V košickom prostredí a tým aj na celom východnom Slovensku boli lekári a zdravotníci v 20. rokoch 20. storočia poprednými reprezentantmi inteligencie a treba vyzdvihnúť ich prínos pre rozvoj medicíny a zdravotníctva, prírodných vied a iných oblastí spoločenského a kultúrneho diania.
V tom období bola mladá ČSR vyčerpaná 1. svetovou vojnou, ktorá zmrzačila necelé 3 milióny obyvateľov Slovenska, v bývalom Uhorsku 60-tisíc mužov a zabila 70-tisíc Slovákov oblečených do uniforiem rakúsko-uhorskej armády. Okrem hladu a chudoby priniesla vojna aj choroby a nákazy. Lekárov bolo ako šafranu na množstvo chorých na tuberkulózu, týfus, šíriacu sa besnotu a iné nákazy.
Vojnové hospodárstvo
Roky 1914-1918 boli pre celé Uhorsko, teda aj pre Košice rokmi tzv. vojnového hospodárstva podľa "Zákona o mimoriadnych opatreniach pre prípad vojny" z roku 1912, keď nemohlo nikomu čo len napadnúť, že po atentáte na následníka trónu vyhlási Rakúsko vojnu Srbsku. Všetci boli presvedčení, že bude krátka, no po troch rokoch strácali nádej, pretože bol nedostatok potravín, čo pocítili najmä rodiny, ktoré stratili živiteľov a žili z vojnovej podpory, košické priemyselné podniky nemali suroviny, plynárne a elektrárne obmedzovali dodávku energií pre mesto, podniky, domácnosti. Všetky, aj súkromné podniky, boli pod vojenským dozorom, mužské pracovné sily vo výrobe i v úradoch nahradili ženy a invalidní vojaci. Podľa sčítania obyvateľov v Košiciach v roku 1910 bolo zo 44 211 občanov zárobkovo činných 21 997. V roku 1915 bolo v meste 34 tovární, z ktorých majitelia odvádzali zisk štátu na vojnové pôžičky. Vojna ochromila aj politickú činnosť členov mestského zastupiteľstva, ktoré riešilo ekonomické a zásobovacie problémy, zriaďovanie poľných nemocníc - jednu zriadilo mesto v Polepšovni na terajšej Komenského ulici (dnes Univerzite veterinárneho lekárstva). Počas trvania vojny sa ani raz neuskutočnili voľby. Viacerí poslanci boli vo vojenskej službe, ich mandáty navrhli zrušiť a doplňujúce voľby mali byť v marci roku 1918, čo sa aj uskutočnilo a vtedy nastúpil aj nový hlavný župan, no iba do októbra, ked oznámil, že Uhorsko prehralo vojnu. (Zhodou okolností sa 4. marca 1918 narodil náš popredný stále tvoriaci historik prof. Ondrej R. Halaga, ktorý sa dnes dožíva 92 rokov).
Počas vojny sa utlmila aj výstavba už schválených stavieb ako napr. pošty, no najmä štátnej nemocnice pavilónového typu na terajšej Rastislavovej ulici, vtedy Bercényiho. Dokončili iba jeden - chirurgický pavilón, ostatné postupne až po vojne.
Mestu nestačili lekári ani nemocnica
Rozrastajúce sa mesto potrebovalo nemocnicu, ktorá by poskytovala zdravotnícku starostlivosť na odbornej úrovni, aj lekárov, najmä v povojnovom období. Nestačilo 160 lôžok vo všeobecnej nemocnici na terajšom Námestí osloboditeľov, otvorenej v r. 1831, ktorá nemala stálych lekárov ani zdravotníkov, ani operačnú sálu, tá pribudla až v roku 1913, ale aj tak sa v nej nedalo operovať. V roku 1905 bolo v Košiciach 22 vojenských lekárov, 38 civilných - z nich vykonávalo súkromnú prax 28 a pre celé Košice bol spomedzi nich jeden očný a jeden kožný lekár, osem zubných, ostatní so všeobecnou praxou, ďalej desať úradných a nemocničných i ústavných lekárov vrátane mestských, župných, vo verejnej nemocnici i v detskom domove. Po otvorení 7 pavilónov najväčšej a najmodernejšej nemocnice na Slovensku v r. 1924 (na Rastislavovej ulici) pribudlo 600 lôžok, 6 primárov, 18 lekárov, civilné i rehoľné sestry. Bez rozdielu svojej špecializácie lekári tejto nemocnice chodili prednášať aj na vidiek o zdravej výžive, reumatizme, hygiene chrupu, alkoholizme, infekčných chorobách. Bezplatným poradenstvom sa zapájali v Košiciach do zdravotníckych podujatí mesta a Červeného kríža. Lekári Štátnej pôrodnice so školou pre pôrodné asistentky (na terajšej Moyzesovej ulici) bezplatne liečili osamelé matky s batoľatami v ambulancii, zriadenej magistrátom a poskytovali aj poradenstvo. Zdravotnícka osveta okrem prednášok, demonštrovania zásad prvej pomoci na figurantoch v spolupráci s Červeným krížom bola v 20. a 30. rokoch 20 stor. nemysliteľná bez vedecko-populárnych článkov. Nimi sa stal známy v ČSR okrem iných lekárov primár pôrodnice MUDr. Otakar Frankenstein. V roku 1935 odvysielal Čsl. rozhlas v Košiciach prvú zdravotno-výchovnú prednášku doc. MUDr. Jána Kňazovického "O embólii pľúcnice".
Prevencia dopravných úrazov
Lekárov požiadala polícia o jarné a jesenné cykly prednášok o prevencii dopravných úrazov ako súčasti dopravnej výchovy občanov Košíc pre zvyšujúcu sa úrazovosť na uliciach. Časté boli pády po vyskočení z idúcej električky, čím si ľudia skracovali cestu. Pri prechádzaní cez ulice skončili mnohí pod kolesami fiakrov - vtedajšej taxislužby - s dolámanými končatinami, alebo sa na nich zosypal z vozov zle upevnený náklad, najčastejšie drevo a stavebniny. Neraz sa splašili kone a koč s pasažierom havaroval. Na následky takejto nehody zomrel košický mešťanosta Alexander Torok. keď sa na koči vracal z inšpekcie Bankova.
Tvrdý oriešok
Ním bola tuberkulóza a infekčné choroby, proti ktorým viedli organizovaný boj lekári s Červeným krížom. Masarykova liga proti TBC zriadila a uviedla do činnosti vyše 60 dispenzárov, poradní a ústavov, kde chorým poskytovali bezplatnú pomoc. Lekári v nich robili selekciu chorých a zdravých, aby ich izolovali v ústavoch s komplexnou starostlivosťou. Okrem TBC sa vyskytovali infekčné choroby zo zdravotne nevyhovujúcej pitnej vody, tiež škvrnitý týfus, u detí záškrt a kiahne, proti ktorým neboli očkované. Ministerstvo verejného zdravotníctva zriadilo v Bratislave a v Košiciach bakteriologicko-diagnostické stanice, ktoré boli povinné bezplatne vyšetrovať vodu, robiť vyšetrenia na choleru, týfus, záškrt a na iné infekčné choroby. K centrám boli pridelené župy, kým v nich nezriadili pobočky. Ku košickej stanici patrili župy: Abovsko-turnianska, Šarišská, Zemplínska, Oravská, Liptovská.
Košickí lekári sa zúčastňovali aj na niektorých zdravotníckych misiách. Jedna z nich pod vedením MUDr. Stuchlíka z novej košickej nemocnice mala zriadiť infekčnú 40-lôžkovú nemocnicu v Chuste na Podkarpatskej Rusi aj s osobitnou infekčnou ambulanciou, kde selektovali ochorenie na kiahne od iných infekcií a deti hospitalizovali. Proti tomu sa bránili rodičia zo strachu pred smrťou detí motykami a hrabľami.
Besnota
V r. 1922 sa v ČSR vyskytla besnota. Pasteurov ústav jediný pre ČSR bol v Prahe. Obavy z rozšírenia nákazy boli preto opodstatnené. Besnota neustúpila ani po troch rokoch, preto vznikla kampaň za zriadenie Pasteurovho ústavu na Slovensku. Trvalo ďalšie tri roky, kým zriadili v štátnej nemocnici v Košiciach Pasteurov ústav s pôsobnosťou pre celé Slovensko. Organizáciou a vedením bol poverený MUDr. Václav Strimpl. Spočiatku bolo v ústave denne 80-90 pacientov, pretože v roku 1928 sa besnota zo západného Slovenska presunula na východ až na Podkarpatskú Rus, do Berehova a veľa jej bolo aj v Košiciach. Po urputnom boji sa besnotu podarilo poraziť očkovaním. Po 9 rokoch Pasteurov ústav
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
