Košičanka Zuzana vie, čo všetko to so sebou prináša. Zažila odlúčenie od detí i návrat aspoň jedného späť k nej.

KOŠICE. Je to príbeh, aký nenapíše lepšie žiadny spisovateľ, len sám život. Keď sa Zuzana vydávala, netušila, čo všetko ju v živote čaká. "Brali sme sa pomerne mladí. Ak by som sa vrátila v čase späť, asi by som veľa vecí spravila inak," zamyslene začína rozprávať svoj príbeh tridsaťtriročná matka dvoch detí.

V devätnástich porodila prvého syna Gabriela. Tri roky po prvom pôrode nasledoval ďalší a na svet prišiel Kristián. Počas druhého tehotenstva Zuzanu otec oboch detí opustil. Úrady definitívne spečatili jeho odchod rozvodom pred ôsmimi rokmi. Jej exmanžel teraz sedí vo väzení.

"Spolužitie s ním nebolo jednoduché. O nič sa nestaral. Bol násilnícky voči mne i staršiemu synovi. Zo všetkého ma obviňoval. V podstate som bola rada, že odišiel. Nechcela som a nechcem ho už nikdy vidieť. Viac ma nezaujíma."

Bez detí

Mladá žena ostala po pôrode Kristiánka sama. S manželom bývali v podnájme, na ktorý si popri dvoch deťoch nemala ako privyrobiť. Preto sa čoskoro ocitla bez strechy nad hlavou. Útočisko jej poskytlo niekoľko sociálnych centier v Košiciach aj mimo Košíc.

"Pobyt je však všade časovo obmedzený. Niekde zase berú len dospelých, ale deti nie. Pri malých synoch som si len ťažko hľadala prácu. Napokon museli ísť do detského domova. Ocitla som sa v ťažkej životnej situácii. Nahovárala som si, že musím skončiť so svojím životom."

Mierne zlepšenie prišlo, keď si Zuzana našla prácu. Ako vyučená krajčírka pracovala vo svojom odbore v košickej fabrike. Tak, ako aj niekoľko jej ďalších spolupracovníčok, ju neminulo hromadné prepúšťanie. Šťastie skúšala aj v predajni zeleniny a ovocia. V tom čase bývala v ubytovni. "Keď som mohla, išla som sa pozrieť za synmi. Keď ich dávali do detského domova, najprv to vyzeralo tak, že nebudú spolu. Nakoniec ich nerozdelili. Každý si myslí, že stačí, ak si človek zabezpečí prácu a všetko sa vyrieši. Robota však nie je všetko, bez bytu som si deti nemohla zobrať späť."

Nová nádej

Svetielko nádeje jej napokon svitlo, keď sa za pomoci organizácie Úsmev ako dar dostala do krízového centra Dorka a nasťahoval sa k nej jej mladší syn Kristián. "Ostali sme tam rok a pol. Potom sme od mesta získali sociálny byt. Teraz mám niečo, čo je moje a môžem po niekoľkých rokoch bývať opäť s Kristiánom. Predtým bol šesť rokov v detskom domove."

Košičanka je v pravidelnom kontakte aj so starším synom Gabrielom, ktorý je už tri a pol roka v pestúnskej rodine. Aj keď je jeho matkou, nechce ho do bývania s ňou nútiť. "Má štrnásť rokov, takže má vlastnú hlavu. Čas ukáže, či bude so mnou. Želám si, aby sme boli spolu, ale viem, že sa upäl na náhradných rodičov, takže to rozhodnutie je len na ňom."

Mohlo by sa zdať, že chlapci začnú z rozdelenia rodiny obviňovať mamu, pretože s otcom sa nestretávajú. Nie je to však tak. "Aj keď sa stalo, čo sa stalo, vedia, že som to nezapríčinila ja. Z ničoho ma nevinia. Ak mi aj občas niečo vyčítajú, sadneme si spolu a porozprávame sa. Vysvetlím im, aké boli okolnosti a oni to pochopia. Viem, že ma berú ako svoju mamu, a to je pre mňa dôležité."

Túži po práci

Problémové detstvo zanechalo na chlapcoch stopy. "Po tom, čo prežili, sa správajú tak, akoby nikomu neverili, okrem svojich najbližších a náhradnej rodiny. Neučia sa najlepšie, ale to pre mňa nie je prvoradé. Samozrejme, že chcem, aby sa učili, ale nezáleží mi na tom, aby mali samé jednotky. Kristián mal v predchádzajúcej škole problémy, preto som ho preložila do inej. Je ťažšie zvládnuteľný, za čo môže práve minulosť," priznáva brunetka.

Zuzana musí každé euro obrátiť v ruke dva razy. Finančné, psychické a právne zabezpečenie jej dlhodobo poskytuje Úsmev ako dar. Žena si však uvedomuje, že takto to nemôže ísť donekonečna a raz sa bude musieť postaviť na vlastné nohy.

A čo čaká od života ďalej? "Záleží mi na tom, aby som mala prácu. Napríklad ako pomocná sila v kuchyni. Prvoradé pre mňa je mať taký pracovný čas, aby mi ostalo aj voľno venovať sa synovi. Doma ho samého nemôžem nechať. Zo sociálky sa žiť nedá. Z toho nezaplatím ani nájom."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.