Tí literárnejšie zdatnejší vedia, že ide o román Chrám Matky Božej v Paríži, ktorý bol prvým rozsiahlym románom francúzskeho spisovateľa Victora Huga. Tento román, po prvý raz vydaný 14. januára 1831, sa vo francúzskom origináli nazýva Notre Dame de Paris. Z francúzskeho i slovenského názvu tohto svetoznámeho románu, ktorého dej sa odohráva v roku 1842, vyplýva, že hlavným miestom deja románu je parížska katedrála Notre Dame. Práve tú dnes predstavíme.
Zachránil ju román?
Prv než sa budeme venovať opisu tejto nádhernej gotickej katedrály, treba spomenúť, že Hugov román mal nečakaný "vedľajší" efekt. Román podnietil záujem o katedrálu, ktorá bola v tej dobe zanedbaná, a vlastne podnietil jej reštaurovanie. Hugov román bol čoskoro preložený do mnohých jazykov a inšpiroval turistov z mnohých krajín k návšteve parížskej katedrály. Kniha tiež podnietila opätovný rešpekt voči budovám postaveným pred renesanciou, ktorým sa následne začala venovať intenzívna starostlivosť.
Leží na ostrove Cité
Vráťme sa však k samotnej katedrále Notre Dame. Katedrála stojí v centre Paríža, na cípe ostrova Cité, a to na mieste predchádzajúcej katedrály, ktorú v rokoch 540 až 550 postavil franský kráľ Childebert I. Možno ani netreba spomínať, že katedrála je postavená v gotickom slohu. Parížska katedrála je síce jednou z najznámejších a najpôsobivejších stavieb v gotickom slohu, ale nie je prvou gotickou stavbou. Za prvú čisto gotickú stavbu sa považuje katedrálna bazilika sv. Denisa na severnom okraji Paríža (v tejto bazilike je pochovaná väčšina francúzskych kráľov).
Pôvodne hanlivý výraz
Samotný výraz gotika bol pôvodne používaný v hanlivom zmysle. Po prvý raz použil tento výraz v 16. storočí taliansky maliar a architekt Giorgio Vasari. Ten pokladal Gótov, ktorí uštedrili Rímskej ríši smrteľný úder, za barbarov a podľa ich mena označené gotické stavby za nevkusné. S výstavbou chóru katedrály Notre Dame sa začalo v roku 1163. Biskup Maurice de Sully a kráľ Ľudovít VII. si dali za cieľ postaviť na ostrove Cité v samom centre Paríža aspoň taký reprezentatívny kostol, aký dal postaviť opát v Saint Denis. Kvôli výstavbe nového kostola nechal Sully zbúrať niekoľko domov a postaviť cestu na dopravu materiálu na stavbu.
Kto položil základný kameň?
Názory na to, či základný kameň katedrály položil biskup, alebo samotný pápež Alexander III., sa rozchádzajú. Chór bol dokončený okolo roku 1177 a v roku 1182 bol vysvätený nový oltár. Možno spomenúť, že bolo bežnou praxou ukončiť najprv východnú časť kostola, pričom na západnej strane chóru sa postavil dočasný múr. To umožňovalo využívať chór ako kaplnku, pričom sa za spomenutým múrom pokračovalo v ďalšej výstavbe kostola. Biskup Maurice de Sully venoval výstavbe katedrály väčšinu svojho života i majetku. Po jeho smrti v roku 1196 dozeral na výstavbu chrámu Eudes de Sully.
Štýl rayonnart
Okolo roku 1200 sa začalo s výstavbou západnej fasády, ktorá bola dokončená v roku 1225. Približne v roku 1250 bola dokončená výstavba dvoch západných veží a veľkého rozetového okna. V polovici 13. storočia boli priečne lode prestavané v štýle rayonnant (u nás sa tento štýl označuje ako stredná gotika). Za rok dokončenia katedrály sa obvykle uvádza rok 1345. Katedrála je - ako vlastne všetky gotické katedrály - skutočne impozantným stavebným dielom. Vnútrajšok katedrály je dlhý 130 metrov, široký 48 metrov a vysoký 35 metrov. Obidve veže majú výšku 69 metrov. Do katedrály sa vojde až 10 000 ľudí. Katedrála Notre Dame nemala vždy pokojný "život".
Ničenie katedrály
V roku 1548 poškodili hugenoti niektoré prvky katedrály, označiac ich za modlárske. V dobe osvietenstva, v roku 1728, boli pestrofarebné okná nahradené bielymi sklami a steny boli zabielené vápnom. V roku 1793, počas Francúzskej revolúcie, zničili revolucionári vnútorné vybavenie katedrály a kovové predmety z nej dali roztaviť v mincovni. Katedrála bola revolucionármi najprv zasvätená kultu rozumu, neskôr kultu najvyššieho bytia. Sochám biblických kráľov (omylom považovaných za francúzskych kráľov) boli odťaté hlavy. Z katedrály sa potom stal sklad potravín.
Korunovácia Napoleona I.
Po podpísaní konkordátu v roku 1801 dovolil Napoleon I. v roku 1802 opätovné využívanie katedrály na liturgické účely. O dva roky neskôr, v nedeľu 2. decembra 1804, sa v katedrále nechali Napoleon I. a jeho manželka Jozefína korunovať. Zaujímavosťou je, že očas tzv. storočnej vojny sa v roku 1431 nechal v katedrále za francúzskeho kráľa korunovať ešte len desaťročný anglický kráľ Henrich VI. V roku 1845 bol iniciovaný program reštaurovania katedrály, na ktorý dohliadali architekti Jean-Baptiste-Antoine Lassus a Eugéne Viollet-le-Duc. Reštauračné práce trvali 25 rokov a počas nich boli okrem iného na priečelie inštalované legendárne sochy chimér. V roku 1871, počas obdobia Parížskej komúny, katedrála temer vyhorela.
Obavy z bombardovania
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Francúzi obávali, že by nemecké bombardovacie lietadlá mohli zničiť nádherné vitráže v oknách, a preto boli tieto vitráže 11. septembra 1939 vybraté a naspäť osadené až po ukončení vojny. Dňa 26. augusta 1944 bola v katedrále odslúžená omša Te Deum na oslavu oslobodenia Paríža. Katedrála sa stala aj predmetom záujmu známeho francúzskeho povrazolezca P. Petita, ktorý 6. júna 1971 prešiel po lane napnutom medzi vežami katedrály.
Najväčší je Emmanuel
V katedrále je päť zvonov, pričom najväčší z nich, nazvaný Emmanuel, má hmotnosť 13 ton a visí v južnej veži. Štyri menšie zvony sú v severnej veži. Hlavný organ katedrály má dnes 113 registrov rozdelených na päť manuálov. Reštaurovanie tohto organu bolo ukončené v máji 1992, pričom zvláštnosťou je rečové ovládanie pre nevidiacich organistov. Dnešný hlavný oltár katedrály je zhotovený z bronzu a vytvoril ho v roku 1989 Jean Touret. Na čelnej strane oltára sú zobrazení štyria evanjelisti Nového zákona, na bočných stranách štyria veľkí proroci Starého zákona. Katedrála Notre Dame má pozoruhodnú výzdobu.
Nádherné rozetové okná
Na hlavnom západnom priečelí i na oboch priečeliach priečnej lode (južnom a severnom) sú nádherné rozetové okná. Západné rozetové okno zobrazuje Pannu Máriu v sýtych červených a modrých farbách. Z troch portálov západného priečelia je najstarší južný portál, ktorý vznikol okolo roku 1200 a je zasvätený Panne Márii. V katedrále nájdeme diela slávnych sochárov. Sú medzi nimi plastiky na chóre a chórovej mreži od Jeana Ravyho, ďalej na pozlátenom sokli stojaca socha Pieta od Nicolasa Coustoua a socha Ľudovíta XIV. od Antoina Coysevoxa. V roku 1991 sa začal veľký program obnovy katedrály, ktorý mal trvať desať rokov, ale stále nie je ešte ukončený. Parížska katedrála Notre Dame je jedným z najskvelejších diel gotickej architektúry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
