Výkonný výbor má totiž na programe hodnotenie tímu na ZOH vo Vancouveri a je reálne, že vyskočí i otázka prípadného nástupcu muža, čo sa pričinil o výborné štvrté miesto na olympiáde. Lenže táto záležitosť je dokonale opradená tajomstvom a šuškandami, nikto z prostredia vedenia nevyrukoval dosiaľ s oficiálnymi informáciami o tom, že by sa naozaj rokovalo s niektorými zahraničnými kandidátmi. Tie nevedel ani hovorca zväzu Peter Dobiaš a na otázku, kto by mal viesť takéto rozhovory, odpovedal, že pravdepodobne prezident zväzu. Prednedávnom sa Filc pre médiá vyjadril, že otázka o ďalšom smerovaní národiaku bola otvorená už v januári, ale dohodol sa so šéfom SZHĽ, že sa k nej vrátia neskôr. On už možno tuší, ako to dopadne v nasledujúcich hodinách. A možno nie a bude rovnako prekvapený ako všetci ostatní.

Samostatnou kapitolou sú hlavne v zápasoch play-off samostatné nájazdy. Nedá sa povedať, že kto ich ovláda, ten má vyhrané, lebo nejde iba o zručnosť, ale hlavne o psychickú stabilitu a nepodľahnutie emóciám, dôležitosti okamihu. Košickí či popradskí hokejisti by o tom vedeli hovoriť romány, rovnako tak mnohí ďalší vrátane reprezentantov. I keď sa nácviku tejto činnosti venujú v kluboch s rozličnou intenzitou a vo vyraďovačke ešte viac, stále je to nedostatočné a mnohí odborníci na to poukazujú. Všetko je v hlavách a možno i v spôsobe simulovania podobných podmienok pri nácviku, ako sa vyskytujú priamo počas zápolení po skončení zápasu i predĺženia. Vtedy je hráč i unavený, vyčerpaný a neraz i frustrovaný z priebehu zápasu. Všetko je v hlave. Kto ide proti gólmanovi s čistou mysľou a presne vie, čo mieni dokázať, získava výhodu, lebo brankár je ako druhý na rade a kopíruje pohyby zakončovateľa. V tejto súvislosti spomenieme zaujímavosť z NHL, kde tréner Chicaga Joel Quenneville neposlal v dueli s Phoenixom na záverečný rozstrel Mariána Hossu. Kouč to odôvodnil tým, že chcel zaradiť aj jedného praváka a dal prednosť Sharpovi. Kvalitný lodivod berie pri určovaní aktérov všetky alternatívy a reaguje na situáciu. Hoci posledné - a nie vždy úspešné slovo - majú samotní nájazdoví exekútori.

To, že nás už v priemernej návštevnosti predbehli v Rakúsku, je smutné. Už sa nás hotujú preskočiť i na Ostrovoch, a to bude už naozaj hanba. Keby sme mali viac hokejových Košíc, bolo by to iné. Celkove sme však prestali komunikovať s fanúšikmi, účastníci extraligy si myslia, že ich netreba lákať sprievodnými akciami a vytvárať čo najlepšie podmienky. Lenže aj nadšenie pre šport čelí skúške rodinného rozpočtu a ľudia dôkladnejšie zvažujú, kam dajú svoje eurá. Okrem toho, vulgarizmov a hulvátstva je u nás toľko, že by sme ho mohli exportovať do Švédska, kde je i na hokeji tradične kultivovanejšie publikum. No u nás sa vieme neraz len znížiť k urážkam najhrubšieho zrna (viď slovné pošliapanie takej osobnosti, ako je Pálffy, martinskými divákmi) a potom sa čudujeme, že skupiny neokrôchancov vytláčajú z hľadísk slušnejších. Nikto si však neželá, aby na tribúnach zostali len tí, čo majú najpevnejšie nervy a vypestovanú imunitu voči primitívnym prejavom. Skôr opak by sme mali docieliť a vytlačiť nespratníkov mimo arén. Rebríček nevhodného správania ešte štatistici nevedú, ale určite by sme boli na neslávnej poprednej pozícii.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.