Je to trváca rastlina. Byle sú holé, plazivé,zakoreňujúce, koncom vystúpavé až priame. Listy sú protistojné, krátko stopkaté, okrúhlo vajcovité až podlhovasto elipsovité, na báze klinovité až zaokrúhlené, vrúbkovane pílkovité až celistvookrajové, tupé, lesklé. Strapce sýtomodrých kvetov sú protistojné, stopkaté, až 25-kveté, také dlhé alebo až 2x dlhšie ako podporné listy, kvetné stopky sú až 6 mm dlhé. Kalich je 4-zubý, zuby sú obrátene kopijovité, pri dozretí plodov odstávajúce. Koruna je tanierovitá. Plodmi sú srdcovito okrúhle, guľaté tobolky, slabo vykrojené, holé a s 2 mm dlhou čnelkou. Za pozornost stojí, že veroniky sú novšie zaraďované do čeladi skorocelovitých, je to na základe analýz ich molekul DNA.
Veronika potočná rastie pri aj v potokoch, v prameniskách, vodných priekopách a trstinou zarastaných brehoch. Vyžaduje preplavované, výživné, slabo kyslé, piesočnaté i bahnité pôdy.
Ako liečivá rastlina sa zberá vňať v čase kvetu. Je to aj medonosná rastlina. Pri zbere treba dať pozor na zámenu na podobnú veroniku drchničkovú (Veronica anagallis-aquatica), ktorá má priamu stonku, iné listy a svetle modré kvety. Droga veroniky potočnej obsahuje triesloviny, aukubín, glykozid veronicín, horčiny, organické kyseliny a vitamín C. Užíva sa v podobe vytlačenej šťavy. Je to močopudný prostriedok, má preháňavý účinok a je to pomocný liek pri kožných a pečeňových chorobách. Mladé listy sú bohaté na vitamín C a môžu sa užívať v malom množstve na šaláty ako súčasť jarných očistných kúr a pri krvácaní z ďasien.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
