Už možno nie všetci vieme, že na zemeguli vieme identifikovať aj dva magnetické póly. No a možno už len málo ľudí vie, že magnetické póly nie sú totožné s geografickými pólmi, ba sú od nich poriadne vzdialené. To, že magnetické póly "nestoja" na jednom mieste, ale pomaly putujú, už asi vedia len tí, čo mali jednotku zo zemepisu.
Južný je na severe a naopak
Aj tých však možno prekvapí informácia, že geografické a magnetické póly sú takpovediac "prehodené": magnetický severný pól sa nachádza v blízkosti južného geografického pólu, zatiaľ čo južný magnetický pól leží v blízkosti severného zemepisného pólu. Keď si zoberieme kompas a povieme, že jeho ručička ukazuje na sever, je aj nie je to pravda. Ručička ukazuje, samozrejme, nie k severnému zemepisnému pólu, ale k magnetickému pólu, a to vlastne k južnému. Čo sú to vlastne magnetické póly? Naša Zem je obklopená magnetickým poľom. Miesta, na ktorých siločiary tohto magnetického poľa stoja kolmo na zemský povrch, teda kde ho magnetické pole takpovediac "pretína", sú podľa definície magnetické póly. Magnetické pole, obklopujúce našu zemeguľu, však nie je statické, ale s časom sa pomerne výrazne mení. Keď hovoríme "s časom", máme na mysli nie dni, mesiace či roky, ale státisíce rokov.
Póly si vymieňajú miesto
V histórii našej planéty sa magnetické pole okolo nej už niekoľko sto ráz takpovediac "zrútilo", pričom došlo k jeho prepólovaniu. To znamená, že severný magnetický pól si vymenil miesto s južným magnetickým pólom. K takejto zmene došlo naposledy približne pred 780 000 rokmi. Odvtedy je severný magnetický pól v blízkosti južného zemepisného pólu a južný magnetický pól v blízkosti severného zemepisného pólu. V súčasnosti leží severný magnetický pól na tom pobreží Antarktídy, ktoré je obmývané Indickým oceánom. Vzdialenosť medzi týmito pólmi je v súčasnosti viac než 2 500 kilometrov. Južný magnetický pól leží v Arktíde. Vzdialenosť medzi geografickým severným pólom a magnetickým južným pólom je v súčasnosti menej než 500 kilometrov. Ako sme už spomínali, magnetické póly "nestoja" na jednom mieste, ale pomaly putujú.
Južný magnetický pól zrýchľuje
Francúzsky vedecký tím na čele s Arnaudom Chulliatom z Ústavu pre fyziku zeme v Paríži uverejnil nedávno v časopise Earth, Planets and Space (Zem, planéty a vesmír) zaujímavý článok o výsledkoch štúdia rýchlosti putovania oboch zemských magnetických pólov. Spomenutý tím zistil, že južný magnetický pól (teda ten, ktorý leží na severe) sa v ostatných 400 rokoch presunul o niekoľko tisíc kilometrov. V roku 1831 ležal na južnom okraji polostrova Boothia v kanadskej Arktíde. Tam, na približne 70 stupňoch severnej zemepisnej šírky, dosiahol tento pól najjužnejší bod svojho putovania. Odvtedy sa neprerušene presúva na sever. V uplynulom storočí sa tento pól presúval rýchlosťou približne desať kilometrov za rok.
Dosiahne severný zemepisný pól
V roku 1983 sa rýchlosť pohybu pólu začala zrýchľovať. Do roku 1994 bola jeho priemerná rýchlosť okolo 15 kilometrov za rok. Odvtedy sa tento magnetický pól "ponáhľa" rýchlosťou okolo 50 km za rok na sever. V súčasnosti sa pól nachádza na približne 85 stupňoch severnej šírky a 130 stupňoch západnej dĺžky. Keď bude tento pohyb naďalej pokračovať, mohol by južný magnetický pól za zhruba desať rokov dosiahnuť severný zemepisný pól. Zaujímavé je, že severný magnetický pól (teda ten, čo leží v Antarktíde) nemá tak naponáhlo. Tento pól sa pohybuje oveľa menšou rýchlosťou ako južný magnetický pól, pričom rýchlosť pohybu sa za ostatných 15 rokov výrazne nezvýšila.
Polohu ovplyvňuje slnečná činnosť
Pri určovaní polohy magnetických pólov sa musia okrem iného zohľadňovať externé poruchy zemského magnetického poľa, spôsobené slnečnou činnosťou. Tieto poruchy sa mimoriadne silno prejavujú najmä vo vyšších zemepisných šírkach. V dôsledku týchto porúch môže presná poloha miesta, v ktorom magnetické pole kolmo pretína zemský povrch, krátkodobo kolísať až o 80 km. Preto sa merania musia robiť pri "pokojnom Slnku", a to počas niekoľkých dní alebo až týždňov, čo pri počasí panujúcom v Arktíde aj v lete je veľmi náročné. Za možné príčiny zrýchleného "vandrovania" južného magnetického pólu považujú vedci krátkodobé zmeny špirálovitých prúdení tekutej zliatiny železa a niklu vo vonkajšej časti zemského jadra. Príslušné modelové výpočty boli nedávno predstavené na konferencii Americkej geofyzikálnej únie v San Franciscu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
