A keď to s Olympicom rozbalí na javisku, neveríte, že ten šoumen je už dôchodca.

Hudba, hudba a znova hudba... Pre Petra Jandu je to fatálna záležitosť.

Mal byť opravárom telefónov

Na našu otázku, čo by bolo, keby nebolo Olympicu, takmer nepripúšťa možnosť, že by sa živil niečím iným. "Hudbu by som robil určite, bol som k tomu odmalička vedený. Kým iní začali s muzikou v 14- 15 rokoch, ja som začínal už ako 5-ročný. Spieval som napríklad v zbore. Pôvodne som mal byť husľovým virtuózom, začínal som totiž s husľami. Lenže ušiel som k rokenrolu. Vyučil som sa v spojoch, rozumel som tomu, teda opravám telefónov, možno by ma to bavilo. Ale hudba mi bola predurčená, bolo to jasné. Z toho sa nedalo vykrútiť," s rozhodnosťou reaguje líder Olympicu.

"Som dôchodca, ale bez muziky by som umrel!"

Olympic pôsobí na hudobnej scéne od roku 1963, stále vypredáva koncertné sály. Prednedávnom to tak bolo aj v Spišskej Novej Vsi. Olympici sú stálicami už neuveriteľných 47 rokov, líder Petr Janda má o dvadsať rokov viac. Prívlastok "starý" Jandovi veľmi nepristane. "Ako sa s takým pomenovaním stotožňujem? No nijako. Nebaví ma byť starým, ale s tým nič nenarobím. Už roky som na dôchodku, poberám slušnú penziu. Normálne by som umrel, keby som nič iné nerobil," smeje sa Janda.

Má rád úspech i potlesk

Stále sa venuje hudbe. Aj keď dvojhodinový koncertný maratón dá po fyzickej stránke poriadne zabrať, Janda na definitívny odchod z javiska vôbec nemyslí. "Na pódiu je to dobré, vládzem v pohode. Páči sa mi to. Mám rád úspech, mám rád potlesk, páči sa mi ten zvuk. A nasadenie... Keď to šliape. Je to taký zvláštny pocit, ktorý prežíva málokto, pretože väčšina ľudí nehrá v kapele. Sme na pódiu partia hudobníkov a pulzuje to, je to ako jeden organizmus zo štyroch ľudí. Jeden bez druhého, tak to nejde, je to obrovská sila, neuveriteľná, ako sme zohratí," s nadšením opisuje líder Olympicu.

Ostal by s prvou manželkou

Kým v hudbe Petra Jandu odjakživa sprevádzal úspech, v súkromnom živote musel zápasiť aj so smútkom. Chorobe v roku 1991 podľahla jeho prvá manželka, nemala ani 50 rokov. Podobne to bolo s jeho jediným synom. Petr, tiež kráčal v otcových hudobných šľapajach, zomrel ako 35-ročný. S chorobou bojoval jedenásť rokov. Oboch vzácnych ľudí mu vzala rakovina. Známy hudobník netají, že by mal rád ešte syna. Má však tri dcéry, každú s inou manželkou. "Bolek Polívka raz povedal, že každému dieťaťu dožičí vlastnú matku, tak u mňa je to to isté," smeje sa Janda. Hudobník je už tretíkrát ženatý, na česko-slovenské konzervatívne pomery je to dosť. Všetko je však inak, ako to na prvý pohľad vyzerá. "Prvá žena bola baletka. Druhá pracovala v kancelárii. Tretia je vyštudovaná pôrodná asistentka. Ale nevykonávala túto prácu, pretože bola v Amerike, potom sme sa vzali. Prvá žena mi zomrela, druhá ma opustila. S treťou som už desať rokov, dúfam, že spolu už ostaneme navždy. Keby prvá manželka nezomrela, určite by som s ňou vydržal až do smrti, boli by sme spolu. Či by to bolo horšie alebo lepšie ako teraz, tak to neviem," tvrdí P. Janda.

Zmaľované nádhery nemusí

Predsa len, ženy sa okolo známeho hudobníka točili stále. Rocker to ani netají a so smiechom reaguje: "Už nie sme idoly mladých dievčat, ale boli sme a boli to nádherné časy." A aký typ žien sa mu páči? "Nejakým spôsobom mi musí žena pripadať pekná. Nejde však o nejakú povrchnú krásu, v tom to nie je. Musí mať niečo, čo ma zaujme, napríklad postava, vlasy, oči, zuby, hlas, ústa, správanie. Môže to byť čokoľvek. Také tie zmaľované nádhery, to ja nemusím. Páčia sa mi prírodné, športové typy," vysvetľuje hudobná legenda, aké ženy majú u neho šancu.

Druhý svokor bol mladší ako on

A prečo sa práve tri ženy stáli jeho manželkami, v čom boli iné ako ostatné?" pýtame sa ho. Janda chvíľu váha, hneď má však naporúdzi vtipné vysvetlenie. "Keď som si bral svoju prvú ženu, mala na hlave ježka. Ja som mal dlhé vlasy, boli sme výnimočný pár. Tretia manželka, to som si ani nedokázal predstaviť, že ešte dokážem zaujať 18-ročné dievča. Tam práve niečo preskočilo, len neviem, či odo mňa k nej alebo naopak. Ale ja som si bol hneď od začiatku istý, že sa mi páči. Ale myslím si, že aj ja som sa páčil jej, inak by neprišla na druhú schôdzku. Všetky moje ženy sú Moraváčky. Pozitívne je, že otec tretej manželky je starší ako ja, pri tej druhej to tak nebolo. Aj Martina, druhá manželka, bola mladá, tak ako moja tretia manželka."

Recept na životnú vitalitu – sex

So svojou súčasnou 27-ročnou manželkou má Petr polročnú dcéru Anežku. "Druhé meno má po nebohom Péťovi – Petra. Manželka by chcela ešte jedno dieťa, ale ja sa na to už necítim. Ale uvidíme..." V pomerne vysokom veku si teda trúfol ešte na otcovstvo. Aký má recept na životnú vitalitu? "Nechcem radiť, to je také hlúpe. Pravidelne necvičím, to nie, ale veľmi rád hrám tenis. Chodím na hory lyžovať. Nevyhýbam sa fyzickej práci, prestal som fajčiť. Pijem málo, a keď, tak len dobrý alkohol. Neopíjam sa, vstávam pomerne skoro, okolo pol ôsmej s dieťatkom. Žijem taký pekný život s manželkou. Ale čo by som všetkým odporučil, tak to je veľa sexu," prezrádza Janda. Okrem toho dodáva, že rád fyzicky pracuje okolo domu. Susedia ho však určite v montérkach nevidia. "Montérky ani nemám, pracujem v džínsach. Veľmi rád sadím kvety, na jar zase paradajky. V zime zase odhŕňam sneh pred domom, a toho roku som sa teda poriadne namakal. Rád rúbem drevo alebo sa starám o tenisový kurt," vymenúva domáci kutil P. Janda.

Otec troch dcér

A čo dcéry? Na prvý pohľad pokojne pôsobiaci hudobník hovorí, že bol a je vľúdny otec, nikdy nepraktizoval fyzické tresty. Priznáva však, že pre hudbu nemal čas svoje deti vychovávať. "Mám tri dcéry. Marta, ktorá je všeobecne známa aj u vás na Slovensku, čomu som rád. Eliška má 17 rokov a potom je to polročná Anežka. Eliška je mladá sebavedomá slečna, veľmi dobre sa učí, určite bude ďalej študovať na vysokej škole. O Anežke vám neviem povedať nič bližšie, pretože zatiaľ iba robí do plienky, vydáva zvuky, ktorým ja veľmi nerozumiem, ale tvári sa veľmi milo, stále sa usmieva. S Eliškou sa vidím menej, ako by som chcel, tak raz, dvakrát do týždňa, pretože žije so svojou matkou, mojou druhou manželkou. Martu som vychovával sporadicky, pretože som bol často na turné. Keď jej zomrela mama, snažil som sa vychovávať ju sám, lenže mi jej bolo tak veľmi ľúto.... Bola dobré, bezproblémové dieťa... A potom bola rok v Amerike a 16 rokov v Nemecku, takže som si ju veľmi neužil," opisuje hudobník svoje rodičovské radosti a povinnosti.

Sem-tam to neutrafili

Repertoár Olympicu, to je asi 60 piesní. Janda hovorí, že by dokázali v kuse hrať tri či štyri hodiny, bez toho, aby sa opakovali. Hudobník hrdo dodáva, že nepotrebuje mať pred sebou text či čítacie zariadenie. "Je medzi nimi veľmi veľa srdcoviek. Som pyšný na to, že som ich zložil a hlboko sa klaniam aj pred textármi, že dokázali zložiť text, ktorý sa veľmi pekne spieva a má zmysel. Veľa z nich má svoj príbeh. Dokonca už priamo od textára som chcel, aby text bol o tom či onom. Ale stalo sa, že sme to neutrafili, textár dodal text, ale ja som cítil, že to s hudbou nejde spolu."

Jedna krátka pauza

Prekvapivé je, že Olympic vydržal spolu tak dlho. "Sme skúsení, špičkoví muzikanti. Zohratá partia, všetkých hudba veľmi baví. Nemáme ani nejaké zvláštne osobné problémy. Spolu nás drží muzika a, samozrejme, aj zárobok. V roku 1993 sme to však zabalili, prestali sme hrať. Úplne som skupinu rozpustil, rok a pol sme nehrali. Mal som pocit, akoby prešli celé veky, doslova som sa trápil. Aby som zakladal novú kapelu, na to som silu nemal, tak sme sa dohodli, že to skúsime opäť a hráme dodnes," zaspomínal si na jedinú krátku prestávku v ich kariére Petr Janda.

Oslovujú ho zásadné štýly

Dnes sa to na scéne rôznymi hudobnými interpretmi len tak hemží, Janda ako hudobný veterán je však veľmi kritický. "Je to hlúpe, ale som tak dlho s muzikou až mám pocit, že už som všetko počul. Od čias, keď vznikol rokenrol, to bolo posledné, čo ma prekvapilo. Stále ma oslovovali zásadné štýly a dnes sa muzika nejako motá. Je to ako kruh, vracia sa. Chodím občas na nejaké koncerty, ale poviem si, páči sa mi, nepáči sa mi a to je tak všetko. A to nie som sám. Taký názor má veľa muzikantov. Veľmi som muziku síce nepočúval, pretože som viac skladal. Keby som maľoval obrazy, tak by som mal pustené platne stále dookola."

Marta nechcela byť speváčkou

Marta, jeho najstaršia dcéra, je tiež speváčka, pozná ju hlavne nemecké publikum, v tejto krajine, začínala úplne od nuly, ako niekto celkom neznámy. Keď príde reč na jej spevácky prejav, otec úplne ožíva. "Ona sa mi naozaj veľmi páči, je ozajstná jednotka medzi českými speváčkami. Nielen ako spieva. Ale tá jej šou! Je na javisku ako atómová bomba. Dokáže mi urobiť obrovskú radosť. A to mi hovorila - tati, ja nechcem spievať, nenúť ma do toho, prosím," spomína Petr Janda.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.