Na južnom okraji Levočských vrchov sa nachádza podcelok Levočské planiny. Územie má pahorkatinový reliéf, ktorý je však vysoko položený. Pomerne drsné klimatické podmienky spôsobili aj špecifické podmienky osídlenia. Preto je zaujímavé, že súčasná sídelná štruktúra tejto podhorskej oblasti s výškou 800-900 m vznikla už pred 14. storočím. V jednej z dedín, vo Vyšných Repašoch (okr. Levoča), sa zachoval hodnotný stredoveký kostol z tohto obdobia.
Stavebno-historický vývoj
Koncom 13 .stor. si začali feudáli zakladať nové osady aj na odľahlejších a zalesnených majetkoch. Tak vznikla i dedina Repaše, keď rod Görgey osídľoval priestor pod lesom "Repach". Obec existovala najneskôr začiatkom 14. stor., o čom svedčí 700-ročný kostol. Osada sa rýchlo rozvíjala a zakrátko sa rozdelila na dve samostatné dediny, Nižné a Vyšné, resp. vtedy Veľké a Malé Repaše. Dvoje Repaše sa uvádzali už v r. 1323, no až 1342 sa konkrétne menovali (Nagrepach et Kysrepach). Najskôr vtedy, začiatkom 14. stor., bol vybudovaný aj kostol.
Sakrálny objekt vznikol v centre obce (803 m n. m.), na menšej vyvýšenine pravobrežnej terasy miestneho potoka. Ranogotický kostol pozostával z vysokej hranolovej veže so starým typom združených okenných otvorov, ďalej z jednolodia s rovným stropom, svätyne s rovným záverom a pristavanej sakristie. Okná lode a svätyne boli úzke vysoké s gotickými kružbami. Interiér bol koncom 14. stor. vyzdobený maľbami christologického motívu. Stavba bola potom mierne upravená, v 17. stor. v rámci renesancie (nová klenba lode) a 18. stor. barokovo (okná v lodi). Zásahy však výrazne do ranogotického objektu nezasiahli a dodnes zostala hrubá stavba v pôvodnom stave vrátane architektonických detailov a zariadenia.
Súčasný stav
V súčasnosti je zachovaný kompletne celý stredoveký kostol, teda múry lode, svätyne, sakristie aj veže. V novoveku vznikla pri južnom múre veže prístavba s točitým schodiskom. Loď je krytá troma poľami renesančnej valenej klenby s hrebienkami. K južnému múru prilieha prístavba kaplnky s valenou klenbou, ktorá mohla predtým slúžiť ako predsieň. Loď je so svätyňou prepojená tupo lomeným víťazným oblúkom so zvýrazneným kvádrovaním. Svätyňa je krytá krížovou rebrovou klenbou, kde vyžľabené rebrá klinového profilu sa krížia v kruhovom svorníku a dosadajú na konzoly s reliéfmi masiek. Severne pristavaná sakristia má rovnako primárnu valenú lomenú klenbu. Vo východnom múre svätyne je zachovaný otvor s lomeným záklenkom a šikmým ostením, ostatné okenné otvory objektu boli barokizované, majú teda teraz poloblúkový záklenok.
Vo svätyni je zachované gotické výklenkové pastofórium a čiastočne sú odkryté gotické nástenné maľby s námetom christologického cyklu (Snímanie z kríža, Kladenie do hrobu, Bičovanie, Ukrižovanie). Podvežie je kryté valenou klenbou, prístupné je lomeným, bohato profilovaným gotickým portálom z travertínu, ktorý predstavuje hlavný vstup do objektu. Mohutná veža má štrbinové otvory a na najvyššom podlaží v každom múre združené okenné otvory delené stredovým stĺpikom so skosenými hranami a zvýraznenou hlavicou aj pätkou.
Cenné je aj vybavenie kostola, tvoriace hnuteľné národné kultúrne pamiatky. Zo stredovekého kostola sa zachovala gotická krstiteľnica, gotické sochy, zakomponované do barokového oltára, neskorogotický zvon a neskorogotické súsošie Corpus Domini, uložené však v múzeu v Levoči. V 18. stor. bol kostol obohatený o krásnu barokovú kazateľnicu a hodnotné oltáre. Kostol obkolesuje kamenný múr, vymedzujúci stredoveký cintorín. Celý areál kostola esteticky dotvára drevená brána v ohradovom múre z 18. stor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
