Väčšina slovenských divákov si ho spája so známou súťažnou reláciou Milionár. No moderovanie už dávno nie je jedinou prácou a vášňou Martina Nikodýma. Po svojej prvej návšteve Kene prepadol cestovaniu a fotografovaniu, na svojom konte má už aj niekoľko verejných výstav. Dlhé roky bol tvárou Markízy, po odchode z nej sa vrátil na obrazovky STV, v ktorej začínal. Čím dnes žije, v čo verí, ale i o rozvode s manželkou Michaelou sme sa porozprávali pri jeho nedávnej návšteve Košíc.

Pred časom ste mali polročnú pauzu, počas ktorej vás diváci nevideli v žiadnej relácii. Napokon ste sa na obrazovku vrátili. Chýbala vám televízia?

- Chýbala. Robím v nej už takmer 20 rokov, je to pre mňa preto prirodzené prostredie, návyk. Keď som v televízii, cítim sa byť v práci.

Hoci ste boli jednou z najznámejších tvárí Markízy, vaše začiatky sú spojené s STV...

... najmä s košickým štúdiom. Keď som začal robiť veľké televízne prenosy Správny kľúč a Miss Slovensko, riadila ich práve košická STV.

Keď spomínate Správny kľúč a Miss Slovensko 1993 - práve tieto prenosy z vás urobili známu tvár.

- Zvyknem hovoriť, že som sa od soboty do soboty stal z neznámeho chlapca moderátorom.

Ako ste túto zmenu zvládli?

- Bolo to zaujímavé, pretože som stratil súkromie. Začal som si uvedomovať, že ma ľudia poznajú, a spočiatku som sa tak zvláštne kontroloval. No už som si na to zvykol. Dnes ma už neprekvapuje, ak ma niekto osloví po mene. (Úsmev)

Ako jeden z prvých ste stáli pri vzniku televízie Markíza. Ako ste to prežívali?

- Bolo to napínavé, pretože v čase, keď ma oslovil Paľo Rusko s ponukou prejsť do Markízy, skrachovali na Slovensku už dve súkromné televízie. Takže odísť z fungujúcej STV do vznikajúcej Markízy bolo riskantné. Neskôr sa to, samozrejme, ukázalo ako jedinečný a správny krok, pretože Markíza sa vynikajúco naštartovala. No bol to neistý krok, ktorým som si zavrel jedny dvere a o tých druhých som nevedel, ako dlho ostanú otvorené.

Mávate v živote to šťastie, že ste v pravej chvíli na pravom mieste?

- Skôr mám pocit, že mi tie najlepšie veci v živote prichádzajú samy. Nevyhľadávam ich, cieľavedome za nimi nejdem. Skrátka sa zjavia vždy v tom správnom okamihu.

Čo považujete za najlepšie veci vo vašom živote?

- Tými najkrajšími sú bezpochyby moje deti, ktoré prišli tiež v správny čas. Rovnako ako úspech, ale aj mnohé prehry. Skrátka, všetko - pozitívne i negatívne v mojom živote - malo nejaký význam.

Aj rozvod?

- Všetko negatívne má svoj význam, takže áno. No je to moja najvnútornejšia a intímna záležitosť, takže ak sa nenahneváte, nechám si to pre seba.

Keď sme šli po chodbe, vraveli ste, že by ste vedeli život zhrnúť do troch viet. Tak nech sa páči.

- To bol žart. (Smiech)

Ale určite máte aspoň nejaké tri životné "pravdy", ku ktorým ste dospeli.

- Samozrejme, že mám svoju životnú filozofiu a stále hľadám pravdu. No zatiaľ som dospel k jednej a to, že jediná a čistá pravda je láska.

Je aj cestovanie vaša láska?

- Samozrejme. A cestovanie ma naučilo milovať.

Môžete to vysvetliť?

- Cestovanie je veľmi silná životná skúsenosť. Naučí vás rozlišovať medzi podstatným a nepodstatným a takisto pokore. Občas totiž musíte cestovať v nepohodlí, niečo si odriecť. Nie je jednoduché cestovať po exotických krajinách, ktoré nie sú turisticky pripravené.

Šlo vám niekedy aj o život?

- Snažíme sa riadiť naše cesty tak, aby o život nešlo. Hoci, nie vždy je to úplne bezpečné.

Kedy ste na cestách zažili najväčší strach?

- Myslím, že to bolo pri splavovaní rieky Zambezi v Zimbabwe. Je to jeden z najnáročnejších raftingov na svete a my sme sa prevrátili hneď pri vstupe do veľmi náročnej a dlhej pereje s názvom "Diablov záchod". Prúd ma stiahol veľmi hlboko, pretože zrazu zmizlo denné svetlo. Vedel som, že nemám panikáriť a počkať, kým ma rieka sama pustí, ale prevrátili sme sa veľmi nečakane a ja som sa nestihol riadne nadýchnuť. Potom ma prúd pustil k hladine. Zdalo sa mi, že už sa môžem nadýchnuť. Bol som však iba v spenenej vode. Nahltal som sa vody a vzápätí ma prúd opäť stiahol do tmy. Vtedy som na chvíľu myslel, že je koniec. Fotograf náhodou zvečnil moment, keď som sa vynoril na hladinu. Tá fotka potvrdzuje, že neklamem. (Úsmev)

Pamätáte sa na prvý impulz, ktorý vás doviedol k cestovateľskej vášni?

- Bola to návšteva Kene. Tam som zistil, že táto pre nás vzdialená exotika nemusí byť až taká nebezpečná. Treba sa len zbaviť predsudkov a predstáv o krajinách, ktoré v bezpečí nášho domova máme.

Čím vás fascinuje Afrika?

- Svojou živelnosťou. Je to kontinent kontrastov, odtiaľ pochádza život, a tak to aj vyzerá. Všetko je tam spontánnejšie, živelnejšie...

Vás fascinuje živelnosť? Z obrazovky vyžarujete skôr serióznosť...

- Ale to sa podľa mňa nevylučuje. Človek môže byť seriózny a živelný a spontánny zároveň. Serióznosť je skôr vec prístupu.

Človek, ktorý cestuje, obyčajne na svojich cestách nachádza aj svoju životnú filozofiu.

- Ja sa rád inšpirujem Budhovým učením. V tomto sú mi blízke budhistické krajiny ako Thajsko.

Prečo je vám blízky práve budhizmus?

- Asi preto, že ho vnímam skôr ako životnú filozofiu, nie ako náboženstvo. Je to spleť odporúčaní a návodov, ako prežiť krajší život. Žiadne dogmy.

Takže stretnutie s Dalajlámom pre vás muselo byť mimoriadnym zážitkom.

- Bolo to veľmi silné, pretože Dalajláma je mimoriadne citlivý rozhľadený človek s obrovským nadhľadom. Uvedomil som si, že ak je na nás vyvíjaný tlak z verejnosti, ktorému sa musíme brániť, tak naňho musí byť vyvíjaný ultra intenzívny tlak, kamkoľvek príde. No on to zvláda s noblesou a nádherou, dokáže byť pritom vtipný a uvoľnený. Zapôsobil na mňa mimoriadne pozitívne.

Kam by ste sa v rámci svojich cestovateľských plánov chceli vybrať najbližšie?

- Keďže nemám uzavretú Indočínu, chcel by som si prejsť Barmu.

A čo iné pracovné sny?

- Rád by som spojil svoje cestovateľské skúsenosti s tými televíznymi, ale rovnako ma stále láka robiť dobrý súťažný program. Mám aj konkrétnu predstavu, ukladám si to postupne do počítača a čakám, kedy dôjde na televíznom trhu k nasýteniu seriálmi a ľudia sa opäť zatúžia hrať a súťažiť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.