Nie sú to iba prejavy, teda zvyky, ale aj miesta, kde sa schádzali naši predkovia na obradné rituály, tance a spev. Na východnom Slovensku, i priamo v Košiciach, to boli posvätné háje, vody, rieky, ktoré boli určené aj na rozpravy, porady, zhromaždenia, ktoré sa dnes konajú v zasadačkách, kongresových miestnostiach, športových halách, kostoloch. Iba v inej podobe.
Svetské zhromaždenia v kostoloch
Obradných tancov a spevov sa ľudia nevzdali ani v kresťanskom období a zhromažďovali sa k nim napr. v 13. storočí na cintorínoch aj v kostoloch. V roku 1279 na zhromaždení cirkevnej synody v Budíne, na ktorej sa zúčastnil aj pápežský legát, pohrozili exkomunikovaním tým kňazom, ktorí nezakážu svojim veriacim konať v kostoloch a na cintorínoch svetské zhromaždenia, tance a spevy. Považovali to za veľký hriech a ako vyhlásila synoda, ešte väčší, ako keby v nedeľu a v sviatočných dňoch vykonávali poľnohospodárske práce.
O miestach v prírode, kde sa ľudia schádzali, sú doložené zmienky. Napríklad v najbližšom okolí Košíc je poukaz na chránené miesto zhromaždení v názve "Radimov háj" doložený v roku 1324 nad Bukenom, čo je dnešná obec Klátov. Medzi Seňou a Haniskou ochraňovali háj "Sto stromov". Bola v ňom aj kamenná modla a tá tam pretrvala rok 1267. Vodu pri Vajkovciach, pod košickým územím Chválabohu, považovali za posvätnú, pravdepodobne preto, lebo sa tam konali náboženské zhromaždenia.
Choroby pripisovali démonom
Takejto posvätnej vode pripisovali ani nie tak liečebné, ako nadprirodzené vlastnosti. Napr. kto mal kožnú chorobu - dosť častý bol v minulosti svrab - ak o polnoci z Veľkého piatku na Bielu sobotu skočil do potoka alebo rieky s takouto posvätnou vodou, svrab sa vody zľakol a z kože ušiel. Tento zvyk je ešte z čias, keď sa choroby pripisovali démonom chorôb alebo niektoré sa antropomorfizovali. V tom období sa choroby neliečili, ale vyháňali z tela von, alebo prenášali na iných ľudí alebo na niektoré objekty, nie na domáce zvieratá, veď tie ich živili, a preto aj ich ľudia chránili pred zlými silami.
Púte hriešnikov do Košíc
V 13. storočí, keď ľudia vyháňali démonov chorôb posvätnou vodu, ktorú mali doma v zásobe pripravenú pre takéto prípady na očistenie svojho tela, prichádzali hriešnici do Košíc očistiť svoju dušu a svedomie od hriechov. Košice boli v tom období nielen významným obchodným centrom, ale aj "svätým miestom pútnikov", kam prichádzali nielen z blízkeho i vzdialenejšieho okolia Košickej provincie, ale aj z iných krajín. Košice boli ako pútnické miesto na rovnakej úrovni s Rímom, Benátkami, Jeruzalemom, Kolínom, kam putovali veriaci k hrobom svätcov i k ich relikviám. Košice patrili k mestám, kam smerovali ďaleké púte. Tieto púte sa ukladali hriešnikom za veľké previnenia - aj Košičanom, ktorí, naopak, putovali do pútnických miest v inej krajine, aby tým dosiahli odpustenie. Dlhý čas putovania sprevádzaný nepriazňou počasia a rôznymi útrapami priniesol pútnikom, keď prišli do cieľa svojej cesty, aj niektoré zvýhodnenia, ako napr. na daniach a rôznych povinných poplatkoch. Do Košíc priťahovali pútnikov aj relikvie apoštolov i svätcov východnej cirkvi a úlomok dreva z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Spasiteľ.
Ekonomický prínos
V roku 1402 Svätá stolica relikviármi odôvodnila uvedenie odpustkov v prospech dostavby chrámu sv. Alžbety v Košiciach. Tým pútnikom, ktorí prišli 1. mája na sviatok sv. Jakuba, alebo na tretí deň po ňom do chrámu sv. Alžbety, udelil pápež Bonifác IX. také odpustky, ako keby pútnici navštívili chrám sv. Marka v Benátkach. Historik prof. O. R. Halaga vo svojej knihe "Počiatky Košíc a vznik metropoly" píše: Tieto odpustkové dni splývali s dvoma týždňami alžbetínskeho jarmoku v Košiciach. Rovnocenné odpustky so slávnymi púťami, zastávkami na ceste do Ríma a Jeruzalema prezrádzajú, že i povesť košických pútí siahala široko-ďaleko. Že táto ich povesť pretrvávala stáročia, potvrdzujú aj verše A. Horvátha, rodáka zo Skároša, spred polovice 16. storočia.
Pre Košice ako obchodné centrum mali púte ekonomický prínos, veď jarmok v stredoveku trval aj dva-tri týždne a zúčastňovalo sa na ňom množstvo kupcov i kupujúcich. Jeho splývanie s púťou, ako píše historik, bolo aj v tom, že každé ráno sa otváral a večer končil zvonením, procesiou a pobožnosťou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
