"Ja už som bez roboty, to sa Ďuri nedalo, robíš dvanásť hodín a na konci máš štyri eurá? Štyri eurá? Veď to je psychopatia, som povedal Ivkovi, že končím. A ešte sa mi pokazí auto na križovatke. Absolútne nereagovalo, nič, rozumieš, neragovalo, autá na mňa trúbili, a aj im ukazujem, čo mám robiť, keď nefunguje? Tak som išiel za Ivkom, na, tu máš kľúče, hovorím mu. Končím, Ďuri, končím. Povedz žene, nech sa do toho nemontuje, dobre, čau, nech ide kade ľahšie, ani ja ju nemám rád."
Sedí Karol celý nešťastný doma s druhým litrom vína a telefonuje Petrovi.
"Som hotový, si ešte nezažil také, som na križovatke v centre, milión áut a zrazu rup a prevodovka je v ťahu. Som mu stokrát hovoril, že auto je staré, ale nie, mám jazdiť. Mohol som s ním vydžubať, odísť za Zuzkou do Tatier a odtiaľ mu zavolať, tu máš auto, čau a pá, ale zachoval som sa fér. Som bez práce Peťo, už sa to nedalo, robíš celý deň a noc a máš tri eurá? Tri eurá? Prepáč, som povedal Ivkovi, bezo mňa, bezo mňa. Ďakujem ti, že si ma vypočul."
Sedí Karol celý nešťastný doma s tretím litrom vína a telefonuje Dominike.
"Teraz som bez práce a bez koruny. Za chvíľu už nebudem mať ani kde bývať, rozumieš? Bývať! Viem, že som inžinier, ale takých je tisíc, robotu si nezoženiem. Poviem ti tak, že sa naplnil čas. To už sa nedá takto žiť," rozvlykal sa Karol. "Pozdrav Zuzku, povedz, že ju tatino ľúbil, ale už nebude..." Karol plače. "Idem sa zabiť, skočím z mosta, alebo, haló, haló," vzlyká Karol do mobilu.
Sedí Karol celý uplakaný doma bez kvapky alkoholu, čo mu na pohrebnej nálade vôbec, ale vôbec nepridalo. Svet, predtým aspoň so zábleskami svetlých okamihov zhmotnených v pohárikoch bieleho, zčernal ako lesy v zemi a pochmúrnosťou sa mu už vyrovnali iba filmy Ala Gora.
Sedí Karol celý uplakaný doma bez kvapky alkoholu a telefonuje Ďurimu.
"Ďuri, tebe ako kamarátovi to poviem. Končím, nie v taxíku, končím na tomto svete. Prečo? Sa pýtaš prečo? Nemám ani korunu, nemám robotu, som Ivkovi povedal, ja za dve eurá nebudem robiť tridsaťšesť hodín. Dva a pol dňa a dve eurá? Rozumieš? Som volal Dominike, vieš čo urobila? Zložila mi telefón. Že sa jej nečuduješ? Že sa zabíjam vždy, keď nezarobím a sa opijem? Ale teraz je to iné, teraz už nemám ani robotu, ani kde bývať. Nemám kde bývať, ako dám v pondelok pani za podnájom? Takže, mám kde bývať? Čo? Tvoja žena ma pozýva k vám? Fakt mám prísť?"
Sedí Karol spokojný v taxíku a smeruje k Ďurimu. Má na sebe oblek, lebo ako správny samovrah chce odísť zo sveta dôstojne. A ako čestný muž dal o tom vedieť celému svetu. Je síce pravdou, že dal o svojom odchode vedieť celému svetu po tridsiatyštvrtý krát a ešte stále nikam neodišiel, to však na vážnosti situácie nič nemení. A teraz ide za svetlom, ktoré ho priťahuje ako porno pubertiakov.
Je to hruškovica, päťdesiatdvojka, silná a jemná zároveň.
Je to svetlo silnejšie ako svetlo na konci tunela.
No proste alkohol.
Autor: Peter B. Doktor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
