V Bruseli sídlia najdôležitejšie inštitúcie EÚ (ich honosným sídlam bola venovaná jedna časť tohto seriálu) i velenie NATO. Brusel, ktorý je jednou z 19 obcí Bruselského regiónu, má len približne 145 000 obyvateľov, v celom regióne žije približne milión obyvateľov. Jedným z turisticky najpríťažlivejších miest Bruselu je Grote Markt.

Veľký trh i veľké námestie

V Bruseli žije mnoho Slovákov a mnohí našinci už toto mesto navštívili ako turisti. Tí si možno teraz akosi nevedia spomenúť, že by v belgickom hlavnom meste navštívili aj Grote Markt (veľký trh). Určite však toto miesto navštívili, lenže pravdepodobne nevedia, že má aj takýto názov. Svetoznáme centrálne námestie Bruselu je totiž vo svete známe najmä pod francúzskym názvom Grand Place (veľké námestie).

Dvojjazyčné hlavné mesto

Brusel, rovnako ako celý bruselský región, je však oficiálne dvojjazyčný, pričom úradnými jazykmi sú francúzština a holandčina, takže všetky názvy ulíc, námestí a iných lokalít sú uvádzané francúzsky aj holandsky. Aby bol titulok trochu "tajuplnejší", zvolil som holandskú verziu názvu jedného z najkrajších a štýlovo jednoliatych námestí na svete (aj keď 85 až 90 % ľudí v bruselskom regióne hovorí francúzsky). Založenie Bruselu sa obvykle kladie do roku 979. Námestie – či už ho nazveme Grand Place alebo Grote Markt – bolo centrum Bruselu už v 11. storočí.

Na vysušenom močiari

Toto námestie vzniklo na odvodnenom a vysušenom bývalom močiari a ležalo o približne 1,2 metra nižšie ako dnešné námestie. Námestie bolo miestom veľkých zhromaždení občanov i miestom popráv. Na začiatku 13. storočia boli na severnej strane Grand Place postavené tri tržnice. Ďalšie stavby, drevené i kamenné, vznikali postupne na ostatných stranách námestia. Medzníkom v dejinách tohto námestia je rok 1695. Vtedy na námestí stála takpovediac pestrá zmes budov, pochádzajúcich z 15. až 17. storočia. Dnešné, architektonicky takmer jednoliate námestie Grande Place je dobrým príkladom príslovia, že všetko zlé je na niečo dobré.

Francúzske ostreľovanie

To zlé prišlo 13. a 14. augusta 1695, keď bolo námestie ostreľované francúzskymi vojskami pod velením maršala Villeroya. Temer všetky budovy na námestí boli francúzskou delostreleckou paľbou zničené, stáť ostali len múry a veže radnice a dom Broodhuis. To dobré je to, že v nasledujúcich štyroch rokoch bolo celé námestie prebudované a boli na ňom postavené nádherné budovy prakticky v jednotnom štýle. Temer všetky nové domy na námestí postavili jednotlivé bruselské cechy. Dôležitú úlohu pri obnove námestia a budov na ňom zohrala mestská rada, ktorá si nechala na schválenie predložiť všetky návrhy na výstavbu nových budov.

Radní ustrážili jednotnosť štýlu

Táto rada dôsledne dbala na to, aby námestie malo jednotný a reprezentatívny ráz a v tomto smere aj ovplyvňovalo stavebné plány. Výsledkom tejto výstavby bolo námestie, ktoré sa v prakticky nezmenenej podobe zachovalo do dnešných dní. Námestie má podobu obdĺžnika, ktorý má dĺžku 110 metrov a šírku 68 metrov. Nejde o celkom dokonalý obdĺžnik, pretože južná strana námestia stojí trochu šikmo. Z námestia vedie sedem úzkych uličiek do starého mesta. Najhonosnejšou a najznámejšou stavbou na námestí Grand Place je radnica.

Cieľ: tromfnúť Brugy

Bruselskí radní rozhodli o výstavbe radnice okolo roku 1400, pričom cieľom bolo, aby stavba svojou pompéznosťou "tromfla" radnicu v bohatom meste Brugy, ktorú začali stavať v roku 1370. Architektom stavby bol pravdepodobne Jacques van Thienen. Základný kameň radnice bol uložený v roku 1401. Spočiatku bolo postavené len ľavé krídlo dnešnej stavby, ktoré bolo pristavané k zvonici. Pôvodne nebolo plánované postaviť väčšiu radnicu. Keď si však účasť na riadení mesta vybojovali aj cechy, radnica už bola pre rozšírenú mestskú radu malá a tak bolo v rokoch 1444 až 1448 pristavané druhé, kratšie krídlo. V roku 1449 sa namiesto pôvodnej veže začala stavať nová veža, ktorú pravdepodobne navrhol architekt Jan van Ruysbroeck.

Veža v brabantskom gotickom štýle

Táto veža v brabantskom gotickom štýle, ktorá sa budovala do roku 1455, mala svojou nádherou zatieniť vežu v Brugách. Na vrchole veže, vysokej 96 metrov, stojí tri metre vysoká socha archanjela Michala, patróna Bruselu (niektoré pramene tvrdia, že socha je vysoká 5 m). Po už spomínanom francúzskom bombardovaní dostala radnica v rokoch 1706 až 1714 svoj dnešný vzhľad. Okrem radnice zdobia námestie Grand Place ďalšie nádherné budovy. Za druhú najkrajšiu budovu námestia sa považuje budova priamo oproti radnici. Ide o budovu, ktorá sa vo francúzštine volá Maison du Roi (kráľov dom) a v holandčine Broodhuis (čosi ako dom chleba, pretože na tom mieste kedysi stávala predajňa chleba).

Cechy postavili 37 budov

Do dnešnej podoby v neogotickom resp. neorenesančnom štýle bola táto budova prestavaná v rokoch 1873 až 1896. Okrem budovy radnice a domu Maison du Roi je na námestí ďalších 37 budov, postavených jednotlivými cechmi. Číslovanie budov začína v severnom rohu námestia a pokračuje v smere proti pohybu hodinových ručičiek. Budovy boli postavené v rokoch 1696 až 1700 v talianskom barokovom slohu, modifikovanom flámskymi architektmi. Spomedzi všetkých budov spomeňme aspoň tie najznámejšie a najhonosnejšie. Za najkrajšie sú považované domy s číslami 1 – 7, stojace na severozápadnej strane námestia. Z nich spomeňme aspoň dom č.1, nazvaný Le Roi d'Espagne (kráľ Španielska). Ide o dom cechu pekárov, ktorý bol rekonštruovaný v rokoch 1901-1902.

Sedem domov za jednou fasádou

Z domov na juhozápadnej strane námestia, vedľa radnice, treba spomenúť dom s názvom le Cygne (labuť), ktorý bol dom v roku 1698 prebudovaný súkromným občanom a v roku 1720 sa stal domom cechu mäsiarov. Tento dom už nie je postavený v štýle flámskeho baroka, ale v štýle 18. storočia, ovplyvnenom francúzskym kráľom Ľudovítom XIV. Juhovýchodnú časť námestia zaberá mohutná stavba Domu brabantských vojvodov. Ide o súbor siedmich domov za spoločnou fasádou. Možno ešte spomenúť, že námestie slúžilo až do 19. novembra 1959 ako trh (preto sa v holandčine nazýva Veľký trh).

Kvetinový koberec v auguste

Udalosťou, na ktorú sa schádzajú turisti z celého sveta, je známy "kvetinový koberec". Každý druhý august vytvoria kvetinári na námestí nádherný kvetinový koberec, a to na ploche 24 m x 77 m. Na tejto ploche je z pol milióna (niekde sa hovorí o milióne) begónií vytvorený nádherný kvetinový obrazec, ktorý turisti môžu obdivovať niekoľko dní. Patrí sa ešte spomenúť, že námestie Grand Place bolo v roku 1998 zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ak vás zaujíma, čo sa na bruselskom námestí Grand Place deje práve teraz, môžete to vidieť na záberoch webkamery na internetovej stránke www.brussels.be/4664.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.