Bola na stredovekej obchodnej ceste z Potisia do Poľska a tu na hornej Toryse sa rozvetvovala k Plavču a hraniciam Poľska a druhá vetva cez Brezovicu a spájala západný Šariš so Spišom. Toto vytváralo priaznivé podmienky na usporiadanie pravidelných týždenných trhov aj pre rozvoj remesiel a obchodu.

Posvätný háj vyrúbali

Prvá písomná zmienka o Lipanoch pochádza z r. 1312, keď medzi delegátmi k ostrihomskému arcibiskupovi a spišskému prepoštovi bol aj lipiansky farár Henrich. Vtedy Lipany už boli súčasťou Kamenického panstva. Niektorí historici hovoria, že Lipany sa vyčlenili z chotára obce Krivany, ktorá mala typické znaky slovanskej usadlosti a na mieste, kde sa začali formovať Lipany, bol posvätný staroslovanský lipový háj.

Pozornosť vzbudzuje prvotný názov v podobe „Sedemlipová" (po nemecky Sybunlendum, po maďarsky Hérthás a po latinsky Semtemthillis). Historik Ján Macák v publikácii „Východné Slovensko v dobe Veľkomoravskej" na str. 84 uvádza: „Teda aj v blízkosti Lipian pri Krivanoch, ako sa zdá, nasvedčuje to, že Krivany sú veľmi staré a že k nim, ako k staroslovanskému sídlisku patril aj posvätný lipový háj. Ten však príchodom kresťanstva musel byť porúbaný. Aj keď ostalo len sedem líp, akoby na pamiatku tam vtedy bola zriadená osada „Sedemlipová". Pod týmto názvom vystupujú Lipany v r. 1312, 1332 a pretrvával až do 16. storočia.

Mestský štatút

Priaznivá poloha Lipian vytvárala predpoklady na vznik stredovekého mestečka, pod vplyvom najskôr zemepánov Tarczayovcov, neskoršie aj Berzewiczyovcov. V r. 1418 sa Lipany uvádzajú ako poddanské mestečko. To umožnilo nielen rozvoj, ale aj vplyv Lipian na okolité usadlosti hornej Torysy. Postupne sa zatriedili medzi väčšie mestečká Šarišskej stolice a v r. 1600 bolo v meste 105 domov, kostol, fara a škola. Odvtedy si Lipany zachovali mestský štatút až dodnes.

Príchodom bratríkov do Uhorska v r. 1440 sa dostali aj Lipany pod ich vplyv. Usadili sa na neďalekom Brezovickom a Hanigovskom hrade so svojimi posádkami a pod velením kapitána Petra z Radkova a neskoršie aj Petra zo Snakova. Spomína sa udalosť, keď pravdepodobne v Lipanoch r. 1457 bola podpísaná listina medzi Petrom z Radkova a Tomášom Tyrczayom, ktorý sa neskoršie stal spojencom Mateja Korvína. V tom čase pretrvávali aj spory medzi Lipanmi a susednou dedinou Dubovica a neďalekou Jakubovou Voľou.

Noví majitelia

Jurajom Tarczayom vymrel rod po meči. Ešte pred jeho smrťou sa majiteľkou Kamenického hradu a panstva stala jeho sestra Anna Tarczayová-Drugetová, ktorá hrad bránila pred cisárskym vojskom Ferdinanda I., ktoré ho 11. júla 1556 dobylo. Novým majiteľom Kamenického panstva a zemepánmi Lipian sa stali šľachtici Dessewffyovci od r. 1558 a neskoršie aj Szirmayovci a Promontovci. Ovplyvňovali hospodársky, spoločenský a kultúrny život v Lipanoch až do zrušenia poddanstva v Uhorsku v r. 1848 a niektorí aj dlhšie.

K postaveniu mesta prispelo, že Ferdinand I. v roku 1563 a po ňom aj ďalší panovník Maximilián v roku 1574 udelili Lipanom právo usporiadať štyri výročné jarmoky. Upravili sa aj mestské výsady, ešte za života Juraja Tarczaya. Podľa nich obyvatelia Lipian už nemuseli robotovať a ani odvádzať dávky pre zemepánov. Výsady neskoršie potvrdil aj nový majiteľ a zemepán Ján Dessewffy.

Priaznivé aj nepriaznivé zmeny

Lipany zasiahla vlna reformácie a protireformácie, aj keď v menšom rozsahu ako susedný Sabinov. V r. 1598 sa spomína evanjelická farnosť a farár Ján Wildner. S týmto obdobím je spojená aj prvá evanjelická škola. Na strane reformácie boli aj mnohí šľachtici. V r. 1672 kostol sv. Martina spravoval opäť katolícky kňaz Ján Arkabus. K ďalšej zmene došlo v r. 1693, keď kostol prevzali evanjelici a im patril až do rozhodnutia panovníčky - 15. apríla 1749, keď bol vrátený katolíkom a 16. mája 1749 všetci evanjelici v meste prijali katolícku vieru.

V r. 1880 Lipany postihol veľký požiar a nastúpila vlna vysťahovalectva. V r. 1900 v meste žilo 1412 obyvateľov a od r. 1909 sa Lipany stali Hornotoryským slúžnovským okresom až do r. 1924, keď sa sídlom nového okresu stal Sabinov.

Ťažké životné podmienky sprevádzali obyvateľstvo Lipian až do druhej svetovej vojny. Po oslobodení nastal prudký rozvoj. V meste vyrástli niektoré priemyselné podniky, čo zmenilo životný štýl a štruktúru obyvateľstva. Drobných remeselníkov nahradila textilná výroba, strojárenstvo a v meste sa sformovalo sídlo najväčšieho ŠM v okrese Prešov, ktorý zanikol po roku 1990.

Po r. 1989 vzniklo v meste niekoľko podnikateľských firiem, ale tie sa orientovali na služby a menej na výrobu a aj preto tu chýbajú pracovné príležitosti, čo sa prejavuje vo vysokej nezamestnanosti a odchodom mladých ľudí do vzdialenejších lokalít Slovenska a do zahraničia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.