Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia však hrali v žlto-modrých dresoch veľké osobnosti s reprezentačnými poctami Bomba, Desiatnik, Jutka, Oboril a ďalší, takže sa mu zo začiatku ušlo miesto len v béčku. Hoci vedel, že má dosť futbalových schopností, i pre neho platilo: talent-netalent, musí počkať na svoju príležitosť. A v ročníku 1972/73 sa jej dočkal aj Vojtech Battányi.
KOŠICE. V lete roku 1972 sa ocitol medzi starousadlíkmi v kádri A-mužstva. Mohol mať radosť a žiariť spokojnosťou, lebo v majstrovskej sezóne, v ktorej VSS skončili na 3. mieste a vyhrali Slovenský pohár, odohral 23 ligových zápasov.
Debutoval proti Sparte
V druhom kole prehrali VSS v Brne 0:4, nuž málokto čakal, že sa objaví na ihrisku už o týždeň, veď na Solovjevku zavítala Sparta. Bol to zápas, ktorý mu ostal v pamäti, lebo Pražania prilákali do hľadiska 10- tisíc divákov, inkasovali štyri góly, nuž a krajší krst zažije málokto. Začali mu pribúdať ligové štarty, ba v deviatom dal vo víťaznom zápase doma s Plzňou (4:1) prvý gól v najvyššej súťaži. Žatva VSS nebola náhodná, pretože v tom čase ich káder, ktorý kormidloval hlavne Ján Hunčár, tvorili vynikajúci futbalisti: Švajlen - Š. Jutka, Králka, Battányi, Oboril, Štovčík, Tamáš - Štafura, Pollák, Daňko, Babej, Kiss, Angyal, Strausz, Boroš, Galis a Andrejko. V nasledujúcom ročníku dostal šancu zahrať si v ďalších dvadsiatich zápasoch. Z prvých dvoch nemal radosť, lebo po prehre v Tepliciach VSS podľahli doma Slovanu 2:3, ale mali potom radosť na pražskej Letnej, kde zdolali Spartu 2:1. V ďalšom kole rozdrvili Bohemians 5:1 a dobrú pohodu v mužstve narušila až tesná prehra 0:1 v Trnave.
Po bronze neželaná smola
Košičania mali veľmi kolísavú formu, takže pod taktovkou trénera Jozefa Jankecha z 3. miesta klesli v ročníku 1973/74 až na deviaty stupienok. Aj preto po sezóne v lete sa vrátil do VSS starý známy tréner Štefan Jačiansky. Ani jemu sa už veľké zázraky nepodarilo urobiť, pretože kolektív skončil len o stupienok vyššie - na ôsmom mieste. Svojich ďalších 20 štartov ozdobil Battányi druhým ligovým gólom v zápase s Interom, ktorých strojári zdolali 3:2 v zostave: Švajlen - Králka, Hoholko, Battányi, Tamáš - Štafura, Pollák, Daňko - Boroš, Strausz, Galis. Po ročníku 1974/75 s 59 ligovými štartmi a so zdravotnými problémami zmizol natrvalo z vrcholnej scény. Chcel ešte nejaký čas hrať v Michalovciach, ale vo štvrtom zápase ho odniesli so zraneným kolenom z ihriska na Letnej so Spartou. Po dvojročnej prestávke si obliekol opäť dres Zemplína v Martine, ale aj tam mu noha vypovedala službu, a tak aktívnemu futbalu dal ako 27-ročný definitívne zbohom. Zostal však natrvalo Košičanom a svoj vzťah k VSS dokumentuje dodnes tým, že patrí medzi bývalých strojárov, ktorí pod hlavičkou Internacionáli VSS rekreačne propagujú futbal, ktorý robil dlhé roky mestu cenné futbalové služby a prvotriednu reklamu. Práve toto všetko spomínali spoluhráči na Battányiho šesťdesiatke, ktorej sa oslávenec dožil v sobotu 20. marca v plnom zdraví. Aj preto živio nemalo konca-kraja.