Herec Juraj Slezáček, ktorý bystrého dôchodcu stvárňuje, na tom ani v civile nie je inak. Psíka, ktorý sa v skutočnosti volá Clork, pravidelne bráva do svojich obľúbených kaviarničiek a otvorene priznáva, že nemé stvorenie diriguje celú jeho rodinu.
Nerozlučnú dvojicu tvoria pán a pes už štyri roky, odkedy si ho pán Slezáček osvojil z útulku. "Život bez neho si neviem predstaviť. Určite nie. Ťažko sa dá definovať, čím si ma získal. To je totiž pomaly na poviedku," vraví vychytený herec, ktorý dlhé roky pôsobil ako šéf činohry Slovenského národného divadla či dekan Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU.
Zlomil mu srdce
Clork sa do jeho života infiltroval nebadane a postupom času si jeho, aj jeho manželku Jelu, úplne podmanil. Ich prvé zoznámenie bolo v rámci predstavenia O myšiach a ľuďoch, kde tvorili ´hereckú´ dvojicu. "Hral som tam takého starého, však ja už len starých hrávam. (Smiech.) Doniesli nám do divadla z útulku asi štyroch psov, normálne že kasting, a tento bol huňatý a špinavý, a keďže som bol v tom čase šéf, tak som si ho vybral a nemohli mi odporovať. A nejako postupne sa stalo, že mi zlomil srdce," priznáva usmievavý herec.
Je veľký bitkár a nepozná strach
Psieho miláčika, ktorý je írsky jemnosrstý pšeničný teriér, vyhodili pôvodní majitelia na ulicu ako dvojročného. "Bol nejaký šampión, ale vyhodili ho, lebo je to strašný bitkár. Aj mne zadrhol jedno šteňa. Nie je veru až taký miláčik. Vôbec ho napríklad nemôžem voľne pustiť. Je milý a prítulný, ale na psov je zlý, zvlášť, keď sa mu začnú motať pod nos. Na veľkých útočí. Je to teriér, takže veľký bitkár. Nemá pud strachu, napadne aj dogu."
Nič nezničil, ani nepĺzne
Doma sa však správa ako miláčik a nerobí žiadnu neplechu. "Nič nám nerozhrýzol, dokonca ani nepĺzne," obhajuje svojho psieho priateľa hrdý majiteľ, ktorý vďaka nemu začal aspoň čiastočne viac myslieť na svoju zdravú životosprávu, ktorá na tom veru nie je najlepšie. "Tuho fajčím a aj si vypijem, ale nie veľa. Fajčím však, žiaľbohu, dosť, pretože sa napríklad neviem bez cigarety naučiť žiadne texty. Doma sa učiť nemôžem, lebo manželka je alergička, a aj keď si na balkóne zapálim, tak vykrikuje. A v zime je dosť blbé učiť sa na balkóne. Takže vždy idem so psom a vojdeme do prvej kaviarne, kam nám dovolia." Údajne sa mu všetci čudujú, ako sa dokáže učiť texty v ruchu, no s cigaretkou v ruke to vraj preňho nie je žiadny problém. "Inak, čo sa týka životosprávy, hrával som tenis, ale zase kvôli psovi, keď som ho bránil, som si zlomil prst a neviem dobre držať raketu. Tak teraz chodievam plávať. A s Clorkom chodím denne aj päť hodín vonku."
Na dovolenkách si s nimi užíva aj polpenziu
Na dovolenky už chodievajú s manželkou výhradne len tam, kde môže ísť aj pes. "Dokonca je podmienkou, že musí môcť ísť spolu s nami aj na raňajky alebo na večeru, keď je polpenzia. On by sám nevydržal na izbe, zničil by ju. Hlavne je to pre neho cudzí priestor, takže je to nebezpečné. A nebudem predsa na dovolenke chodiť na raňajky najprv ja a potom zvlášť manželka, to by bola blbosť. Priznávam teda, že to u nás Clork celé diriguje. Normálne regulérne riadi," dodáva herec s vysvetlením, že kým na dovolenky 13 rokov chodievali do Grécka, odkedy ho majú, museli rituál zmeniť. "Mohol by ísť s nami, ale nechcel by som ho strčiť v lietadle do klietky. Tak teraz na staré kolená šoférujem do Chorvátska, hoci sa mi vôbec nechce."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
