Jednou z takýchto osobností je aj RNDr. Jaroslav Antoš CSc., ktorý svoje detstvo prežil v Brusnici. Narodil sa na Štedrý deň v roku 1950 v Plzni, keď mal dvanásť rokov, jeho rodina sa presťahovala na Slovensko. V roku 1974 úspešne absolvoval štúdium na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Svetovo uznávaný jadrový fyzik pôsobí v súčasnosti ako vedúci vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied v Ústave experimentálnej fyziky v Košiciach.
Ako si spomínate na detstvo v Brusnici?
- Boli to veľmi pekné roky, stále sa do Brusnice rád vraciam.
Fyzika nie je medzi žiakmi práve najobľúbenejším predmetom. Kedy ste zistili, že vás fascinuje?
- Niekedy koncom základnej a na začiatku strednej školy.
Absolvovali ste množstvo študijných pobytov po celom svete. Kde všade ste pôsobili?
- V rokoch 1976 - 1980 som bol v Spojenom ústave jadrových výskumov v ruskom Dubne. Išlo o dlhodobý pobyt, pracoval som tam na dvoch experimentoch v Laboratóriu jadrových problémov. V rokoch 1986 - 1988 som bol na krátkodobých pobytoch v DESY (Deutche Elektronen Synchrotron) v Hamburgu. Pripravovali sme tam experiment H1 na urýchľovacom komplexe HERA. Bolo to veľmi náročné obdobie. Naším vkladom do experimentu bola výroba tzv. čítacích elektród. V tom čase komerčná technológia u nás ani inde v Európe nebola schopná takéto elektródy vyrobiť. Problémom bola veľkosť a presnosť. V Ústave experimentálnej fyziky sme museli rýchlo vymyslieť technológiu, postaviť manufaktúru a vyrobiť asi 2 000 takýchto elektród. Podarilo sa. V rokoch 1989 - 1991 som dlhodobo pôsobil v CERN (Centrum Européenne pour la Recherche Nucléaire - Európske centrum pre jadrový výskum) v Ženeve. Robili sme experimenty HELIOS I a III. Jeden z výsledkov bol považovaný za dôkaz existencie nového stavu hmoty, tzv. kvark-gluonovej plazmy. V rokoch 1992 - 1995 som dlhodobo pôsobil v IPAS (Institute of Physics, Academia Sinica) v Taiwane. Dostal som pozvanie od Čínskej akadémie vied. V Taiwane na Academii Sinica som pomáhal založiť experimentálnu skupinu pracujúcu vo fyzike vysokých energií a elementárnych častíc. Od roku 1993 v podstate dodnes spolupracujem s americkým FNAL (Fermi National Accelerator Laboratory), kde chodím na krátkodobé pobyty. Pracujeme na experimente CDF, analýzach dát, príprave novej série experimentov, objave top kvarku, meraní hmotnosti top kvarku, náboja.
Ste spoluautorom objavu top kvarku a niekoľkých originálnych metód určenia jeho hmotnosti. Vysvetliť laikovi tieto pojmy zrejme nebude jednoduché, ale aspoň v skratke - o čo ide?
- Podľa súčasných predstáv o štruktúre hmoty tými najzákladnejšími jednotkami sú kvarky a leptony. Medzi leptony patrí napríklad elektrón. Kombinácia troch kvarkov vytvorí napríklad protón, čo je vlastne jadro atómu vodíka. Kvarky a leptony sa už nedajú na nič menšie rozdeliť. Existuje 6 leptonov a mal by existovať taký istý počet kvarkov. Piaty kvark bol objavený v roku 1977 a odvtedy sa intenzívne hľadal šiesty. Podarilo sa ho objaviť až v roku 1995, teda po osemnástich rokoch.
Vraj ste nemali ďaleko k získaniu Nobelovej ceny za fyziku...
- To je trochu prehnané. Nikto nepochybuje o tom, že objav top kvarku patrí k najvýznamnejším objavom vo fyzike vysokých energií a elementárnych častíc. Ale treba tiež povedať, že za týmto objavom stoja dve veľké skupiny fyzikov pracujúcich na dvoch nezávislých experimentoch. Každá z týchto skupín pozostávala v tom čase zo zhruba 400 ľudí a ich dlhoročné úsilie bolo korunované úspechom. Ja si ani neviem predstaviť, ako by sa mohla technicky v takom prípade udeliť Nobelova cena. Tá sa udeľuje maximálne trom ľuďom. Ako vybrať tých troch z toho množstva ľudí?
Je všeobecne známe, že Slovensko má veľa "mozgov", lenže v našej krajine nemajú vytvorené podmienky, aby sa mohli naplno realizovať. Dajú sa porovnať podmienky pre prácu vedca na Slovensku a v zahraničí?
- O tom sa dá veľa diskutovať. A zrejme veľa závisí od konkrétnej témy. Informačná revolúcia, ktorá práve prebieha, robí z celého sveta jednu veľkú dedinu. A nezáleží na tom, v ktorej časti tej dediny sa človek nachádza. Samozrejme, pokiaľ vedecký pracovník potrebuje k svojej práci náročné vedecké prístroje, tie sú len v niektorých centrách.
Čo považujete za svoj doposiaľ najväčší úspech na poli vedeckého bádania?
- Ťažko povedať. Zhruba posledných sedemnásť rokov môj život, či sa mi to páči, alebo nie, ovplyvňuje top kvark.
Na čom momentálne pracujete?
- Snažíme sa (naša menšia skupina) zmerať náboj top kvarku.
Myslíte si, že najnovšie vedecké objavy na poli kvantovej fyziky môžu vysvetliť vznik vesmíru?
- Z môjho pohľadu jednou z najdôležitejších vecí bude objasnenie podstaty tzv. tmavej hmoty vo vesmíre. Zhruba 95 percent hmoty vo vesmíre je v skrytej forme. To, čo vidíme priamo z vesmíru - planéty, hviezdy, galaxie, tvorí iba okolo 5 percent hmoty vo vesmíre.
Akým spôsobom ovplyvnila veda váš svetonázor?
- Asi iba tým spôsobom, že som dosť skeptický k jednoduchým receptom, ktoré by mali vyriešiť všetky problémy sveta.
Viem o vás, že okrem kvarkov, leptonov či protónov vás fascinujú aj športy, ktoré sú všeobecne považované za adrenalínové...
- Tie športy, ktoré máte na mysli, ma nepriťahovali pre adrenalín, skôr preto, že ponúkajú možnosť ponoriť sa do úplne iného sveta. Rekreačne sa venujem potápaniu. Je skutočne fantastické, čo všetko môže človek vidieť v teplých moriach. Pred rokmi som absolvoval aj paraglidingový kurz, bohužiaľ, odvtedy som sa tomuto športu nevenoval. Stále však dúfam, že si nájdem trochu času, aby som si trochu zalietal. Pripúšťam, že niektorí kolegovia si môžu myslieť, že som tak trochu uletený:-).
Autor: ada
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
