V Hubošovciach, malebnej obci pod južným úpätím Čergova, 10 km východne od Sabinova, sa nachádza miestna časť Jur. Pôvodne to však bola samostatná a pomerne významná dedina. O jej starobylosti svedčí pôvodne stredoveký kostol sv. Juraja na kopci nad obcou. Zasvätenie objektu dalo pritom názov celej dedine na vyše 700 rokov.
Kostol bol vybudovaný v dominantnej polohe (365 m n. m.), na samostatnom vrchu v rámci južného výbežku pohoria Čergov. Príkre svahy sa zvažujú západným a východným smerom do dolín Malého potoka a Dzikova. Umiestnenie kostola na výraznom a strategicky výhodnom mieste svedčí o jeho možnom využití aj na obranu. Dedina vznikla zrejme až okolo postaveného kostola (ako Š. Michaľany či Petrovany pri kostole sv. Michala, resp. Petra) alebo bola obec začiatkom 14. stor. premenovaná, čo je menej pravdepodobné.
Stavebno-historický vývoj
O obci Sv. Jur je najstaršia zmienka z r. 1307 (Sancto Georgio), preto kostol aj dedina existovali už začiatkom 14. stor., a keďže to bol už zaužívaný názov tak zrejme aj pred 14. stor. Je to však len nepriamy doklad, vychádzajúci zo zasvätenia kostola, ktorý bol takou významnou stavbou, že sa dostal do názvu obce. Prvá priama zmienka o kostole pochádza z r. 1333, tradujúca sa v obecných análoch (r. 1876 to napísali na múr kostola), resp. je prvý doklad v registroch pápežského desiatku z 30. rokov 14. stor. Vtedy bol Sv. Jur farnosťou s farárom Andrejom.
Sakrálny objekt teda vznikol koncom 13. stor. ako jednoloďová obdĺžniková stavba so svätyňou s rovným záverom. Loď bola krytá trámovým stropom, svätyňa mala pravdepodobne lomenú valenú klenbu. Interiér presvetľovali úzke okenné otvory so šikmým ostením v južnom múre stavby. Najskôr v 14. stor. bol interiér vyzdobený nástennými maľbami s novozákonnými námetmi. Pred r. 1648 (podľa nápisu na západnom portály) bol kostol upravený, vtedy nadobudol exteriér renesančný charakter. Interiér má prevažne barokový ráz, ktorý vznikol z úprav v 18. stor. Renovovaný bol v r. 1876, o čom svedčí zachovaný nápis.
Súčasný stav
Najstaršie časti kostola (zo zrejme gotickej fázy, záver 13. stor.) sú múry lode a svätyne, bezpečne však južný múr lode, keďže sa tam nachádza gotická freska. Tá znázorňuje hlavu so svätožiarou, poprsie a ruku neznámeho svätca, možno apoštola s knihou v ruke (podľa M. Tognera). Hranolová veža je ukončená renesančnou štítovou atikou a jej fasády boli zdobené sgrafitovou iluzívnou armatúrou, ktorá sa nezachovala. Zostal ale západný kamenný renesančný portál s iónskymi hlavicami a poloblúkovým ukončením, kde na strednom oblúku je letopočet 1648. Spred renesančnej úpravy sa zachoval epitaf Š. Gomboša z r. 1622 a z obdobia po prestavbe kamenná zdobená krstiteľnica zo záveru 17. stor. Loď a svätyňa sú kryté pruskými klenbami, dosadajúcimi na profilované hlavice pilierov. Z tejto barokovej fázy pochádza aj väčšina inventáru kostola (oltár, sochy, kalichy, pacifikál, cibórium).
Kostol sv. Juraja je nielen hodnotným pamiatkovým objektom, ale i krajinotvorným prvkom, keďže spolu s ďalším dominantným kostolom v blízkom Hradisku tvoria výrazné stavby dotvárajúce tradičnú scenériu krajiny medzi Čergovom a Strážami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
