Môžeme ho denne stretnúť v košickej mestskej doprave, uliciach i na prechádzke za mestom. Jeho život ako bežného človeka je spätý so Šarišom, odkiaľ pochádza, s Košicami, kde žije a ako vedca a historika s Košicami a východným Slovenskom.
Takmer všetkých 500 prác, medzi nimi aj kníh, vydaných v zahraničí, sa dotýka Košíc a východného Slovenska od najužšieho po najširší - európsky kontext. Spomenieme aspoň tieto: Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc, Počiatky Košíc a zrod metropoly, Košice-Balt (výroba a obchod v styku východoslovenských miest s Pruskom 1275-1526), Acta Iudicaria civitatis Cassoviensis 1393-1405 (najstaršia mestská právna kniha a najdôležitejšia o Košiciach, ktorá pre tunajší zákaz vyšla v Mníchove v nemčine), Styky Olomouc-Košice do 15. storočia, Mestské právo v 16.-18. storočí v Európe, Východoslovenský slovník, obsahujúci do 60-tisíc pojmov.
Košická univerzita
O. Halaga nie je známy iba ako historik, ale od roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny aj ako organizátor kultúrneho života v Košiciach a na východnom Slovensku, tiež iniciátor návratu vysokého školstva do Košíc. Konkrétne: bol iniciátorom vzniku Východoslovenského kultúrneho spolku Svojina v Košiciach, obnovenia Košickej univerzity, aj návratu Vysokej školy technickej M. R. Štefánika z Bratislavy do Košíc. Tieto, aj iné fakty, súvisiace s vysokým školstvom v Košiciach, nie sú mnohým čitateľom známe.
Košickú univerzitu založil jágerský biskup Benedikt Kišdy listinou vydanou v Jasove 26. februára 1657 a fundáciou 40-tisíc toliarov. Panovník Leopold I. zlatou bulou vydanou v Grazi 7. augusta 1660 ju potvrdil a zrovnoprávnil s univerzitami vo Viedni, Kolíne, Prahe, Olomouci, Trnave a s ďalšími s právom promovať. Mala teologickú, filozofickú, neskoršie právnickú a lekársku fakultu. Po zastavení činnosti jezuitského rádu v roku 1772 prešla Košická univerzita na základe reforiem Jozefa II. pod štátnu správu. Teologická fakulta sa presťahovala do Jágru a od roku 1776 Košická univerzita právne podliehala jedinej uhorskej univerzite, prenesenej z Trnavy do Budína. Odvtedy mala aj nový názov: Academia Regia Cassoviensis (Kráľovská akadémia). Od r. 1848-49 tu zostal už len zvyšok Košickej univerzity - Právnická akadémia a až do r. 1922 už v Česko-Slovenskej republike sa v Košiciach vyučovalo iba právo. V r. 1922 na základe vládneho nariadenia vyše 250-ročná univerzita zanikla.
VŠT niesla Štefánikovo meno
Košice zostali bez univerzity v rokoch 1922-1959, z čoho vyplýva, že v tom období museli východoslovenskí vysokoškoláci študovať v Prahe a v Brne. Napokon - v slovenskom jazyku sa nevyučovalo počas trvania monarchie nikde (okrem základných škôl v nárečí) dokonca aj na košickej Právnickej akadémii už v ČSR bol až do jej zániku v roku 1922 vyučovací jazyk maďarský. Po vzniku ČSR sa začala v Bratislave Slovenská univerzita iba vytvárať, takže záujemcovia o vysokoškolské štúdium z východného Slovenska odchádzali do Čiech a na Moravu. Tam sa zapájali do viacerých hnutí Slovákov ako boli napr. Detvan, Dav, čítali a podieľali sa na tvorbe slovenského časopisu Svojeť, vydávaného v Prahe. V Svojeti boli aj básne šarišského básnika J. Tomášika-Dumína. V Prahe medzi študentmi vznikla iniciatíva postaviť spolutvorcovi ČSR gen. M. R. Štefánikovi v Košiciach pomník a tiež zriadiť v metropole východného Slovenska vysokú školu technickú, ktorá by niesla jeho meno. Napokon sa to stalo realitou, keď bola podľa čsl. zákona zo dňa 25. júna 1937 podpísaného Benešom, Hodžom a Frankom zriadená v Košiciach Vysoká škola technická M. R. Štefánika a na Hlavnej ulici zo zbierok občanov postavili Štefánikovi pomník, ktorý počas socializmu odstránili a nevedno kde roztavili. Počas okupácie Košíc VŠT presťahovali najprv do Martina a potom do Bratislavy a Maďari ako náhradu zriadili Vysokú školu obchodnú.
Nenávratne preložená VŠT
Po druhej svetovej vojne by nebolo azda normálne, keby Košice zostali provinčným mestom bez vysokej školy. Vznikol boj o návrat VŠT, ktorú, ako sa ukázalo, nenávratne preložili. V tom čase už začal vyvíjať činnosť Východoslovenský spolok Svojina, ktorý vydával aj časopis Východoslovenský akademik. Svojina, časopis, i ľudia okolo nich zoskupení začali bojovať o návrat VŠT aj o obnovu bývalej Košickej univerzity. Na čele tohto boja stál O. R. Halaga. V júli r. 1945 vyšlo prvé číslo Východoslovenského akademika s podtitulom: Časopis pre záujmy východného Slovenska. Na titulnej strane bola báseň Pavla Horova Rodná zem. "Do časopisu prispievali nebojácni nadšenci, ktorým záležalo na tom, aby východné Slovensko nebolo zabudnutým kútom povojnového Československa, najmä preto, že malo bohaté tradície nielen v obchode, ale aj vo vzdelávaní" - hovorí dnes prof. Halaga, ktorý osobne podstúpil odyseu v záujme pokračovania tradície vzdelávania.
Nezáujem najvyšších
Prvé číslo časopisu bolo venované VŠT a útrapám, ktoré boli spojené s úsilím dostať školu späť tam, kde vznikla. Všetko úsilie, peripetie, vyšlo nazmar, pretože ani najvyššie úrady nemali záujem vrátiť školu do Košíc. Prof. Halaga má aj dnes v pamäti slová jej rektora Hronca: "Nebolo v záujme Slovákov, aby bolo veľa inteligencie z východu a keď už, tak technickej. Preto sa zriadila VŠT v Košiciach, ale teraz by sme ju zabili, keby sme ju presťahovali naspäť do Košíc. "Napokon bola ako náhrada založená Vysoká škola lesného inžinierstva a lesného a poľného hospodárstva, ktoré neskoršie presunuli do Zvolena a Nitry. V Košiciach vznikol priestor pre Vysokú školu technickú (dnes Technickú univerzitu) v súvislosti s Východoslovenskými železiarňami.
Podobne, ba ešte komplikovanejšie to bolo s obnovením univerzity, o čom sme podrobne písali v Korzári 3. 9. 2009 v článku Zatajená košická univerzita. O. Halaga zdôrazňuje, že išlo o obnovenie košickej univerzity, nie o založenie, i keď začala pôsobiť ako Univerzita P. J. Šafárika až v roku 1959. Na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady UPJŠ vyslovil jej prvý rektor prof. J. Pajtáš O. R. Halagovi poďakovanie "za iniciatívu a prácu v prospech vzniku UPJŠ". Pomenovanie podľa Šafárika jej dali tí, ktorí o ňu bojovali ašte ako členovia Svojiny. Tento spolok, ktorý priniesol vklad do slovenskej kultúry, zanikol v roku 1951 na základe zákona o zrušení spolkov. O jeho činnosti prinesieme článok v nasledujúcom vydaní o týždeň.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
