Elegán Zibrinyi bol pokladom košického futbalu

Sportnet|15. mar 2010 o 00:00

Možno, že práve nie ružami posypané chodníky zocelili aj Rudolfa Zibrinyiho, ktorý keby žil, v týchto dňoch by už evidoval úctyhodných 85 rokov.

Roky plynú a s nimi pomaly miznú z pamäti významné futbalové osobnosti. Ak si na ne z času na čas aspoň pri nejakej príležitosti spomenieme, prípadne sa nad ich kariérou zamyslíme, človek len hlavou krúti nad tým, v akých ťažkých časoch žili, čo všetko museli preskákať - a predsa sa dopracovali k sláve.

KOŠICE. Rôzne pramene uvádzajú, že sa narodil 18. februára (niektoré však oponujú 13. marcom) 1925 v Krompachoch, ale celý svoj život prežil v Košiciach, aj keď lopta ho na nejaký čas zlákala do Prešova. Po druhej svetovej vojne sa stal Rudo v metropole východu nezabudnuteľnou postavou spolu s triom Kertész - Fazekaš - Klimek, ktoré sa vrátilo z Diósgyöru, či s mladým útočníkom bývalej prešovskej Slávie Dankom.

Veľké prelomy

Hoci Zibrinyiho zavliekli v závere druhej svetovej vojny do nemeckého tábora, po návrate domov v septembri 1945 sa rýchlo zotavil a vklinil do výbornej partie, ktorú ozdobili hrou repatrianti Prošovský, Turek, Štrba, brankár Klimčok a ďalší. Tréner Antonín Fívébr zaradil iba 21-ročného mladíka do zostavy Jednoty, ktorá nastúpila v roku 1946 na dva zápasy proti ŠK Bratislava v boji o titul majstra Slovenska v zložení
Klimčok - Marik, Pásztor - Hučka, Zibrinyi, Nepko - Turek, Štrba, Csiszár, Klimek, Danko. Táto zlatá jedenástka bola v oboch zápasoch úspešná. Po víťazstvách 2:1 doma a 3:2 pri Dunaji Košice oslavovali nevšedný úspech. V základnej zostave chýbal iba v časoch, keď s meniskom cestoval do Budapešti pod skalpel, takže sa pomaly rok ocitol mimo hry. Po dlhej pauze sa vrátil do úplne nového kolektívu, lebo repatrianti sa rozutekali po svete. Po kariére košický stredný obranca neraz spomínal na zápas s pražskou Slaviou, v ktorom dostal za úlohou brániť najlepšieho čs. kanoniera všetkých čias Pepiho Bicana. On ho udržal, čo prezrádza aj výsledok 0:0. Na Rudov výkon bol zvedavý v tom čase chýrny lanár a obchodník s cibuľou Angello Foresto. Zapáčil sa mu a mal pre neho aj pripravený klub FC Rouen. Čo však čert nechcel, pred cestou do Francúzska dostal povolávací rozkaz na manévre. Na ich konci bol február 1948. Vzali mu pas, a bolo po sľubných nádejach.

Elegán v drese ČSR

Jeden z najelegantnejších futbalistov našej histórie mal v rokoch hráčskeho vrcholu na svojom poste veľkú konkurenciu. Hlohovský rodák Miško Vičan, ktorý hrával za belasých, či Jožko Marko v trnavskom drese, dostávali v tomto období pred hviezdou Jednoty prednosť. Je to viac-menej aj odpoveď na to, prečo taký kvalitný obranca reprezentoval v A-mužstve iba raz. Bolo to 30. apríla 1950 v zápase s Maďarskom v Budapešti v zostave: Matys - Zibrinyi, Vičan, Krásnohorský - Menclík, Benedikovič - Putyera, Malatinský, Tegelhoff, Preis (46. Hlaváček), F. Vlk, ktorá prehrala pred 45-tisíc divákmi na štadióne Dózsu Újpest 0:5. O tri týždne - 21. mája hral v drese béčka, ktoré v Bratislave podľahlo Rumunsku 1:2, hoci sa v ňom stretli viacerí vynikajúci hráči. Na túto rozlúčku s reprezentáciou, o ktorej ani len netušil, nastúpil v zostave: V. Morávek - Zibrinyi, Beneš - Baláži, Marko, Benedikovič - Putyera, Tibenský, R. Svoboda (B. Bilý), Skyva, Šimanský.

Ako prišiel o titul

Počas účinkovania v ligovom drese Dynama ČSD Košice siahal po čs. titule. V roku 1951 sa totiž mužstvo držalo na horných poschodiach tabuľky, niekoľkokrát dokonca na druhej priečke. Mohlo vystúpiť aj vyššie, ale podmienkou bolo vyhrať v Gottwaldove, ktorý nakoniec zostúpil. A čuduj sa svete, Košičania prehrali 0:13, takže Rudo so zranenými slabinami z I. polčasu trpel v šatni dvojnásobne. Napriek veľkému výbuchu svitla Dynamu ČSD v záverečnom kole, v ktorom ho čakalo derby s Prešovom, ešte iskierka nádeje na titul. Lenže po bezgólovej remíze bod stačil domácim už len na tretí stupienok. Keď mu v roku 1962 ako trénerovi unikla s VSS šanca na postup do I. ligy, skončil v Košiciach s futbalom. Na zápasy však chodil pravidelne. Pamätal si veľa, pútavo vyprával, a tak 30. júna 2002, keď vo veku 77 rokov dotĺklo jeho srdce, odišiel s ním aj kus vzácnej histórie.


Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Elegán Zibrinyi bol pokladom košického futbalu