Klišé, že programy ľudia nečítajú, spomína sám Richard Sulík hneď v úvode. Vážnejšie je, že v pomernom volebnom systéme, čo je náš prípad, to ani nie je podstatné. Poctivé by bolo povedať, koľko si myslí Sulík, že z toho, čo ponúka, aj realizuje. Vládnutie v koalícii si totiž vynucuje kompromisy, ktorých obeťou sú predovšetkým nápady (body) najradikálnejšie, pričom platí úmera, čím menší podiel na vláde, tým väčšie ústupky. A program SaS je takpovediac revolúcia sama. Nielen na slovenské pomery, ale i globálne.
Naozaj ide o zmes dobrých (knižných) myšlienok s nápadmi, nad ktorými rozum stojí, a ešte nepodstatností, ktoré nasvedčujú, že autor kapitoly nemá jasno o základných problémoch svojho "rezortu". Koruna, trhák a de facto konštitučný prvok existencie SaS - odvodový bonus - je politicky absolútne nepriechodný. Nejde o to, či by nakriatli SDKÚ alebo KDH. Nenakriatli. Odvodový bonus však neexistuje nikde na svete, knižná idea, ktorú dotiahol najďalej Vlastimil Tlustý (takmer do programu ODS) by znamenala také zemetrasenie v prerozdeľovacích systémoch, aké je v Európe nepredstaviteľné. So samotnou filozofiou bonusu má autor určitý (väčší ako malý) problém, ale aj keď by šlo o zlepšenie k súčasnému stavu, realizácia by narazila na taký odpor rôznych vrstiev a záujmových skupín, že SaS fakticky chytá voličov na modré z neba. Len pre ilustráciu: Ten, kto napr. chce zrušiť všetky daňové výnimky, by sa mal pozrieť do Česka, kde bol na dnešok vyhlásený generálny štrajk v doprave len preto, lebo ktosi prepašoval do zákona zrušenie jednej, úplne marginálnej výnimky z DPH. A vláda Fischera si išla ruky-nohy polámať, aby túto výnimku zrušila, aj keď to rozpočet bude stáť pol miliardy Kč... No. V demokracii, kde si môžete odhlasovať, že sa chcete mať dobre, nie je možné pripraviť pol štátu o privilégiá, ktoré sa pociťujú už ako vrodené.
Program SaS má inú prednosť, ktorou je jeho, hm, étos. Vyžaruje z neho základný a správny reformný vektor (slovo "smer" je sprofanované, nedá sa používať), akým by sa organizácia štátu nieže mala, ale musí skôr-neskôr racionalizovať a prebudovať. Bonus nebude nikdy, ale nahradenie 70 dávok štyrmi nemá chybu. Z tohto výhľadu je jedno, či sa naplní stotina či tisícina programu SaS-u, eventuálne vôbec nič. Parlamentné strany sú prehnité a vyprázdnené a spája ich spoločný záujem na zachovaní status quo, s ktorým sú tak zrastené, že predstaviť si vedia len zmeny kozmetické a menšie. V tých sa azda vzájomne líšia, ale dohromady nič neriešia. V situácii, keď to naplno platí aj o SDKÚ (ktorá je, isteže, kompetentnejšia), SaS formuluje samu seba ako jediné médium s vôľou kopať hlboko do spráchniveného systému. Niežeby sa malo padať na zadok a nejako zvlášť pochybovať, že o dva roky sa pripodobnia svojim straníckym kolegom, avšak zatiaľ to je viac než údržbársko-chmatácky "étos" etablovaných účastníkov partajného kartelu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
