Martin Štrbák si ako rekordér vyzliekol dres

Frustrácia. Aj Martin Štrbák (vľavo) sa ťažko vyrovnáva so sklamaním.
Frustrácia. Aj Martin Štrbák (vľavo) sa ťažko vyrovnáva so sklamaním. (Autor: čtk/ap)
Sportnet|5. mar 2010 o 00:00

Doma v Prešove sa nestačil ani poriadne poobzerať a už si znovu balil veci na ďalšiu cestu. Hokejista Martin Štrbák zamieril do Ruska, aby pokračoval v dianí v KHL.

Aj s odstupom pár dní po skončení bojov v Kanade netajil rozčarovanie z toho, že si Slováci v olympijskom turnaji nesiahli na medaily, hoci mali k tomu naozaj blizučko.

KOŠICE. Ako prezradil, bude ho to hnevať do konca života a je otázne, či sa s tým niekedy vyrovná.

Labutia pieseň

"Pre mňa štvrté miesto vonkoncom nie je úspech. Keď sme sa dostali tak ďaleko, jednoznačne sme mali brať kov. Som z toho nešťastný a nemám vôbec chuť hrať ďalej hokej," rozhovoril sa smutným hlasom náš obranca, rekordér v počte odohraných zápasov v národnom tíme.

Zápas o tretie miesto mal poradové číslo 153 a všetko nasvedčuje tomu, že túto bilanciu si už nikdy nevylepší. Alebo svoje rozhodnutie skončiť v reprezentácii ešte prehodnotí? "Nemám čo korigovať. Je nefér povedať najprv, že skončím a potom pokračovať. Rozhodol som sa takto a nič na tom nezmením. Je to definitívny ortieľ. Nikto a nič to nemôže zmeniť, je to uzavretá kapitola. Budem sa venovať iba klubovým povinnostiam. Nemôže byť nič krajšie, ako absolvovať rozlúčku na olympiáde. To bol môj sen a som šťastný, že mi to vyšlo, hoci, žiaľ, s trpkým koncom."

Už skôr východniar rozmýšľal o tom, že národný tím už opustí. Keď ho oslovil Peter Bondra, či by sa zapojil do prípravy pred ZOH a majstrovstvami sveta, tak mu odpovedal, že ak bude jeho odpoveď kladná, tak iba v prípade olympiády. Nad majstrovstvami sveta vôbec neuvažoval. Keď sa skončí sezóna, chce si odpočinúť a byť s rodinou. "Počas olympiády skrslo konečné rozhodnutie, že je to moja labutia pieseň. Mám svoj vek a počas kariéry športovca veľmi trpí rodina. Hlavne svetový šampionát je únavný a okráda hráča o čas, ktorý by mohol tráviť s rodinou. Najprv príprava, potom samotný šampionát a po jeho skončení zostáva len krátky úsek na to, aby si každý z nás užil najbližších," vysvetlil ľudské pohnútky skúsený a spoľahlivý bek.

Dodal, že nastal správny čas akurát teraz a nech si šancu užijú mladší. "Donekonečna nemôžeme predsa my, kozáci, reprezentovať. Je to nesprávne voči nastupujúcim adeptom, ktorí potrebujú tiež získať skúsenosti a ukázať sa."

Vylúčenia boli popravou

Každý to videl, každý si urobil úsudok sám. Mali sme to v boji o bronz výborne rozohrané, a predsa sme si nechali sťať hlavu. "Pochovali nás vylúčenia, zbytočné fauly, ktorých by sa takí ostrieľaní hráči, ako sme mali, nemali dopúšťať a vstup do poslednej tretiny. Všetko toto nám odoberalo energiu, inkasované góly nás zrážali do kolien. Bol to zlý sen. To si budeme vyčítať ešte veľmi dlho. Nie je predsa možné, aby sme prehrali tretinu 0:4. No Fínov sme mali jednoznačne zdolať. Stačilo pridať ešte jeden zásah a boli by sa vytratili z ľadu. No sami sme ich postavili na nohy," vystavil nekompromisné vysvedčenie našej lajdáckosti v disciplíne M. Štrbák.

Podľa neho duel s Kanadou bol o niečom inom a hoci veľa k tomu nechýbalo, predsa mohol byť i malý zázrak. Pre neho najkrajšími hodinami boli tie, ktoré prišli po postupe vo štvrťfinále. "Eufória mi oživila medailové úspechy na svetových šampionátoch, spomenul som si na podobnú krásnu atmosféru."

Množstvo suvenírov

I napriek trpkým momentom zostanú v mysli pre tohto borca krásne spomienky na olympijské dianie, hoci z iných športov naživo nevidel nič. Mal síce možnosť navštíviť súťaže v krasokorčuľovaní alebo v rýchlokorčuľovaní na krátkej dráhe, no radšej trávil voľný čas s manželkou, popozerali sa v meste. Tam bolo dosť zaujímavostí.

"Viac by ma lákalo lyžovanie, ale do Whistleru sa cestovalo dlho a únavné boli i kontroly," riekol už bývalý reprezentant, ktorý priniesol v batožine množstvo suvenírov. Pre synov, rodinu, ale aj spoluhráčov v Rusku. "Stretol som sa s Jardom Jágrom, ktorý tiež kupoval drobnosti pre klubových partiakov. Pýtal sa ma, čo im má vybrať. Povedal som mu, že stačia šiltovky, tričká. To im treba priniesť, lebo inak by ma zožrali. To je u nich tradícia, že keď je niekto nominovaný na 'svet' alebo na olympiádu, musí sa im takto revanšovať."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Martin Štrbák si ako rekordér vyzliekol dres