Satelit, káblovka, MP3, cédečká, či dévedečká však nikdy nenahradia chvíle, keď svoje ratolesti vezmeme do náručia a prečítame im krásny príbeh.
"Teraz nemám čas. Som unavená. Odložme to na zajtra!" To sú najčastejšie výhovorky, prečo deťom nečítame. A robíme chybu. Ten čas,čo tomu venujeme, je na nezaplatenie. "Kniha rozvíja dieťa akéhokoľvek veku, či už je to pár strán leporela, alebo tristostranový dobrodružný román bez obrázkov," upozorňujú psychológovia. Deti, ktorým rodičia od toho najútlejšieho veku čítajú, majú lepšiu slovnú zásobu i predstavivosť, lepšie sa sústredia, myslia a počúvajú. Predčítanie ich posilňuje emocionálne, dieťa vie, že je milované, má rodičov na chvíľu len pre seba, získava zdravé sebavedomie. Odborníci tvrdia, že čítať sa má deťom až do ich 15 rokov, lebo práve v takej dôvernej chvíli vám na seba, občas, aj pubertiak čo-to prezradí.
Televízor alebo kniha?
Môže sa zdať, že čítanie knihy je stratou času, veď televízor podá rozprávku kvalitnejšie, farebnejšie, zaujímavejšie. Živý rozprávač vníma každú reakciu dieťaťa, a preto je lepší, ako "chladná debna".
Pozitívom čítania pred spaním je aj fakt, že dieťa používa len svoj sluch a jeho očká už oddychujú. Navyše je nútené vytvárať si obraz o postavách, miestach a celkovej situácii samo, čím si cibrí fantáziu a trénuje svoj intelekt.
Kniha a televízor sa môžu aj vzájomne dopĺňať. Veď na mnohé televízne programy môžeme nadviazať čítaním kníh, alebo na základe prečítanej knihy vyberieme televízny program, ktorý dieťaťu ešte viac rozšíri obzor.
Výber kníh
Dieťaťu v najranejšom veku je takpovediac jedno, čo mu čítate, či rozprávate. V prvom rade potrebuje a chce počuť najmä mamičkin hlas, z ktorého vyžaruje teplo a vyvoláva v ňom príjemné pocity.
V čase, keď dieťa začína hovoriť, čítajte mu obrázkové leporelá a veršované riekanky, ktoré mu pomôžu rozvíjať slovnú zásobu.
Keď má o nejaký rôčik viac, prejdite na klasické rozprávky, ktoré sú v podstate základným kamienkom morálky. Dieťa sa tak naučí klasický princíp, že v našom živote je dôležité dobro a dobré skutky a že zlo má byť potrestané.
A deti každého veku milujú rozprávky, ktoré napísal sám život. To znamená príbeh o tom, ako sa jeho rodičia, či starí rodičia zoznámili, príhody z čias, keď bolo ono celkom malinké, alebo vymyslené príbehy, ktoré dokonca môžu pôsobiť ako výchovný prostriedok – keď nechce papať zeleninu, tak o zajkovi a chutnej mrkvičke, keď sa bojí byť večer samo, tak o strachopudovi, ktorý sa prestál báť...
Dobré rady
- Zaveďte si tradičný čas, kedy budete deťom čítať. Niekomu sa osvedčili chvíle pred večerným zaspávaním, no pokojne si čítajte v ktorúkoľvek časť dňa
- Nemýľte si kvantitu s kvalitou. Nemusíte dieťa "trápiť" nad knihou celú hodinu, keď už nevie udržať pozornosť. Desať - pätnásť minút je neraz osožnejších.
- Deti majú rady stereotyp a dobrá kniha ich baví opakovane. Keď majú svoju milovanú, ktorú vy, aj oni poznajú naspamäť, neodhovárajte ho od nej a nenúťte ho počúvať iný príbeh.
- Nečítajte deťom knihu, ktorá sa ani vám samotným nepáči. Naša nechuť sa nevedomky prejaví na čítaní, a to sa tak minie účinku.
- Počas čítania sa nenechajte znervózniť zvedavými otázkami. Vyzbrojte sa trpezlivosťou a aj po stýkrát odpovedajte rovnako poctivo.
Aj známe osobnosti čítajú...
Oľga Feldeková - najradšej číta vnučkám rozprávky svojho manžela Ľubomíra.
Zuzana Tlučková - kým boli jej synovia malí, čítala im slovenské rozprávky, aj klasiku od Andersena.
Veronika Paulovičová - svojmu trojročnému Jakubkovi číta najmä veršované príbehy a už sa teší, kedy prejdú na Dobšinského a bratov Grimmovcov
Ivan Vojtek - svojim dcéram čítal už vtedy, keď boli v matkinom brušku a keď sa narodili, manželka im čítala rozprávky a Tuli poľovnícke knihy o zvieratkách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
