Toto všetko sa teda vraví. My sme sa však rozhodli zistiť, aká je skutočná realita a či veci náhodou nie sú úplne, ale úplne inak.
Tak ako sa nedajú všetci muži hádzať do jedného vreca, nedá sa zrejme jednoznačne rozlúštiť ani táto záhada. Koľko ľudí, toľko chutí, koľko mužov, toľko škál ľutovania sa aj pri najmenšom náznaku blížiacej sa choroby.
Avšak zaužívaná téza, že všetci "páni tvorstva" nariekajú pri najmenšej známke zhoršenia zdravotného stavu, však až taká pravdivá určite nie je. Veď koľko pánov by sme k lekárovi neprinútili ísť ani s heverom a radšej by pretrpeli návštevu baletného predstavenia, večeru s tlupou vašich uvravených kamarátok či návštevu svokry, ako by sa dobrovoľne vypravili do akejkoľvek ordinácie?
Veď sa aj vraví, že ak sa žena necíti dobre, ide k lekárovi. Ak sa cíti dobre, ide tiež. No muži chodia k lekárovi až vtedy, keď im je už tak zle, že k nemu už po svojich nemôžu ísť.
Obskakovanie padne dobre každému
Je však samozrejme pravda, že nechuť navštíviť odborníka na medicínu priamo nesúvisí so sebaľútosťou a vyžadovaním si obrovskej dávky pozornosti. Veď ostatne, drobné nachladenie, z ktorého páni dokážu vykresliť ochorenie katastrofálnych rozmerov, si našťastie nevyžaduje ich nutný výskyt v nemocničnom zariadení. Stačí, ak ich budete dostatočne ľutovať, vyvárať im čajíčky, chutné ovocné šťavičky a čosi dobré pod zub, necháte ich ležkať v obklopení papierových vreckoviek pri obľúbenom televíznom kanále a každých päť minút si ochotne a zúčastnene vypočujete ich ponosy na škrabanie v krku.
Aby sme však neboli nespravodlivé, úplne, ale úplne identicky to platí i na nás ženy. Hoci sa vraví, že vydržíme stokrát viac a keby boli pôrody ponechané na mužoch, ľudstvo vymrie, skutočnosť je, priznajme si otvorene, predsa len trošku iná. Aj my sa z času na čas rady ľutujeme, aj nám dobre padne, keď nás polovička obskakuje, z času na čas poľutuje, zásobuje tonami vitamínov a s láskou hladí po vlasoch.
"Bonzy" na trpiacich miláčikov
Bude to teda zrejme tak päťdesiat na päťdesiat a štipka starostlivosti občas prospeje úplne každému. To aspoň naznačujú nasledujúce riadky oslovených dám, ktoré mali nabonzovať čosi na svojich "trpiacich" miláčikov. Namiesto očakávanej spŕšky vtipných príhod o stonajúcich silákoch sme sa však dozvedeli pomerne dosť neočakávaných informácií.
Chorá sa stávam malým dieťaťom
25-ročná Majka sa priznala, že počas dvojročného vzťahu s priateľom ho ešte nevidela chorého a ani raz nepredstieral. "U nás je to veru skôr naopak. A keď som ja chorá, tak sa stávam malým dieťaťom a chcem, aby sa o mňa partner staral tak, ako to v detstve robili moji rodičia. Uvariť čajík, podať ho do postele, držať za ruku, ísť pre nejakú blbosť do lekárne... Frajer sa smeje z toho, že to preháňam, ale aj tak to urobí a mne sa páči, že sa o mňa tak stará. Smeje sa mi však, že sa hrám na invalida. No nechať sa počas choroby ľutovať má pre mňa asi liečivé účinky," smeje sa dievčina, ktorá sa priznala, že svoj dočasne zhoršený zdravotný stav čiastočne zneužíva a vyjednáva s drahým o tom, aby mohla spať v obývačke a pozerať do noci televízor.
Keď simuluje, stoná. Keď trpí, leží potichu
O dva roky mladšia Zdenka je s priateľom už päť rokov, takže má skúseností podobného druhu o trošku viac. "U nás je to tak, že keď sa priateľ cíti trošku zle, vyžaduje si strašne veľa pozornosti. Čajíky, paraleny, polievočky... Stoná a fňuká a potrebuje, aby som ho ľutovala. Robí napríklad scény, keď si má merať teplotu. (Smiech.) Ale keď sa cíti naozaj veľmi zle, tak len ticho leží a neodporuje. To už je potom kritický stav. No aby som hovorila pravdu, ja sa správam úplne rovnako."
Svalovku prirovnáva k ochrnutiu
Alena, ktorá má čosi po tridsiatke, však má na celú vec jednoznačný názor. "Keď začujem z úst môjho drahého vetu 'Niečo na mňa lezie', viem, že nám doma nastávajú krušné časy. Hoci nemá žiadne príznaky, teplota je normálna, nekašle, nesoplí a kýchol možno dvakrát za deň, to ešte nič neznamená. On má skrátka pocit, že naňho niečo lezie a musí sa kurírovať. Už som si však za roky nášho spolužitia zvykla, že zasmiať sa na tom, prípadne nebodaj spochybniť jeho zdravotný stav a zdravý úsudok je krutou urážkou. A tak radšej varím čajíček, podávam za hrsť vitamínov, prikryjem, pohladkám po hlavičke a vyjadrím nádej, že sa z tej pľuhy isto dostane," smeje sa dvojnásobná mamička, ktorá má ešte vždy v živej pamäti, ako jej manžela bolelo po dvoch hodinách hrania tenisu rameno a on mal podozrenie, že to skončí ochrnutím. A trochu bolestivejšia vyrážka vo vlasoch bola príznakom nádoru na mozgu... "Zvykla som si, že muži sú už raz takí... Proste silnejšie pohlavie."
Psychológovia hádžu mužov a ženy do jedného vreca
Rovnako ako nejednoznačnosť ankety nerobí padavky len z chlapov, vidia problém i odborníci. Podľa psychológov totiž síce neexistujú vedecky podložené štatistiky, ktoré by dokazovali presné percento zastúpenia miernej hypochondrie v populácii, no domnievajú sa, že pomer mužov a žien je v tomto približne zhodný. Občas skrátka všetci potrebujeme byť rozmaznávaní a ľutovaní a je úplne jedno, či sme sa narodili ako krehké ženy, alebo silní muži.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
