Keď Iveta Radičová kandidovala na prezidenta, mala všetky sympatie autora. Jednak patrí do ponovembrovej, nekomunistickej generácie slovenských politikov (na rozdiel od konkurenta), takže by ukončila éru Kováč-Schuster-Gašparovič, čo by sebavedomie a hrdosť národa zdvihlo viac ako štyri vlastenecké zákony. Po druhé, dodala by akýsi nový (hoci nepatrný) balans do štruktúry moci, anektovanej prednovembrovými kádrami. Keď sa neskôr vyrojili špekulácie, že by mohla nahradiť Dzurindu v niektorej zo straníckych pozícií (líder, predseda), sympatie sa premenili na rozpaky. Aj keď nad evidenciu, že presluhujúci Dzurinda by mal byť zosadený, väčšej nebolo (niet), Radičovej štyri roky v politike utvrdzovali tušenie, že špeciálne ona nie je vhodný typ partajného vodcu.
Po Ficovej intervencii s "praním špinavých peňazí" a následných primárkach SDKÚ je to už jedno. Resp. nádejnejšie ako s Dzurindom, teda pokiaľ ide o volebné vyhliadky SDKÚ, na čom sa zhodujú všetky expertné názory a s istou opatrnosťou aj autor textu. S opatrnosťou preto, lebo existujú príklady z rôznych demokracií, keď vysoké skóre v prieskumoch či individuálnych súťažiach "krásy" (typu prezidentská voľba) ešte nerobí úspešného lídra strany (napr. Jiří Dienstbier blahej pamäti). Ak má byť Radičová dominantná a viazať nové hlasy, čo sa od nej čaká, tak SDKÚ ako taká musí prejsť zmenou politického štýlu i preskupením agendy. A toť otázka. Ak ju budú naďalej cloniť v obraze Mikloš s Dzurindom, tak môže prísť efekt aj synergický, čo by bola výhra, ale aj úplné fiasko experimentu, za čo by sa už v jej prípade, vzhľadom na očakávania, považovala stagnácia v pásme 11 - 13 percent... To sa nedá predvídať, duša slovenského voliča je komplikovanejšia ako štruktúra schránkových firiem (SDKÚ či Smeru) s akciami na doručiteľa... Ak Radičová zaberie dominantnú časť obrazu, zlý vtip môže byť zase v tom, že korunná agenda www.ukradli.sk, čo jej nie celkom sedí, stratí nositeľa. A nová, ktorou by mala prispieť líderka, nemusí byť plnohodnotná náhrada.
Problém môže byť, že okrem sociálneho rezortu, kde je do hĺbky doma, líderka Iveta vlastné témy nemá. Už prezidentská kampaň jasne ukázala, že Radičová nie je "plnoformátový" politik, ktorý, keď treba, ovláda financie, zahraničnú politiku, menšinovú otázku, Európsku úniu, či trebárs kultúru a životné prostredie (atď., atď). Niežeby v tom Dzurinda či Fico nejako extra vynikali, ale Radičová sa môže veľmi trápiť... V dostihu vyhrotenej kampane je veľkou otázkou, či tieto prirodzené "kompetencie" lídra, kde trpí deficitom, je možné vypchať rétorikou o "úprimnej, otvorenej a slušnej politike" (a pod.), ktorá ju vyšvihla na piedestál mediálneho dopytu. Mimo tohto mámenia, ktoré je dokonale bez obsahu, a svojho sociálneho piesočku, Radičová nenesie žiadnu agendu, teda ani tú konfrontáciu so Smerom, ktorou udržiavajú v strehu a mobilizujú svojich zostatkových 10 - 15 percent Dzurinda s Miklošom.
Zmena v SDKÚ trhla oponou v tom zmysle, že vdýchla opozičnej kauze nový život a nádej. Kapitál, ktorý prepili po prezidentskom "rune", je čiastočne späť. Otázka stále je, či investícia do "otvorenosti a slušnosti" dokáže produkovať aj reálny profit.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
