S výrazom „globálne otepľovanie" sa v zahraničných i našich médiách stretávame temer denne. Mnohí vedci i „zelení" aktivisti bijú na poplach, že s „tým" treba niečo robiť, aby nedošlo k roztopeniu ľadovcov a tým aj katastrofálnemu zvýšeniu hladín svetových morí a oceánov. Iní – medzi nimi aj istý pán Klaus v Česku - tvrdia, že sa okolo toho robí veľký humbug, že predsa nejde o nič mimoriadne, pretože v histórii našej zemegule sa striedali periódy ochladzovania s periódami otepľovania.

Nárast povrchovej teploty

Dá sa vraj preto očakávať, že terajšie otepľovanie sa zastaví a opäť sa bude mierne ochladzovať. Ako to ale s tým otepľovaním vlastne je? Zvyšuje sa globálna priemerná teplota našej planéty alebo nie? Podľa výsledkov najnovších analýz, ktoré nedávno zverejnila americká vesmírna agentúra NASA, skutočne došlo v ostatných rokoch k pomalému zvyšovaniu globálnej povrchovej teploty Zeme. Podľa analýzy NASA bol rok 2009 druhým najteplejším rokom v celej doterajšej histórii moderného záznamu teploty, teda od roku 1880. Na južnej pologuli bol minulý rok dokonca najteplejším rokom od začatí meraní teploty.

Zvyšuje sa od roku 1880

Štúdium celosvetových teplotných záznamov ukázalo, že povrchová teplota Zeme sa od roku 1880 sústavne zvyšovala, a to s výnimkou od 40. do 70. rokov minulého storočia, keď došlo k pozastaveniu trendu rastu teploty. Pokiaľ ide o minulé dekádu, najchladnejším rokom bol rok 2008, a to v dôsledku silného ochladenia tropickej časti Tichého oceánu. Rok 2009 však už znamenal návrat k temer rekordnej teplote, pretože uvedený rok bol len o zlomok stupňa chladnejší než rok 2005, ktorý je najteplejším rokom odvtedy, čo sa vedú teplotné záznamy.

Najteplejšia dekáda

Z analýz, ktoré vykonali odborníci Goddardovho ústavu pre vesmírne štúdie (GISS), ďalej vyplynulo, že obdobie od januára 2000 do decembra 2009 bolo najteplejšou dekádou od začiatku zaznamenávania teploty. V ostatných troch rokoch dochádza k zvyšovaniu povrchovej teploty Zeme o približne 0,2 stupňa Celzia za dekádu (desať rokov). Od roku 1880 vzrástla celková globálna povrchová teplota o približne 0,8 stupňa. Zaujímavosťou je, že temer rekordná vlaňajšia teplota bola zaznamenaná napriek mimoriadne studenému decembru v značnej časti Severnej Ameriky.

Malý vplyv americkej zimy

Plocha tejto časti však predstavuje len asi 1,5 % plochy celého zemského povrchu, takže „americká" teplota prakticky neovplyvnila globálnu teplotu. Čo je príčinou nárastu globálnej povrchovej teploty Zeme? Klimatológovia sa zhodnú v tom, že kľúčovým faktorom nárastu teploty od roku 1880 je rastúce množstvo kysličníka uhličitého a ďalších tzv. skleníkových plynov, ktoré zadržiavajú v blízkosti povrchu Zeme teplo, prichádzajúce k nám zo Slnka. Títo vedci však zároveň zdôrazňujú, že spomenuté plyny nie sú jediným faktorom, ovplyvňujúcim globálnu teplotu.

Vplyvy „chlapčeka" a „dievčatka"

Medzi ďalšie faktory patria zmeny v žiarivosti Slnka, oscilácie povrchovej teploty morí v trópoch a zmeny obsahu aerosólov v ovzduší. Príkladom toho, ako môžu oceány ovplyvňovať globálnu teplotu, sú javy, pre ktoré sa vžili názvy El Nińo (chlapček) a La Nińa (dievčatko). Globálna teplota má tendenciu klesať po jave La Nińa pri ktorom sa na povrch Tichého oceánu pri pobreží Peru dostávajú z hĺbok oceánu obrovské masy chladnejšej vody. Opačným javom je jav El Nińo, pri ktorom dochádza k prehrievaniu povrchovej vrstvy značnej časti Pacifiku. Vedci odhadujú, že oba spomenuté javy môžu spôsobovať kolísanie globálnej teplotu o približne 0,2 stupňa.

Minimálny vplyv slnečných cyklov

Povrchovú teplotu ovplyvňujú aj cykly slnečnej činnosti, konkrétne minimu a maximum slnečnej aktivity. Keďže aj pri minime sa celkové množstvo energie, vyžarujúce Slnkom, zníži len približne o desatinu percenta, má slnečný cyklus len minimálny vplyv (približne 0,1 stupňa) na kolísanie globálnej teploty Globálnu klímu ovplyvňujú aj malé častice (tzv. aerosóly) v ovzduší. Sopky sú mohutným zdrojom aerosólov, ktoré pôsobia proti trendu globálneho ohrevu, a to tým, že odrážajú prichádzajúce slnečné žiarenie späť do vesmíru V minulosti spôsobili mohutné erupcie sopiek Mount Pinatubo na Filipínach a El Chicón v Mexiku krátkodobý pokles povrchovej teploty až o 0,3 stupňa. Vulkanické erupcie v roku 2009 však nemali na klímu žiaden významnejší dopad.

Aerosóly zmierňujú otepľovanie

Povrchovú teplotu môžu ovplyvňovať aj iné typy aerosólov, a to napríklad tie, ktoré vznikajú spaľovaním fosílnych palív. Tieto aerosóly môžu vplývať na povrchovú teplotu podľa toho, či odrážajú alebo pohlcujú slnečné žiarenie. Vedci odhadujú, že aerosóly eliminujú približne polovicu oteplenia, spôsobeného skleníkovými plynmi. Výskumný tím GISS využíva na svoje analýzy trendov povrchovej teploty Zeme verejne prístupné údaje z vyše tisíc meteorologických staníc na celom svete, z družicových meraní povrchovej teploty morí a z meraní staníc v Antarktíde.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.