tušil, že patrím inde.
Už dlhé roky ste majiteľom vydavateľstva Drewo a srd. Čo hodnotíte na tejto práci ako najkrajšie a čo ako najťažšie?
- Momentálne situácia nie je veľmi priaznivá a vydávanie kníh mám teda skôr už len ako hobby. Tohto roku to, žiaľ, budú len tri knižky, takže sa to nedá označiť za koncepčnú vydavateľskú činnosť. Najlepšie je, keď sa knižka podarí, a keď o ňu je záujem. Najťažšie sú problémy profesionálneho charakteru, keď sa človek musí potýkať s nedostatkom redaktorov, prekladateľov, korektorov, grafikov a distribútorov. To ma vlastne aj donútilo obmedziť vydávanie kníh a rozhodol som sa viac venovať vlastnej tvorbe.
Prečo máte nedostatok ľudí?
- Lebo ich nemám ako zaplatiť. A keď som niekoho najal externe, vždy to bola lotéria. Nemyslím si, že sa dá seriózne vydávanie kníh robiť na báze externých zmlúv. Tri veľké vydavateľstvá, ktoré sa zaoberajú aj súčasnou serióznejšou slovenskou literatúrou, majú aspoň po tridsať zamestnancov. Mne sa napríklad stalo, že vyšla kniha a našiel som v nej 110 chýb! Redaktorka to zvaľovala na grafičku a naopak. To bol asi aj posledný klinec do rakvy môjho vydavateľstva.
Keďže ako šéfredaktor stojíte aj za časopisom o umení a kultúre VLNA, ste ten najpovolanejší, kto môže zhodnotiť, aká je súčasná situácia v kultúre a umení...
- Myslím si, že čo sa týka umeleckej produkcie, tak my Slováci spĺňame európske štandardy. Na počet obyvateľov určite nezaostávame, ba dokonca sa dá povedať, že v niektorých oblastiach sme aj mierny nadpriemer. Ale čo nefunguje, to sú inštitúcie. Sú síce štandardné, ale ich personálne obsadenie je také, že ich funkčnosť je znemožnená, respektíve formálna, alebo idú na pol plynu. Tu ani nie je problém s financiami, lebo ich je relatívne dosť. Ale keď si len zrátate inštitúcie, ktoré sa zaoberajú literatúrou, tak zistíte, že ich je ozaj veľmi veľa. Námatkovo spomeniem Literárne centrum,, Literárny fond, Maticu slovenskú, jednotlivé katedry slovenského jazyka, Slovenskú akadémiu vied, Ústav slovenskej literatúry, slovenské inštitúty v zahraničí a mnoho ďalších. Čiže rámce sú nastavené, inštitúcie sú vybudované, len výsledok je mizivý.
Ako by sa to podľa vás dalo zmeniť? Šikovných absolventov je predsa dosť, len nemajú príležitosť...
- Slovensko má skrátka veľkú tradíciu v ´kamarátšaftoch´, ktoré, zdá sa, bujnejú v každej dobe. Nápravu vidím jedine v striktnom dodržiavaní transparentnosti konkurzov, čo je však v podstate skoro nemožné. To by muselo ísť o zahraničné komisie. A veľký priestor vidím aj v oblasti zlepšenia humanitného školstva, ktoré za ostatných 20 rokov dosiahlo svoje dno. Pritom si myslím, že je to práve humanitné myslenie, ktoré posúva každú spoločnosť dopredu a bez neho táto spoločnosť zdegraduje, čo si myslím, že sa momentálne deje.
Čiže sme podľa vás tesne nad dnom, alebo sme už dosiahli dno?
- Myslím, že sa už hlbšie klesnúť nedá..
Napriek tomu, že máte svoje vydavateľstvo, vám aktuálnu knižku vydal Koloman Kertézs Bagala. Nebolo to pre vás problematické? Predsa len máte iné nároky ako bežný autor...
- Moje vydavateľské možnosti sú, ako som spomínal, značne obmedzené. Vždy však je ťažko urobiť si vlastnú knihu. Takto mám profesionálnejší servis a myslím, že to dopadlo veľmi dobre.
Históriu kritici označujú za knižku o hľadaní šťastia. Súhlasíte?
- V pohode. Román má veľa rôznych línií, ktoré sa prepletajú. Osobne si myslím, že je to hlavne generačná výpoveď a jedna z tém, ktoré ma zaujali, je téma slovenskej identity súčasníka. Pracujem už na pokračovaní, kde však viac zdôrazním sci-fi líniu.
Profil
- Narodil sa v roku 1967 v Banskej Bystrici, žije v Bratislave.
- V rokoch 1985-1990 študoval na Baníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.
- Následne pracoval v ZŤS v Slovenskej Ľupči, ako redaktor v Slovenskom rozhlase, pracovník Štátnej galérie v Banskej Bystrici.
- Od roku 1994 je editorom a majiteľom vydavateľstva Drewo a srd.
- Napísal 10 kníh, vo svojej básnickej tvorbe nadviazal na literárnu avantgardu 20. a 30. rokov 20. storočia. Okrem poézie napísal i dve knihy žánru sci-fi a aktuálny román História.
- Je šéfredaktorom štvrťročníka VLNA o súčasnom umení a kultúre.
- Od roku 2003 spoluorganizuje medzinárodný festival poézie Ars Poetica.
nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
