Mnohí by jej mohli závidieť aj jej všestrannosť - venuje sa herectvu, moderuje, maľuje tričká, fotí, robí koláže, vyrába panáčikov a uvažuje o otvorení vlastného obchodu. Poznať ju môžete zo seriálov Rodinné tajomstvá, Ordinácia v ružovej záhrade či Rádio, do českých kín sa momentálne dostal film Pouta, v ktorom stvárnila titulnú ženskú postavu. V lete sa po štyroch rokoch spoločného bývania vydala za herca Kamila Mikulčíka. Kristína Farkašová.

Počula som, že sa chystáte otvoriť v Bratislave obchod...

- V Prahe ma fascinoval obchodík s názvom Julius Fashion shop, kde som si uvedomila, že v Bratislave žiaden obchod s vecami mladých návrhárov, dizajnérov a šperkárov, ktoré sú navyše za dostupné ceny, nie je. Tak uvidíme, možno časom.

V STV moderujete reláciu Postav dom, zasaď strom. Patríte k domácim majstrom?

- Keď som bola malá, dedo ma učil napr. vyrábať veci z dreva. Nestratím sa. Ani keby som bola slobodná mamička s tromi synmi...

Naozaj?

- Jasné. Od maličkého malička sa viem o seba postarať. Bola som k tomu vedená. Naši ma volali samostatná osobnosť. Samú do obchodu ma prvýkrát poslali, keď som mala 3 roky, v piatich som už chodila sama na nemčinu električkou.

Mali by ste aj vy odvahu svoje dieťa takto púšťať?

- Som fatalistka - verím, že ak sa má niečo stať, tak sa to stane. Samozrejme, netreba provokovať! Ale chodila som nadchodom, podchodom, nemalo sa mi tam čo stať. A kto by ma kradol? Veď by ma hneď vrátili. (Smiech)

Prečo?

- Urozprávala by som ich k smrti.

Venujete sa herectvu, moderujete, maľujete tričká, fotíte, robíte koláže, vyrábate panáčikov... Je niečo, čo robiť neviete?

- Nehrám poriadne na žiadnom hudobnom nástroji. Mám sedem rokov klavíra, ale nič si nepamätám a som samouk na flaute, no neviem to veľmi dobre. Mám síce dobrý sluch, ale som skôr dobrý poslucháč. Preto si ma môj muž asi vzal.

A prečo ešte si vás vzal?

- Niekedy ho upodozrievam, že kvôli mojim rodičom... Majú totiž vynikajúci vzťah. Ak má nejaký problém, volá im.

Komu voláte vy, keď sa niečo stane?

- Predtým som tiež volala našim, ale vraj po svadbe by som už mala volať svojmu manželovi. (Úsmev) Na jeseň sa mi podarilo veľmi nešťastne spadnúť zo schodov akurát v čase, keď bol 4 dni na zájazde na východe, tak vtedy som zvažovala, komu zavolať. Ale nechcela som našich vyplašiť, tak ma na pohotovosť odviezol kamarát a iba som hodila na facebook, že "spadla som zo schodov (mami, neboj sa, nič sa mi nestalo)". Maminka mi potom volala, že mi donesie aspoň jedlo, ale odmietla som, pretože som bola taká nervózna z toho, že nemôžem nikam ísť, že by som na ňu asi bola odporná. Nakoniec sa mi to však podarilo vyriešiť veľmi šalamúnsky - pozvala som si na návštevu kamarátky. Tie mi navarili, naliali vínko a ešte sme si aj pozreli úžasný film - Večný svit nepoškvrnenej mysle.

Už sme spomínali, že sa venujete naozaj mnohým veciam - prebiehate od herectva k moderovaniu, predávate svoje tričká, fotíte, píšete pre noviny... Nechceli by ste postupne začať robiť niečo ako hlavnú činnosť a ostatné by ostalo len ako hobby?

- Mne to striedanie veľmi vyhovuje - nič z toho ma nestihne nudiť. Pred tým, ako sme prišli s Producentmi hosťovať na východ, som mala dlhšiu pracovnú pauzu a o to viac som si hranie užívala. Tanečníčky sa zo mňa vždy smejú, že keď hrám Ullu, som akoby mi dal niekto do zadku vrtuľu. No ja to predstavenie naozaj milujem. Dvíha mi to aj ženské sebavedomie, keď sa vidím inak ako doma v teplákoch. Aj keď, popravde, po pár predstaveniach si zas viem neskutočne užiť svoje tepláky alebo pár dní strávených sama v Tatrách.

Chodievate rada preč z Bratislavy sama?

- Chodievam so psami. Niekedy to potrebujem, pretože na jednej strane som rada vo veľkej spoločnosti, no potom zas túžim po pokoji. Tým, že sa pri práci stretávam s množstvom ľudí, čelím dennodenne rôznym energiám, z ktorých nie každá je príjemná, stretávam ľudí, od ktorých nie vždy viem, čo môžem čakať, takže je fajn, keď sa dá potom odísť a nič také neriešiť.

Čo robíte, keď ste sama?

- Jeden z našich psov je hyperaktívny, takže chodím na túry, do wellnesu, čítam si. V Starom Smokovci bývam v Penzióne Vesna u našich rodinných priateľov, takže ak mám chuť porozprávať sa, mám za kým ísť. Teraz som si tam navyše našla výborné hobby - zoznámila som sa s riaditeľkou škôlky v Smokovci Beatkou Kalovou, tak tam budem chodiť čítať deťom rozprávky. Bola som tam už aj s ockom a možno na to namotám aj Kamila.

Vraveli ste, že ste teplákový typ, no súdiac podľa toho, do akých rolí vás obsadzujú, vás druhí vidia skôr ako sexicu...

- Nemyslím si, že som sexi. Mentálne som skôr chalanský typ. No je pravda, že som dlhonohá, mám prsia a zadok. To som zdedila po otcovej strane. U nás v rodine sa traduje, že keď som sa narodila, maminka mi ani nechcela vidieť tvár, prvé ju zaujímali nohy. Keď ma rozbalila a zistila, že sú Farkašové, bola spokojná.

Farkašovské nohy sú aké?

- Dlhé.

V seriáli Rádio vám dopriali aj pár sexi scén...

- Tie boli v pohode. Bolo to síce sprvoti trošku divné, pretože s Marekom Geišbergom sa poznáme odmalička - naši otcovia študovali spolu na vysokej škole - ale potom to už bolo celkom normálne. Omnoho horšie to bolo vo filme Pouta, kde som mala nahú scénu v posteli s Martinom Fingrom. Je to vynikajúci herec, no bolo mi to veľmi nepríjemné. Je pre mňa nechutné cítiť na sebe chlapa, ktorého neľúbim.

Čo vám robí v živote radosť?

- Často drobnôstky, ktoré sa ani nedajú opísať slovami. Napríklad taký dobrý pocit, že som doma, alebo keď ide môj muž okolo mňa a dá mi pusu do vlasov, lebo vie, že to mám rada, alebo keď sedíme s Kamilom a našimi psami pred telkou a pozeráme možno aj nejakú hlúposť, ale sme tam všetci spolu... A ešte mávam veľkú radosť z toho, keď tak machrujem, som drzá a mojej mame je to smiešne.

Asi vás vychovávali so značnou dávkou humoru...

- Áno, a ešte sa u nás veľmi veľa rozprávalo. Keď bol nejaký problém, už som vedela, čo bude nasledovať - kuchyňa, 4-hodinová debata, plač... Takisto to plánujem robiť aj ja, lebo to malo výborný efekt.

Mali ste teda idylické detstvo?

- Myslím, že áno, aj keď, samozrejme, neobišla nás puberta, občasné hádky, chodenie poza klavír, poza balet. Skrátka ma to nebavilo. Rok som namiesto klavíra chodila venčiť imaginárneho psa. Predstavte si, že v električke stretnete dieťa, ktoré sa tvári, že má psa, hoci ho nemá. Normálne som mu dávala náhubok, dala som ho na vôdzku... Všetko pred ľuďmi. A vôbec mi to nebolo divné... Bola som šťastná, že mám psa. Veľmi som totiž po ňom túžila, no naši zastávajú názor, že do bytu pes nepatrí. Vždy mi vraveli, že keď budem žiť v dome so záhradou, tak si jedného kúpim. Neverila som tomu. Dnes máme 30-ročnú hypotéku, dom a 2 psov.

Museli ste mať ako dieťa neuveriteľne veľa fantázie...

- Áno. A ešte to podporovali rodičia, ktorí ma vychovávali s veľkým zmyslom pre humor. Myslím, že je to vynikajúci prístup k výchove. Sama som "odbabysittovala" veľa detí a vždy som na ne šla cez humor. O to viac ma poslúchali.

Takže máte dobrý tréning na vlastné deti?

- Áno, mám.

Tak ako teda vyzerajú vaše plány na rodičovstvo?

- Myslím, že toto je vec, ktorá sa nedá plánovať. A od svadby sa ma na to pýta hádam každý. So smiechom odpovedám, že dieťa bude, keď bude Kamil doma počas mojej ovulácie. Ale vážne, keď to príde, budeme sa tešiť, ale nie sme nafixovaní na myšlienku, že to musí byť okamžite teraz.

Chcete veľa detí?

- Dve nám bohato postačia.

S Kamilom ste už pár rokov spolu žili. Prečo ste sa rozhodli svoj vzťah legalizovať?

- Lebo sme nemali v lete čo robiť. A kamaráti vraveli, že by sa zišla nejaká žúrka. Tak sme jednu zorganizovali. A bola fakt výborná!

Zmenilo sa niečo po svadbe?

- Ubudlo konfliktov. Ale to preto, že máme upratovačku... Nezmenilo sa v podstate nič. Aj keď ja mám v sebe nejakú zvláštnu hrdosť. Pre mňa svadba rozhodne nie je len papier.

Myslíte, že bude ľahké udržať si celoživotné partnerstvo?

- S Kamilom? Nie. Je to makačka, ale mňa to baví...

Vyzbrojili vás rodičia pred svadbou nejakými radami do manželského života?

- Nie, rodičia mi vo vzťahoch nikdy neradili. Nechávajú na nás, aby sme si vytvorili vlastný recept na vzťah, pretože tie všeobecné sú nezmysel - nefungujú. No ja si myslím, že ak medzi partnermi funguje vzájomná úcta, sú si aj kamarátmi a funguje to aj na chemickej báze, tak má ten vzťah dobré šance na prežitie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.