Nevedeli si predstaviť iné osvetlenie, ako petrolejovými, olejovými svietidlami, sviečkami, a to nielen bežní občania, ale aj mestskí radní. Svedčí o tom celý rad neúspešných rokovaní mestskej rady aj s rakúskou spoločnosťou, zriaďujúcou plynárne.
Košice boli piatym mestom v Uhorsku a druhým na Slovensku, kde vznikla plynáreň a zaviedlo sa verejné osvetlenie svietiplynom. Košická radnica bola osvetlená 1. septembra 1870 a z priemyselných podnikov Tabaková továreň zvaná tabačka, po ktorej nezostala už ani stopa, na Strojárenskej ulici.
Odmietali novoty
V Košiciach sa technické novinky veľmi ťažko presadzovali aj v mestskej rade i zastupiteľstve, či to bol vodovod, aký už dávno pred Košičanmi, ktorí ho odmietali 15 rokov, mali Bardejovčania, alebo plynové a potom elektrické osvetlenie. Pritom v meste žilo dosť občanov, ktrorí boli významnými šíriteľmi pokroku v tejto oblasti, ba aj niekoľko vynálezcov, ktorých vynálezy a patenty boli známe v Európe aj v USA. Väčšinou to boli profesori tunajších škôl aj podnikatelia. Napr. na košickej strojníckej priemyslovke, prvej v Uhorsku, vyučoval Ján Pató, pôvodom z Medzeva, kde učil aj v ľudovej škole, vynašiel viac technických zdokonalení na obrábacích strojoch, ktoré uznali aj v Anglicku. Na priemyslovke pôsobil aj A. Riház a bol autorom patentov v oblasti techniky lietania. Jeho model vyrobili v tejto škole a vyskúšaný bol v Dobšinej. V siedmich európskych krajinách aj v USA mal prihlásené patenty aj vynálezy z oblasti elektrotechniky R. V. Michl. Po skúsenostiach v Berlíne, kde pôsobil 6 rokov a prihlásil tam prvé vynálezy, bol v r. 1913 - 1932 riaditeľom elektrárne v Košiciach.
Dohodli sa po 10 rokoch
Mešťanosta Košíc Kloczko patril k zástancom progresu, preto presadzoval aj svietiplyn, no reakcia občanov pred každým rokovaním s dodávateľom stavby bola negatívna, rovnako aj medzi poslancami. Konečne sa podarilo až jeho nástupcovi Rimanóczymu presvedčiť členov rady aj mestského zastupiteľstva, že plyn nie je novota, ale nutnosť a v r. 1865 sa uskutočnilo rokovanie s podnikateľom Riedingerom z Augsburgu o uzavretí zmluvy. Dohodli sa, Košice však nepodpísali. K zmluve sa ešte musela vyjadriť Miestodržiteľská rada. Trvalo to ešte tri roky - do 27. augusta 1868 - kým mestská rada vyslovila svoje "áno" a potvrdila ho podpisom.
Za dva roky postavili plynáreň a dokončili montáž verejného osvetlenia s 220 svietidlami, na niektorých miestach zostali ešte petrolejové lampy a v roku 1870 bola založená Košická spoločnosť plynového osvetlenia úč. spol. s vedúcim spoločnosti J. Mullerom. Plyn vyrábali najprv z dreva a o dva roky z českého kamenného uhlia
Koniec petrolejok
Číslovka 2 sa stala akousi zaužívanou v súvislosti s plynom. Po ďalších dvoch rokoch - v roku 1874 - novým majiteľom podniku sa stal už spomínaný Riedinger a premenoval spoločnosť na Augsburské plynárenské spoločenstvo s riaditeľom Ing. F. Clasom. Dva roky boli zrejme postačujúce na to, aby sa ukázala výhoda plynového verejného osvetlenia, o čom svedčí aj zvyšujúci sa dopyt po ňom. To sa priaznivo prejavilo aj na prosperite plynárne, ktorá postavila ďalšiu nádrž, veď počet lámp bol až 350, čím sa predĺžilo o niekoľko kilometrov aj vedenie. Keď počet objednaných svietidiel do mesta dosiahol číslo 750, plynáreň vedenie predĺžila na 20 km. To znamenalo definitívny koniec petrolejových lámp v Košiciach, čo oficiálne odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo zrušením verejného osvetlenia petrolejovými lampami 15. septembra 1888 a poslednú petrolejku oficiálne zhasli na košickej radnici. Petrolejky zmizli oficiálne ešte v roku 1874 zo železničnej stanice v Košiciach, čo okrem železničiarov ocenili najmä cestujúci.
Až do konca 19. storočia sa v Košiciach pooužíval svietiplyn prevažne na verejné osvetlenie, v malej miere na svietenie v budovách, hoci plynáreň bola pripravená na dodávku do podnikov a domácností aj na iné účely.
Zatiaľ zmodernizovala svietidlá na stĺpoch aj konzolách a bolo ich okolo 1 100, pričom dĺžka pouličného vedenia bola nad 53-tisíc metrov. Plyn sa postupne stal dôležitým médiom v priemysle aj obchode, plynárne prosperovali a najväčší výkon - až 1 milión osemstotisíc kubických metrov - dosiahli v roku 1916.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
