Od prvých dní nás informovali, ako sa "našim v Turíne zatiaľ darí" a že gólmani našich súperov musia čeliť "skvelým, presným strelám mimo brány".
Brankár Halák si nechal na prilbu namaľovať Jánošíka a Vlada Dzurillu, "postavy našej mytológie", pričom "Dzurilla straší na Jarovej prilbe Kanaďanov od roku 1976". Okrem toho "keď Halák vidí, tak chytá". Keď po dlhých týždňoch opäť skočil na ľad Miro Šatan, bolo samozrejmé, že "sa musí najprv zastreliť". Prečo si pre tento účel vybral hokejovú halu, nevedno. "Otázne tiež bolo, aký stav je Mariánov Gáboríkov". Komentátor ocenil, že "bratia Hossovci budú hrať MEDZI Demitrom" a ktovie, "možno v zápase aj Sekera vystrelí".
Švédi prišli na turnaj s kvalitnou defenzívou a tímom, v ktorom "každý hráč vie, kde je jeho meno". Fíni zas "trávia dlhšie, kým sa dostanú do útočnej tretiny" a "hráči USA dokážu rozpútať kolotoč okolo americkej bránky, takže súper nevie dostať puk za modrú čiaru". Na turnaji hralo aj nemálo hráčov s výnimočnou technikou. "Je to majster sťahovačiek, hoci mu zatiaľ žiadna nevyšla", vypočuli sme si o jednom z nich. "Jonathan Toews zas pravidelne nastupuje proti najsilnejším lajnám súpera."
"Začínali sme s Čechmi, ktorí nám v poslednom období nejako nesedia" (asi iba 20 rokov). A okrem toho sú to predsa naši bratia. Niet sa čo diviť, že po ich nepremenenej šanci zvolal náš komentátor "Škoda!" Nie vždy sme hrali takticky: "Rusi idú dvaja. Naši traja. Óóó, ale tak na prečíslenia by sme si mali dávať pozor!" Proti Lotyšom predvádzali Slováci ekvilibristické kúsky a "z našich striekalo sebavedomie". K tomu všetkému sa Demitrovi podarilo "naštartovať Hossu, ktorý bol mierne pribrzdený." Skupinu sme absolvovali "bez straty kvetinky". Čakali nás vyraďovacie boje.
Ako prvých sme poslali domov brutálnych Nórov. Po 2. tretine sme sa dozvedeli, že "chlapci si budú musieť dať v hlave všetko do poriadku" a po skončení zápasu nás vydesil sám Majo Gáborík, keď vehementne tvrdil, že "dozajtra, kedy nás čakajú Švédi, musíme hru otočiť o 360 stupňov". Mottom zápasu s "troma korunkami" bolo "Potrebujeme rýchlo stráviť puk". Ešteže sa "favorit utápal v našich sústredených defenzívnych štruktúrach". Okrem toho hral neraz v oslabení "pre priveľa hráčov na striedačke" a my sme "útočili z hĺbky obranného pásma".
Po zápase s Kanadou sme už boli smutnejší. Vychádzali nám iba bodyčeky. Po jednom z nich "kanadský hráč smutný odišiel na lavičku. Tam ho nepotešil ani dvojgólový náskok, ani ponúkaná čokoláda".
Vrcholom šampionátu bol pre nás zápas o bronz. "Ja osobne si myslím, že Fíni sú severania," prezradil nám jeden z odborníkov. "Idú tam – späť, tam – späť; jak natiahnuté mašiny." "Oli Jokinen zhodil fúzy, ktoré by boli ozdobou klubu Modrá ustrica". A čo to urobil Paľko Demitra pri nahrávke Hossovi? Paľo "mu to tam risknul"! Prejavom dokonalosti bolo, keď jeden z našich hráčov znenazdajky "inkasoval úder, ktorému sa vyhol". Záver bol hektický. Komentátorov i moderátorov v štúdiu pohltil tranz: "Naši sa hádžu tvárami do striel! Už ani nie telami, ale tvárami! Nie je to nebezpečné hádzať sa tvárou oproti strele?!"
Zle nehrali ani naše dievčatá. "Zuzka Tomčíková patrí medzi najlepšie brankárky na turnaji, hoci má najhorší priemer obdržaných gólov". Za našou gólmankou nezaostávali ani súperky. Jedna z nich "má vyrovnanú bilanciu: vychytala 12 víťazstiev; z toho 6-krát vyhralo USA a 6-krát Kanada".
Malé Slovensko opäť urobilo pozoruhodnú dieru do sveta. Áno, mali sme na zlato; stačil drobný kúsok šťastia alebo premenenie jednej z dvoch tutoviek úžasného Paľka Demitru v závere zápasu s Kanadou. Veru, to boli dva týždne! Ako vraví jeden z najlepších hráčov našej krásnej, slovenskej hokejovej histórie – "Takú drámu by fakt nevymyslel ani Hamlet!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
