Najvyššie budovy v Európe

Dnes predstavíme najvyššie stavby v Európe. Podľa všeobecne prijatého medzinárodného úzu možno za budovu považovať stavbu, ktorá má na aspoň 50 % svojej výšky podlahové plošiny s obývateľnými priestormi. Preto napríklad železobetónovú vežu CN Tower v Toronte či Eiffelovu vežu v Paríži nemožno považovať za budovy.

Predtým New York, teraz ázijské mestá

Dlhé desaťročia bol za svetovú metropolu mrakodrapov považovaný New York. Mrakodrapy sa potom postupne začali stavať v ďalších amerických mestách. V ostatných desaťročiach však iniciatívu vo výstavbe mrakodrapov prevzali ázijské krajiny. Mrakodrapmi je vyšperkovaná napríklad panoráma Hongkongu, Pekingu, Šanghaja či Dubaja. A ako je to s mrakodrapmi v Európe? Za prvý skutočný európsky mrakodrap je obvykle považovaná výšková budova Boerentoren v belgických Antverpách, ktorá bola postavená v roku 1932 a ktorá bola svojou výškou 87,5 m (neskôr bola budova zvýšená na 95,8 m) najvyššou budovou v Európe až do roku 1952.

Parížska mrakodrapová štvrť

V druhej polovici minulého storočia sa s intenzívnou výstavbou mrakodrapov začalo najmä v Paríži, kde vznikla celá nová "mrakodrapová" štvrť La Défense (tú sme na tejto strane už predstavili), ale aj v Londýne či Frankfurte, ktorý dokonca dostal prezývku Mainhattan (cez Frankfurt tečie rieka Main, u nás nazývaná Mohan). Mohlo by sa teda zdať, že najvyššie budovy Európy stoja práve v niektorom z troch spomenutých miest. Nie je to však tak. Európskou mrakodrapovou metropolou sa v tomto storočí stalo - kto by to povedal - ruské hlavné mesto Moskva.

Mesto dvoch hlavných miest

V Moskve stoja tri v súčasnosti najvyššie mrakodrapy v Európe. Najvyššou budovou v Európe je jedna z dvoch veží komplexu City of Capitals, čo je trošku kuriózny názov znamenajúci mesto dvoch hlavných miest. Tento multifunkčný komplex totiž pozostáva z dvoch mrakodrapov, ktoré symbolizujú dve ruské hlavné mestá, a to Moskvu a St. Petersburg. Vyššia z oboch veží, Moscow Tower (Moskovská veža), má 76 podlaží a je vysoká 301,6 metrov, čo jej zabezpečilo výškový primát medzi európskymi mrakodrapmi. Druhá veža, St. Petersburg Tower (Petersburgská veža), má 65 podlaží a je vysoká 257 metrov.

Dvojkou je "nábrežná veža"

Komplex má celkovú podlažnú plochu 288 680 štvorcových metrov a sú v ňom kancelárske priestory, luxusné apartmány, obchody, reštaurácie, kiná a športové kluby. Komplex bol postavený nákladom približne 450 miliónov dolárov. Druhou najvyššou európskou budovou je veža C ďalšieho moskovského komplexu, nazvaného Naberezhnaya Tower (veža na nábreží). Táto veža, dokončená v roku 2007, má výšku 268,4 m a je najvyššia z troch veží komplexu, ktorý ponúka približne 150 000 štvorcových metrov prenajímateľnej kancelárskej plochy.

Triumfálny palác je trojkou

Aj tretia najvyššia budova v Európe leží v Moskve. Je ňou Triumph Palace (triumfálny palác či palác triumfu), ktorý sa začal stavať v roku 2001 a bol dokončený v roku 2006. Ide o 57-podlažný rezidenčný komplex s približne tisíckou luxusných bytov, ktorý je vysoký 264,3 metra. Tento komplex je Moskovčanmi niekedy nazývaný ôsma sestra, pretože svojím tvarom sa podobá na sedmičku výškových budov postavených v Moskve za Stalinovej éry a prezývaných sedem sestier. Ak sa domnievate, že štvrtá priečka v zozname najvyšších budov Európy by už mohla patriť niektorému mrakodrapu v Paríži, Londýne či Frankfurte, mýlite sa.

Štvrtý je v Istanbule

Štvrtou najvyššou európskou budovou je mrakodrap Sapphire of Istanbul (istanbulský zafír) v Istanbule. Vrchol vežičky tohto mrakodrapu je vo výške 261 metrov nad okolitým terénom, strop najvyššieho z 54 nadzemných podlaží je vo výške 238 metrov. V tomto mrakodrape je 174 luxusných rezidencií, pričom medzi každými tromi podlažiami sú špecializované podlažia so súkromnými záhradami. Základy budovy stoja vo výkopovej jame hĺbky 42,5 m, čo je najhlbšia stavebná jama v Turecku. Výstavba istanbulského "zafíru" stála okolo 200 miliónov dolárov.

Prekoná ho "istanbulský diamant"

Možno spomenúť, že uvedený mrakodrap bude čoskoro prekonaný ďalším mrakodrapom nazvaným Diamond of Istanbul (istanbulský diamant), ktorý má mať výšku 270 metrov. Na piatom mieste najvyšších európskych budov je konečne frankfurtský mrakodrap. Ide o budovu Commezbank Tower, ktorá bola stavaná od roku 1994 do roku 1997. Táto budova, ktorú navrhol renomovaný britský architekt Norman Foster, je vysoká 259 metrov a od svojho otvorenia do roku 2005 bola najvyššou budovou Európy.

Prvý "ekologický" mrakodrap

Centrála banky Commerzbank má 65 podlaží a je považovaná za prvý "ekologický" mrakodrap na svete, pretože pri jeho návrhu a výstavbe sa dbalo na zredukovanie energetických nárokov na vykurovanie a klimatizáciu. Mimochodom, veža Commerzbank je najvyššou budovou v Európskej únii. Na šiestom mieste rebríčka najvyšších európskych budov je už spomenutá Petersburg Tower moskovského komplexu City of Capitals, ktorá je vysoká 256,9 metra. Siedme miesto patrí opäť mrakodrapu vo Frankfurte, a to veži Messeturm (veľtržná veža), ktorá sa stavala od júla 1988 do októbra 1990. Veža, postavená s nákladom 500 miliónov vtedajších mariek, má 63 podlaží a je vysoká 256,6 metra (teda je len o 30 cm nižšia ako Petersburg Tower v Moskve).

Prezývajú ju ceruzka

Veža Messeturm bola do roku 1997 najvyššou budovou Európy. Tvar tejto veže jej dal prezývku ceruzka. Ôsmy a deviaty najvyšší mrakodrap v Európe stojí v španielskom Madride. Na ôsmej priečke je mrakodrap Torre Caja Madrid, ktorý bol dokončený v roku 2008 a staval sa podľa návrhu už spomínaného architekta Normana Fostera. Mrakodrap má výšku 250 metrov a pôvodne v ňom malo byť sídlo ropného a plynárenského koncernu Repsol YPF. Od tohto koncernu však budovu v roku 2007 kúpila finančná skupina Caja Madrid, a to za 815 miliónov eur.

Londýn a Paríž v druhej desiatke

Len o pol metra nižší ako Torre Caja Madrid je madridský mrakodrap Torre de Cristal, ktorý navrhol svetoznámy architekt César Pelli a ktorého výstavba bola ukončená vlani. Desiatku najvyšších európskych budov uzatvára západná veža komplexu Federation v Moskve, ktorá má výšku 242,4 m. Rovnakú výšku bude mať napokon aj východná veža, hoci jej pôvodne plánovaná výška bola až 506 metrov. Nakoniec možno spomenúť, že najvyšší londýnsky (i britský) mrakodrap One Canada Square je výškou 235,1 m na 14. mieste a najvyšší parížsky mrakodrap Tour Montparnasse na 17. mieste rebríčka najvyšších budov na našom kontinente.