Aj keď hráva po rôznych kluboch na Slovensku i v zahraničí, hrdí sa tým, že sa narodila práve v Košiciach. Po siedmich rokoch driny sa vypracovala tak, že sa ľudia chodia baviť do klubov práve kvôli jej osobitému progressive štýlu.

DJ musí byť nielen skvelý vo svojom fachu, ale tiež sympaťák. Keď je arogantný a nevidí nikoho len seba, je nanič."

Na Slovensku nie je veľa žien-dídžejok. Ako si prišla na to, že sa začneš uberať týmto smerom?

- Keď som mala sedemnásť, fungovala som ako tanečníčka. Dosť často som sa zúčastňovala rôznych akcií a párty, kde som nielen tancovala, ale získavala tiež prehľad o dídžejoch a o veciach s tým spojenými. Ani neviem, kedy to prišlo, no zapáčilo sa mi, že rozumiem tomu, čo hrávajú. V momente, keď ma začalo rozčuľovať, čo daný DJ hrá, povedala som si, že si budem hrať to, čo sa páči mne.

Čomu konkrétne si v tejto hudbe začala rozumieť?

- Ťažko sa to vysvetľuje... Hudbu treba vedieť cítiť. Rozumieť treba celej skladbe, tónine, taktom. Bavilo ma nachádzať akýsi odkaz v setoch dídžejov, ktorých som v danom momente počúvala... Nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Nepochybujem. Myslím, že na to existujú rôzne kurzy, či dokonca školy...

- Áno, ale škola dídžejingu je skôr o technickej zručnosti. Naučí ťa ovládať mechaniku a počítačové softvéry, no nenaučí ťa počuť a vnímať hudbu, to musí mať človek v sebe.

Akými ďalšími krokmi si sa potom dostala od tanečníčky k dídžejke?

- Ako k väčšine takýchto povolaní, aj k tomuto som sa dostala drinou a drinou a drinou. Doslova som sa vypracovala. Tým, že som chodievala tancovať na párty, poznala som veľa domácich dídžejov a popri nich som sa učila tomuto "remeslu". Fungovalo to. Nemala som doma žiadnu techniku, učila som sa z akcie na akciu tým, že som ich sledovala pri práci. Pri mojich začiatkoch stáli napríklad DJ Pepo z rádia KISS, DJ Carlos, Dandi, Mino či Richi. Pri nich som sa zrodila. V košických kluboch.

Odkiaľ pochádza tvoja prezývka Laddy M?

- Bol to nápad môjho suseda. Ten sa ma raz pýtal, že keď hrávam, či už mám meno. Rozpačito som nevedela odpovedať. Potom z neho vyhŕklo Laddy M, ktoré sa mi hneď zapáčilo a pristala som naň.

Hráš už od svojich sedemnástich, dnes máš 24. Stále ťa to baví?

- Najvtipnejšie na tom je, že ma to ešte ani poriadne nezačalo baviť tak, ako by malo. Ešte stále je to o tom, že sa niekam driapem, ešte stále mám vrásky z toho, kam idem a čo ma tam čaká. Až keď opadne ten stres a začnem si byť sebou istá, až vtedy sa uvoľním a bude ma to baviť naplno, jednoducho si to začnem užívať. A na ten moment sa veľmi teším.

Čo musíš prežiť, aby si si začala byť sebou istá?

- Neviem. Keď mi niekto povie, že idem hrať na akciu pre 15-tisíc ľudí, určite to v mojom prípade nie je tak, že : ááá, v pohode.. Keď také vystúpenie absolvujem dvakrát, trikrát, bude to už lepšie.

Koľko ľudí si mala na svojom vystúpení najviac?

- Do päťtisíc. Bolo to v Bratislave v rámci akcie Amnezia Ibiza párty v máji minulého roka. Pamätám si skvelú atmosféru až do konca!

Ako dokážeš zariadiť, aby sa ľudia bavili?

- Je to škola Paľa Sedláka alias Spottyho, košického dídžeja. Naučil ma, ako vnímať ľudí. Poviem to natvrdo: je to akoby si im hodila kúsky surového mäsa a na aký druh sa chytia, na tom nabaľujem celú hodinu setu. V rámci nejakých vychytených trekov si viem urobiť obraz o tom, čo sa ľuďom páči a viem, že set zložený z nich, uspeje.

Na akú muziku letia súčasní pártychtiví Košičania?

- Je to individuálne. Nikdy sa nezídu v klube tí istí. Vždy, keď idem hrať do hocijakej krajiny, snažím sa vopred preveriť hudobnú scénu a tracky, ktoré letia. Po tých rokoch, čo sa pohybujem v tejto brandži, je to však už trochu iné. Keď som hrávala v Jazze, hrala som pre širšiu verejnosť. Teraz mám svoj špecifický štýl a ľudia už nasledujú mňa. Prídu preto, lebo poznajú, čo hrávam a chcú to počuť.

Aký je tvoj štýl?

- Hrávam progressive a techno. Progressive house je radený medzi najpopulárnejšie žánre tanečnej klubovej scény, ibaže techno, to pravé techno, je viac známe v zahraničí, než na Slovensku.

Máš informáciu o tom, koľko dídžejok je v Košiciach a na Slovensku?

- V Košiciach bola doteraz jedna - ja :) Teraz poznám jednu, maximálne dve. Na Slovensku by som ich možno narátala na desiatich prstoch. Je to veľmi zriedkavé a preto je aj jednoduchšie sa v tejto pozícii presadiť. No na druhej strane sa mi to dosť často vracalo aj negatívne. Keď sa žena postaví za mixážny pult, je v prvom momente zavrhovaná predovšetkým mužmi, ktorí si myslia, že ženský dídžejing je len o peknej tváričke a iných telesných prednostiach. Veľmi rada ich presviedčam o tom, že to tak nie je. Registrujem dídžejky, no väčšina z nich hráva na domácej pôde, alebo v tých istých kluboch. Momentálne som najpredávanejšou dídžejkou a hrávam na najväčších akciách po celom Slovensku aj vďaka agentúre, ktorá ma tak úspešne prezentuje.

Ako vníma túto tvoju vášeň rodina?

- Rodina to, na moje prekvapenie, vôbec nerieši. Riešili to vtedy, keď som mala 17 a chodievala som tancovať a hrať po nociach kade-tade. Ale teraz, keď vidia, že mi to ide... Nikto mi to nevyčíta, sú hrdí a to ma teší.

Keď sa teraz v Košiciach povie Laddy M, ľudia z dídžejskej branže vedia, o koho ide. Kedy si si začala uvedomovať, že si známa?

- Je kopec ľudí, ktorí ma ešte nepoznajú, lebo nie každý žije nočným životom. No myslím, že také tri roky dozadu. Trvalo teda štyri roky, kým som sa dostala do povedomia. Nemôžem sa sťažovať. Žije sa s tým dobre :)

Čo ti dídžejing ešte dal? Pochodila si napríklad krajiny, do ktorých by si sa inak možno nedostala?

- Určite. Nikdy som nesnívala o tom, že budem cestovať a spoznávať krajiny, no teraz, keď chodím a spoznávam, zisťujem, že je to perfektné. Človek môže ísť, vidieť a objavovať nové krajiny, ľudí, kultúru, nájsť nových priateľov. Krajiny, do ktorých by som sa bez dídžejingu nevybrala sú určite Taliansko, Španielsko, Ibiza - mekka dídžejingu. Ibiza je snom každého DJ, na tamojších párty hrávajú len najlepší z najlepších. Bola som tam aj ja, no zatiaľ iba v sprievode istého DJ, ktorý tam hral. Verím, že raz sa tam dostanem oficiálne ako Laddy M.

A je to reálne?

- Je to možné, Ibiza predsa nie je uzavretý ostrov. ALE! Sú tam pozývaní len tí najznámejší DJ a tí, ktorí majú za sebou produkciu svetového formátu. Geniálni, ktorí musia tvoriť, písať a poznajú ich po mene vo svetovom rebríčku.

Je niekto, koho ty považuješ za geniálneho?

- Možno je to divné, ale nie. Niekto sa zameria na jedného DJ a za ním ide. Ja obdivujem množstvo dídžejov, ktorým na hodnote pridáva, ak sa poznáme aj osobne. Napríklad mi ostal v pamäti Funk´D Void, svetovo uznávaný Dj, ktorého som predtým nepoznala - mali sme možnosť zahrať si spolu jednu-dve akcie a pre mňa je to človek, ktorého si veľmi vážim a obdivujem ho. Poznám ho aj z ľudskej stránky a môžem povedať, že je to pán DJ s veľkým srdcom. Ďalší pre mňa zaujímaví sú tiež Michele de Hey, Corvin Dalek či Shuri-Kan. DJ by nemal len dobre hrať, ale aj byť ľudský a príjemný. Ak je arogantný a nevidí nikoho na okolí len seba, je to nanič.

Kde ťa môžu aktuálne ľudia vidieť vystupovať?

- Asi pred polrokom som sa stala členkou Charlie & clubbers community, v rámci ich projektu Le Grande House sa budem objavovať v najznámejších kluboch na Slovensku aj v zahraničí. Medzi pripravované akcie patrí napríklad Amnezia Ibiza party v Košiciach, ktorá tu ešte nikdy nebola, kedy si opäť s láskou zahrám pred domácim publikom. Aj tento rok máme na pláne sériu akcií po Slovensku, potvrdené sú taktiež návštevy Londýna, Ministry of Sound a Hed Kandi v Hurgade a na pláne sú tiež už spomínaný ostrov Ibiza a Miami.

Popri hraní si tiež normálne zamestnaná v autoskle. Dajú sa tieto dve úplne odlišné odvetvia skĺbiť?

- Je to veľmi náročné robiť od pondelka do piatka, niekedy aj soboty a popri tom každý víkend absolvovať cesty za hraním spojené s ponocovaním na akciách. Je to tempo, ktoré sa ťažko zvláda, no uvidíme, dokedy vydržím.

Rozhovor robíme v podniku a v pozadí hrá hudba. Si profesionálne deformovaná a vnímaš, čo a ako hrá?

- Samozrejme :) Aj teraz som začula niečo, čo ma zaujalo, tak sa plánujem opýtať, kto to mixoval :) Čo sa týka diskoték - keď sa idem baviť a počujem niekde strašnú hudbu, krčím sa v kúte a necítim sa dobre.

Hypotetická otázka, no ak by si chcela niekedy rodinu, ako to budeš riešiť so svojimi povolaniami?

- Neviem, či to zatiaľ chcem riešiť :) Myslím, že by sa to nedalo. Je to taký druh adrenalínového športu, na ktorý sa nedá hocijaká žena. Už len kvôli tomu, že je ťažké nájsť si čo i len priateľa a fungovať v harmonickom vzťahu... Keď idem hrať, točí sa okolo mňa strašne veľa chlapov, nie každý partner to unesie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.