Obyčajne je svetoznámy fotograf pri komentovaní objektov svojej priam osudovej vášne priamočiarejší.
Nečudo, že mnohí ľudia ho považujú za "sprosťáka, prasáka, pornografa", odporného, zhýralého starého chlapa. Za takmer stelesneného diabla, ktorý len nedopatrením vyzerá ako celkom sympatický človek. Napriek nesporne kontroverznému imidžu, ktorý si sám vytvoril, však Jana Saudka nemožno merať takýmto zjednodušeným metrom. On je totiž podstatne zložitejší, viacrozmerný, viacdimenzionálny. Je to muž v maske, ktorú sa zatiaľ nikomu nepodarilo strhnúť.
O dokonalosť sa pokúša celý život
Saudek súhlasí s výrokom, že dosiahnuť dokonalosť je síce nemožné, ale je povinnosťou autora sa o ňu pokúsiť. A on sa o ňu pokúša už desiatky rokov. Zhruba odvtedy, čo sa mu kedysi v mladosti dostal do rúk časopis Life s fotkami, ktoré ho očarili. Naivne si vtedy myslel, že takéto fotky dokáže urobiť aj on a neuvedomoval si, že je to výber z tisícok záberov najlepších fotografov sveta. Začal sa však o podobné fotky pokúšať, pretože bol mladý a plný energie. Vydržalo mu to dodnes.
S bratom - dvojčaťom v Osvienčime
Jan je o chvíľočku mladšie dvojča brata Karla, známeho českého kresliara Káju Saudka, ktorý sa preslávil predovšetkým svojimi komiksami. Spomeniete si možno na jeho obrázky vo filme Kdo chce zabít Jessie? Sudičky nad ich kolískou museli byť v zlej nálade, pretože veľa nechýbalo a chlapcov by postihol najkrutejší osud, aký si možno predstaviť. Ako deti židovského pôvodu ich odtransportovali do špeciálneho osvienčimského lágra, určeného výlučne dvojčatám. Bolo to vlastne laboratórium Anjela smrti, dr. Mengeleho. Saudkovci mali šťastie, pokusy na nich nestihli vykonať. Ale stopa na duši ostala. Niekto v tom vidí podstatný dôvod istej, povedzme, nevyrovnanosti v psychike obidvoch bratov. Ktovie. V každom prípade sa však nepodarilo zabiť v nich darovanú nesmiernu tvorivosť.
Neustále provokujúca osobnosť
"Umění je blbost. To je krásná definice, držme sa ji." Jan Saudek je zložitá, ba až tajomná osobnosť. Neustále provokujúca, neprehliadnuteľná, vzrušujúca. Áno, zároveň aj odpudzujúca, nepríjemná, bláznivá. Svojím spôsobom je to rozprávková postava, pravda, výlučne pre dospelých, a mohlo by sa o nej rozprávať aj takýmto spôsobom. "Byl jednou jeden muž, bydlel ve sklepě, kde se omítka pomalu drolila z plesnivých zdí a z malého sklepního okna mohl zahlédnout stísněný, bezútěšný prostor..." Áno, Jan Saudek a jeho legendárna "zeď". Tá na pohľad hnusná, hrôzostrašná, nazelenalá, rozpadávajúca sa stena, ten odporný múr sa stal nosným pilierom jeho tvorby.
Vlastný svet "zdi"
Saudek si vďaka onej "zdi" vytvoril vlastný svet. Fantazijný, podmaňujúci, krásny. Preslávil svoju "zeď" na celom svete a ona zasa pomohla k svetovosti jemu. Stena s opadávajúcou omietkou a oknom nepochybne suplujúcim čosi ako Alenkino zrkadlo alebo hoci bránu do inej dimenzie, sa stala Saudkovým javiskom, na ktorom rozohráva svoje ľudské príbehy. Presnejšie azda živočíšne príbehy.
Ženy v hlavnej úlohe
Aj keď to znie paradoxne, Saudkove fotky sú vo svojej podstate oslavou ľudskosti. Vlastnosti, v ktorej je obsiahnuté všetko. A práve v tom je asi aj tajomstvo jeho obrovského úspechu. Nevraviac o tom, že Saudek v mnohom predstihol dobu. Začal fotiť sám seba dávno pred tým, než s tým prišli existencionalisti, a svoje fotky inscenoval oveľa skôr, ako sa to stalo módnou záležitosťou. Jeho námety boli a stále sú originálne, a to napriek všetkým možným výhradám, ktoré napodiv zaznievajú predovšetkým v jeho rodnom Česku. "Holt", doma skutočne nie je nikto prorokom. Samozrejme, nosnou témou sú preňho ženy. Láska a príťažlivosť sa prelína s nenávisťou a agresivitou. Nadchýna sa ich telami a nezáleží mu na tom, či sú krásne, škaredé, chudé, tučné, neforemné, či dokonca na pohľad odporné.
S chuťou fotí mohutné zadky
Autor pred divákom nič neskrýva, neprikrášľuje, to skôr naopak. S chuťou fotí obrovské i povädnuté prsia, mohutné zadky, obludné stehná, najrôznejšie "skladačky" tukových vankúšov, všelijakých tých "pneumatík". Svoje modelky nielen vyzlieka, ale aj oblieka do všelijakých bláznivých kostýmov a vybavuje ich bizarnými rekvizitami od ľudskej lebky, krvavého meča až po samopal. Saudkove fantazijné a fantastické obrázky sú metaforami, anekdotami, dekadentnými portrétmi, sú odvrátenou stranou bežného pohľadu na svet a život. On priam hýri predstavivosťou, hravosťou, imagináciou, humorom, radosťou zo života. Pravda, dokáže byť aj zlomyseľný, cynický. A väčšina z jeho "hrátek" sa odohráva na zemi pred tou plesnivou stenou a otvoreným oknom, za ktorým plynie iný, krajší svet.
Opantaný erotikou a sexom?
Hovorí, že v jeho obrázkoch je ľudské posolstvo. Správa. O tom akí sme, odkiaľ prichádzame, čo sme a kam kráčame. Áno, ukazuje nám, akí sme. Prudérni pokrytci, luhári, zbabelci. Jan Saudek je na prvý pohľad opantaný erotikou a sexom. A to ako vo svojej tvorbe, tak aj v súkromnom živote. O jeho manželkách, milenkách, družkách, skrátka o množstve žien, ktoré prešli jeho náručou a srdcom, sa rozprávajú legendy. Je to aj jeho obľúbená téma. Často ho obviňujú z pornografie a nejedna z jeho fotografií naozaj balansuje na úzkej hrane. Saudek však napriek tomu nie je pornografom a nefotí "sprosté" obrázky. Jeho pohľad na život totiž určite nie je taký vulgárny a primitívny. Keby to tak nebolo, určite by sa nestal jedným z najuznávanejších svetových fotografov 20. storočia. Nevraviac o tom, že pri tvorbe takéhoto druhu veľmi záleží aj na pohľade a myslení diváka. Ak v niečom chce vidieť "sprostotu", tak ju tam aj uvidí. A naopak. Sám Saudek vraví, že "odpornost a škaredost je v oku toho, kto to vidí".
V trojke najznámejších Čechov
Viete, kto sú traja najznámejší Česi vo svete? Havel, Forman a Saudek. Čo znamená pre Saudka to isto lichotivé "umiestnenie"? Nuž, nič viac a nič menej ako fakt, že je vo svete naozaj známy. Obľúbený a žiadaný je tam kvôli svojim fotografiám. To nemôže poprieť ani jeho najväčší odporca. Že je takzvane kontroverzný, šokujúci, škandalózny, provokujúci? No a čo? Takí a ešte horší boli aj mnohí iní veľkí umelci. Napríklad Salvador Dalí či Andy Warhol. Prekáža niekomu, že je Saudek "posadnutý" sexom? No a čo? Veľkými umelcami sa predsa nestávajú neviniatka, svätci, dobráci od kosti. A keď sme už pri tej dobrote, kto okrem škandalistu Saudka venoval vyše sedemmiliónový výťažok zo svojej výstavy na dobročinné účely? Aj ten najväčší umelec vždy ostáva človekom so všetkým, čo s tým súvisí. S dobrými i zlými vlastnosťami. Dobrý i zlý súčasne je v istom pomere každý. Veľkým umelcom iba málokto.
Zvrhlý starec alebo veľký umelec?
Kto je teda naozaj Jan Saudek? Ten muž v maske. Je to "zvrhlý stařec nebo veliký umělec"? Hovoria o ňom, že "on působí až nelidsky otevřeně, ale současně také mlží a lže". Azda je odpoveď jednoduchšia, ako sa zdá. Pri jej hľadaní si treba sadnúť s jeho fotkami a pozorne ich poprezerať. Každý si v nich tú svoju odpoveď nájde. A maska? Nuž, je možné, že mu už celkom zrástla s tvárou, ktorú po celý život skrývala. Nevadí. Tvár, a to ani u mladistvo pôsobiaceho sedemdesiatnika, naozaj nie je rozhodujúca.
Autor: Peter Pačaj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
