Korzár logo Korzár
Streda, 20. jún, 2018 | Meniny má Valéria
Nájdete nás na webe
HOSPODÁRSKE ZÁKLADY VYTVORILI RODÁCI AJ PRISŤAHOVALCI

Remeselná výroba a obchod v Košiciach

Sedem rokov po potlačení buržoáznej revolúcie v Uhorsku (1848 - 49) bolo v Košiciach 5-tisíc produktívne činných občanov: v poľnohospodárstve 116, v remeslách a priemysle 1 974, v obchode a peňažníctve 164, v doprave 248.

Tieto odvetvia dosiahli v roku 1910 až triapolnásobný nárast.

Plánované zámery revolučnej vlády v hospodárskom živote Uhorska, teda aj Košíc v polovici 19. storočia, ktoré by viedli k slobodnému podnikaniu, mali priniesť zrušenie cechov a nové zákony. Nič prevratné neuskutočnila revolučná ani porevolučná vláda. Zostali aj cechy, ibaže sa nemohli zakladať nové.

Bez zmien, iba s úpravami

Košice boli mestom remesiel a obchodu. Remeselníci a obchodníci patrili k vrstve trvalo usadenej v meste a pochádzajúcej z košických rodákov i prisťahovalcov, o čom svedčia mnohé nemecké, maďarské, slovenské i české rodiny, ktoré vytvorili hospodárske základy mesta.

Situácia v remeselnom odvetví mesta sa v prvej polovici 19. storočia vyvíjala podľa pravidiel cechového zriadenia. Podľa súpisu daňových poplatníkov bolo v roku 1828 v Košiciach 460 majiteľov dielní so 70 špecializáciami v 50 cechoch. Revolučnej vláde L. Batthyányho sa napriek veľkému úsiliu nepodarilo zrušiť cechy ako prekážku na ceste k slobodnému podnikaniu. Podarilo sa jej iba zaviesť niektoré zmeny, ako vymedzený pracovný čas a úpravu cechových štatútov. Od apríla roku 1851 nadobudla platnosť Geringerova "Provizórna inštrukcia o vzťahoch v obchode a remesle v korunnej zemi Uhorska", podľa ktorej sa zachovalo cechové zriadenie a ktorá obsahovala aj zásady a ustanovenia o slobodnej súťaži.

Podľa týchto zásad sa nové cechy zakladať nemohli, pretože by to bolo v rozpore s ustanovením o slobodnej súťaži v podnikaní. Cechy existovali naďalej, členstvo majstrov v nich bolo povinné a do nich mohol vstúpiť každý remeselník bez ohľadu na národnosť, stavovskú či náboženskú príslušnosť. Podľa Geringerovej inštrukcie nadobudol väčšiu právomoc v hospodárskej politike mesta magistrát s Obchodnou a priemyselnou komorou.

Článok pokračuje pod video reklamou

Živnostenské spoločenstvá

Kým sa podľa nového živnostenského zákona zrušili cechy (1872), trvalo to dve desaťročia. Nahradili ich živnostenské spoločenstvá podľa jednotlivých odborov, a tým sa otvorila cesta k slobodnému podnikaniu. Ďalším zákonom z roku 1844 boli povolené aj všeobecné živnostenské spoločenstvá. Tie zastrešovala živnostenská vrchnosť I. stupňa mestským policajným kapitanátom. V roku 1872, keď vyšiel prvý živnostenský zákon, v Košiciach bolo 32 cechov, čiže o 18 menej ako v roku 1828. Zanikli bez toho, aby založili vlastné živnostenské spoločenstvo.

Počet ľudí pracujúcich v remeselnom a priemyselnom odvetví v Košiciach vzrastal aj vďaka prisťahovalcom z Gemera, Spiša a rôznych oblastí Uhorska, židovskému obyvateľstvu, najmä z obchodníckeho odvetvia, tiež z cudziny, prevažne z Poľska a Nemecka.

Transformácia remeselnej výroby

Zásluhou mnohých prisťahovalcov najmä z radov podnikateľov sa remeselná výroba transformovala na priemyselnú. Prvé zmeny nastali v potravinárstve, ktoré obohatilo nielen miestny, ale celý uhorský trh, napr. zavedením výroby kukuričnej krupice ako prvej výrobne v celom Uhorsku, výroby kávovín, droždia, ktoré sa dovtedy dovážalo z Rakúska a v Uhorsku sa vôbec nevyrábalo. Výrobu droždia zaviedol vo svojom liehovare Leopold Ungár. Obchodnícka rodina Ungárovcov prišla do Košíc z Komárna a dostala od košického Obchodného grémia povolenie na veľkoobchod s kožami. Predávala aj v malom, a preto jej grémium zakázalo aj predaj vo veľkom. Zákaz bol začiatkom úspechu pre Leopolda Ungára, ktorý postavil liehovar a z obchodníka sa stal priemyselník. Rodina Fiedlerovcov založila cukrovar a továreň na výrobu klincov v Košiciach - Čermeli. Po potravinárstve nasledoval železiarsky, drevospracujúci a v menšej miere stavebný priemysel. Na úrovni remeselných dielní zostala textilná a odevná výroba, kožiarske odvetvie, krajčírstvo, čižmárstvo, obuvníctvo. Ako jediná bezkonkurenčná výrobňa bola prvá bryndziarska výrobňa v Košiciach, ktorej majiteľom bol M. Guttmann. Udržala sa na terajšej Alžbetinej ulici aj po znárodnení v roku 1948 a bryndzu v nej vyrábali ešte v 60. rokoch minulého storočia.

Privilegovaní obchodníci

Úplne odlišná situácia ako v remeslách bola v obchode. Jednak bolo podstatne menej obchodníkov a jednak sa obchodníci považovali za privilegovanú vrstvu, čo pramenilo ešte zo stredoveku, keď obchodníci tvorili košickú honoráciu a mali najhonosnejšie domy na námestí. Veľmi ťažko sa vzdávali cechových výsad aj po ich oklieštení dvoma zákonmi o obchodníkoch a obchodných spoločenstvách a ešte tri roky potom do roku 1877 u nich organizačne pretrvávala forma obchodného grémia, ktorej sa tvrdošijne pridržiavali, hoci bolo grémium zrušené a nahradené obchodným živnostenským spoločenstvom. Po zrušení grémia malo byť vytvorené nové grémium podľa vzoru remeselníkov a aj stanovy, ktoré malo schváliť ministerstvo. Tri roky tvrdohlavo odmietali košickí obchodníci úpravu stanov, týkajúcu sa vzdelávania učňov, nemocenského poistenia a založenia nemocenského spolku. Ďalšie štyri roky trvala likvidácia predchádzajúceho Grémia obchodníkov.
V roku 1857 bolo v Košiciach podľa adresárov 107 obchodov v 29 špecializáciach a v roku 1904 bolo 566 obchodníkov so 46 špecializáciami a 31 veľkoobchodníkov (v r. 1855 boli iba dvaja). Počet pohostinských živností sa zvýšil na 64 a patrilo k nim aj hotelierstvo, reštauratérstvo a kaviarnictvo, výčapníctvo, krčmárstvo.

Grémium nechcelo prisťahovalcov

Do Košíc prichádzali okrem veľkoobchodníckych rodín aj drobní obchodníci cez Halič a Spiš, mnohí z Levoče i z Kežmarku, boli to väčšinou Nemci a evanjelici. Mohli sa v meste usadiť, založiť aj viac obchodov, prípadne neskoršie spojiť viaceré firmy. K drobným obchodníkom patrili aj Židia. Do roku 1840 nemali v Košiciach povolený trvalý pobyt, a preto si ani v meste nemohli zriadiť obchody. Okrem toho im aj potom Grémium obchodníkov kládlo prekážky ako všetkým obchodníkom, ktorí neboli Košičania a žiadali o povolenie na zriadenie obchodu.

Po roku 1840 sa usadili v Košiciach mnohé židovské obchodnícke rodiny a špecializovali sa na určitý druh obchodnej činnosti, ako napr. v kožiarstve, železiarstve, potravinárstve, v obchode s poľnohospodárskymi plodinami, liehovinami, vínom. Kým trvalo Grémium obchodníkov, správalo sa voči mnohým, nielen židovským obchodníkom, z pozície nadradenosti a vyvolávalo spory aj pre administratívnu maličkosť a zastavilo ich činnosť. Do Košíc chodilo kupovať veľa vidieckeho obyvateľstva a mali svoje obľúbené obchody. Najobľúbenejší bol obchod nemeckej rodiny Mollovcov, ktorý volali "Moľov sklep". Ľuďom bolo jedno, ako sú organizovaní obchodníci, hlavne že mali pre nich tovar.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  3. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  2. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  3. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  4. Kreditná karta – áno alebo nie
  5. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  6. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  8. Uncovering Artificial Intelligence in Slovakia
  9. Digitalizácia dokumentov firmám ušetrí nielen peniaze
  10. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 23 626
  2. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 23 617
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 18 272
  4. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 17 616
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 12 043
  6. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 6 611
  7. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 5 734
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 5 013
  9. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 4 525
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 058

Neprehliadnite tiež

Bardejovský opozičný poslanec skončil pre zastrašovanie

Patrik Mihaľ sa vzdal mandátu, lebo sa bojí o svoju rodinu.

Zlé susedské vzťahy zatvárajú útulok v Matejovciach nad Hornádom

Vo veci padli trestné oznámenia, ľudia spísali petíciu

Vodič z auta smrti pôjde za tri životy do väzenia

Okresný súd v Prešove sa zaoberal tragédiou v obci Lúčky.

Košický maratón s prestížnou cenou, tradíciu opäť uctí beh Košice-Seňa

Do 95. ročníka Medzinárodného maratónu mieru ostávajú viac ako tri mesiace.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Aktivitou v parlamente nesrší, politickú budúcnosť má Kaliňák už spečatenú

V Smere je stále veľmi silný, hovorí o Robertovi Kaliňákovi politológ.

DOMOV

NAKA zatkla Mariana Kočnera

Príkaz vydal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

PLUS

Kto je naozaj Marián Kočner

Obsadil televíziu Markíza, zmenky za desiatky miliónov, spor o Glance House. Voláme ho kontroverzný podnikateľ.


Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop