Lokalita je situovaná východne od Chmeľova, v masíve Veľkej hory (516 m n .m.) v Beskydskom predhorí. V literatúre (M. Slivka, A. Vallašek, B. Polla, F. Uličný) sú však zmienky až o troch rôznych objektoch. Prvým je vežovitý šľachtický hrádok z 13.-14. storočia v polohe Váračka (502 m n. m.), druhým bratrícka pevnosť z polovice 15. stor. na Zadnej hure (kóta 529,9) a tretím predsunutá pevnosť v tesnej blízkosti Zadnej hury. Šľachtický hrádok na Váračke však nikdy neexistoval, ide o bratrícku pevnosť, pričom v polohe Zadňa hura sa nachádzalo len predsunuté opevnenie, vybudované taktiež bratríkmi.
Roku 1961 viedol B. Polla na podnet J. Repčáka zisťovací historicko-archeologický výskum v polohe Zadňa hura, pričom boli objavené zvyšky bratríckej pevnosti z polovice 15. stor. Tá pozostávala zo zrubových objektov na vrcholovej plošine kopca, obohnanom priekopou a valom. Lokalizovaná bola aj menšia predsunutá pevnôstka. Sondy boli zasypané a holý vrchol zarástol hustým lesom. V r. 1976 a potom r. 1982 sa konal prieskum na podnet J. Macáka, ktorého záverom bola existencia opevneného šľachtického sídla tzv. vežovitého typu na Váračke (M. Slivka - A. Vallášek). Polohu Váračka pritom nesprávne zaradili do katastra Radvanoviec. Tieto informácie potom prevzal a doplnil o ďalšie historické súvislosti F. Uličný. Viedlo to k vytvoreniu novej (teoretickej) fortifikácie uvádzanej pod heslom Radvanovce. Pritom pôdorysy z obidvoch výskumov sú takmer totožné, pri opise lokality sa autori zhodujú na rozmeroch opevnenia (cca 45 x 35 m), na použití rovnakých obranných prvkov (jeden obvodový val, priekopa), ako i na rozložení jednotlivých častí opevnenia a obytných priestoroch. Podobne dospeli k názoru, že objekty pozostávali z dreva na kamennej podmurovke. Nálezy z výskumov zaradili zhodne, prevažne do 15. stor. No vo vysvetlení historického vývoja zaujali stanovisko rozdielne. Pollova bratrícka pevnosť bola pritom známa ako lokalita Zaďňa hura (kóta 529,9) a Slivkov šľachtický hrádok ako Váračka (502 m n .m.). O tom, že ide len o jednu lokalitu, svedčia nielen spomínané podobné opisy, ale aj fotodokumentácia z výskumov, kde zreteľne vidieť rovnaké znaky terénu (prevýšenie, sklon, konfigurácia).
Stavebno-historický vývoj
Ďalším dôkazom existencie bratríckej pevnosti na Váračke, resp. vyvrátenia tvrdenia o šľachtickom hrádku Radvanovce je historický vývoj lokality. Zatiaľ čo o bratríckej pevnosti svedčia písomné pramene i historické súvislosti, o fortifikácii Radvanovce vzniklo len množstvo teórii o jej vzniku, či funkcii, avšak bez priamych dôkazov. O prítomnosti bratríkov pri Chmeľove pojednávajú tzv. ochranné listiny Chmeľova Bardejovu, potom dohoda o mieri z r.1460, uzavretá v Chmeľove medzi bratríckym kapitánom J. Talafúzom a Bardejovom a napokon zmluva o zničení pevnosti z r.1460 medzi chmeľovskými bratríkmi a kráľovými prívržencami v Košiciach. Podľa dohody mali velitelia pevnosť opustiť za odstupné 4250 zlatých, čo potvrdili aj informácie z kanonickej vizitácie v Chmeľove o niekoľko storočí neskôr.
Objekt vznikol okolo polovice 15. stor., keď bratrícke vojská operovali v priestore východného Slovenska, určite však do r. 1460, keď sa spomína ako "fortalitio Komlos"-opevnenie Chmeľov. Stavba mala teda iba veľmi krátke trvanie. Vznikla však na strategicky vhodnom mieste na kontrolu okolitého územia. Objekt zaberal plochu 45x35 m a bol konštrukčne jednoduchý. Pozostával z obytných zrubov, chránených dookola priekopou a navŕšeným valom s palisádou. Jeden zo zrubov mohol byť vyvýšený a slúžiť ako pozorovateľňa, resp. veža. Najskôr šlo o zrub v severnej, strategicky najvýhodnejšej časti. Terén samostatného kužeľovitého kopca so strmými svahmi bol značne upravený, najmä vo vrcholovej časti.
Súčasný stav
Na lokalite sa črtá iba pôdorys fortifikácie. Viditeľné sú najmä obranné prvky, val a priekopa, ktorá i dnes dosahuje hĺbku do 2 m. Roztrúsené kamene vo vrcholovej časti a zarovnané priestory naznačujú, kde stáli jednotlivé zruby. Približne 500 m severne sa nachádza predsunutá pevnosť s málo výrazným valovým opevnením. Pochádza z rovnakého obdobia a vznikla i zanikla za rovnakých okolností.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
