Župa bola nielen ekonomicky slabou časťou Uhorska, ale aj keď mal niektorý z bohatších šľachticov záujem o výstavbu zodpovedajúceho sídla, bol obmedzovaný prírodnými danosťami krajiny. Na rovnej Východoslovenskej nížine, či na strmých a vysokých úbočiach Vihorlatu bolo len málo miest s potrebnými atribútmi. Napriek tomu ležia dva zo všetkých piatich fortifikácií župy tesne pri sebe (len 3 km).
Dôvodom danej blízkosti hrádkov v katastroch susedných obcí Choňkovce a Podhoroď sú vhodné geomorfologické pomery. Strmé a pritom nevysoké bralá sa nachádzajú v rámci regiónu výnimočne práve tam. O hrádku v Podhorodi sme už písali, predmetom tohto článku bude lokalita pri Choňkovciach.
Umiestnenie
Hrádok bol umiestnený na masíve Bralo, v polohe Hradzisko (443 m n. m.). Priestor bol z juhu, západu i severu chránený prudkými svahmi juhozápadného výbežku vo východnej časti pohoria Vihorlat. Vrchol so značným prevýšením oproti okoliu bol pritom zo všetkých strán okrem východu chránený aj hlbokými korytami potokov. Vrcholové partie poskytovali dostatok miesta na výstavbu jak obytných tak aj obranných častí objektu. Využitie vrchu Bralo na výstavbu opevneného sídla bolo teda vhodné.
Stavebno-historický vývoj
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z r. 1418, kedy bol nazvaný podľa blízkej starej osady Tibava („castrum Tyba"). Nie je však úplne jasné, či sa jedná o túto polohu, nakoľko bol v listinách rovnako označovaný aj hrad Podhoroď. Ten podľa architektúry a nálezov bol datovaný na 13. - 14. stor. a zároveň sa r.1337 spomína ako zbúraný („castro deserto Tybauara"). Preto je veľmi pravdepodobný predpoklad, že listina z r.1418 pojednáva práve o objekte v katastri Choňkoviec. Iniciátormi výstavby mohli byť podobne ako pri hrádku Podhoroď šľachtici z Michaloviec, vlastniaci dané územie od konca 13. stor. Choňkovský hrádok vznikol zrejme po zániku svojho predchodcu pri Podhorodi v prvých desaťročiach 14. stor. O výstavbe objektu v 14. stor. a funkčnom využití v 15. stor. svedčia archeologické nálezy z lokality pochádzajúce zo 14. - 15. stor. a zároveň zachované múry, tvoriace atypickú hradnú architektúru, charakteristickú až pre neskorý stredovek.
Hrad mal podobné využitie ako jeho predchodca, slúžil ako opevnené šľachtické sídlo a zároveň ako strážna pevnosť (krajinskej cesty spájajúcej Zemplín s Uhom), keďže najbližšia fortifikácia sa vtedy nachádzala až pri Vinnom. Objekt mal zrejme len jednu stavebnú fázu a to etapu výstavby. Vybudovaný bol ako obdĺžniková bloková stavba na východe i západe ukončená polygónom. Budova s múrmi hrubými 1,5 m mala obytnú a obrannú funkciu, najvyššie podlažie malo charakter veže. Pozdĺžne podlažia boli minimálne dvojpriestorové. Obrana vrcholovej plošiny bola z východu a západu posilnená ešte 10 m širokými priekopami. Celkovú podobu a rozmery hradu determinovala veľkosť vrcholovej plošiny (50x30 m). Vstup do objektu bol z východu, cez drevené premostenie priekopy, prístupová cesta viedla po svahu z juhozápadu, popod vrchol a popri priekope cez severovýchodne predpolie.
Dnešný stav lokality
Napriek tomu, že ide o malý hrádok s krátkym funkčným obdobím a len jednou stavebnou fázou, zachovala sa značná časť architektúry, no najmä terénnych úprav, na základe ktorých je možné ľahko zrekonštruovať podobu celej fortifikácie. Z jediného kamenného objektu zostal dostatok múrov na identifikáciu jeho pôdorysu. Dochované častí múrov z lomového kameňa sú miestami 1 m vysoké. Mierne zakrivená priekopa na západnej strane má dĺžku 30 m, východná priekopa v tvare U je dlhá až 60 m. Hĺbka priekop dosahuje niekde aj 3 m. Viditeľná je dokonca tiež trasa prístupovej cesty a náznak miesta premostenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
