ch.
Niet divu. Nepremietal sa tam ešte a asi ani nebude. Bol to totiž projekt o mojom hrubom čreve, odborne zvaný videokolonoskopia.
Aktu samotného dokumentárneho snímania vnútorností predchádza príprava, ktorá nie je práve pre romantické povahy. Šaratica, nápoj určený na prečistenie organizmu od zvyškov potravy, dokáže hotové divy, takže človek je zrazu so záchodovým sedadlom spätý ako siamská dvojička. Čo štatistickejšie založený typ si dokonca môže jednoduchým odvážením ráno pred použitím šaratice a ďalšie ráno po použití presne odmerať hmotnosť, ako by som to jemne povedal, hovien, ktoré nosí.
A ide do kina.
V prvom rade treba povedať, že samotný prístroj je pred zrakom pacienta decentne prikrytý sterilnou utierkou. Takže vám neviem presne popísať, aké veľké, široké a dlhé čudo mi zrazu vošlo do konečníka. Viem len povedať, a to je určite dôležitejšie, že to zatiaľ nebolí. Potom nastáva inštalácia kamerového systému po celej dĺžke hrubého čreva. Ak sa viete vytočiť, aby ste videli na obrazovku, pán doktor vám presne popíše, kde sa kamera práve nachádza, ak by ste to náhodou necítili, čo teda cítite. Najmä v zákrutách je ten pocit dosť neodbytný a vy si myslíte, že každú chvíľu puknete.
"To sa vám len zdá," zašveholí milá sestrička, ktorá plní pokyny režiséra ako osvetľovač, pomocný režisér, kým scenárista, kameraman a strihač v jednej osobe, teda pán doktor, zatiaľ posúva techniku na miesto činu.
"Už len pár centimetrov, pozri, už sme pri pečeni," ukazuje mi na rozdiel odo mňa skutočný a dokonca aj dobrý doktor, s ktorým sme študovali spolu pred rokmi na škole.
"Ako sa cítite?" spýta sa sestrička, keď zo mňa vyjde spontánny kvílivý zvuk, ale to len pre potešenie ľudí čakajúcich na zákrok na chodbe pred dverami.
"Chce sa mi prdnúť," poviem úprimne.
"Pokojne si uľavte," podporí ma sestra.
"Ešte nie," zaprotestuje Peter, lebo sa práve kvôli čomusi zohol k meritu veci.
"Môžem sa dívať?" ozvem sa nesmelo, keď ma obracajú pre akýsi problém v poslednej šikane.
A je to pohľad úžasný. Kam sa hrabú full HD komédie či trojrozmerné filmy. Táto projekcia ide vskutku do hĺbky a nepláva po povrchu ako mnohé iné diela.
Aj nervozita je hmatateľná, minimálne u pacienta...
"Ako to vyzerá?" pýtam sa nedočkavo, lebo mne to pripomína bludisko zo sci-fi trileru, len neviem, kto je naozaj zlý a kto nie.
"Toto je v poriadku?" ukazujem zdesene, keď vidím obrovský výčnelok, ktorý útočí proti kamere.
"To je polyp a my ho zlikvidujeme," kričí doktor a pohybuje ručičkami, ako keď šikovný košikár pletie svoje výtvory, zatiaľ čo ja sledujem na obrazovke, ako sa proti nepriateľovi vysúva nebezpečná zbraň jedna dva tri a polyp je odnášaný do večnosti.
"Au," kričím, keď chirurg šikovným pohybom odcvakne kúsok môjho tela.
"To ťa predsa nebolí," krúti neveriacky hlavou.
"Nie, ja ťa len skúšam," usmievam sa spokojne, lebo po poslednom odsávaní vychádza kamerový systém úzkym otvorom von a moje telo si môže vydýchnuť.
Pokoj na záchode, píše kolega do papierov, čo mám robiť a ja sa teším spolu s ním, že dnešná bitka s polypmi a cancermi dopadla na výbornú.
Ako hovorím. Kam sa hrabú Hviezdne vojny, Votrelec a Avatar... Videokolonoskopia je naozajstný zážitok.
Najmä ak dopadne dobre.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
