Korzár logo Korzár
Streda, 13. december, 2017 | Meniny má Lucia
Pridajte si svoje mesto
HOSPODÁRSKE ZÁKLADY VYTVORILI RODÁCI AJ PRISŤAHOVALCI

Remeselná výroba a obchod v Košiciach

Sedem rokov po potlačení buržoáznej revolúcie v Uhorsku (1848 - 49) bolo v Košiciach 5-tisíc produktívne činných občanov: v poľnohospodárstve 116, v remeslách a priemysle 1 974, v obchode a peňažníctve 164, v doprave 248.

Tieto odvetvia dosiahli v roku 1910 až triapolnásobný nárast.

Plánované zámery revolučnej vlády v hospodárskom živote Uhorska, teda aj Košíc v polovici 19. storočia, ktoré by viedli k slobodnému podnikaniu, mali priniesť zrušenie cechov a nové zákony. Nič prevratné neuskutočnila revolučná ani porevolučná vláda. Zostali aj cechy, ibaže sa nemohli zakladať nové.

Bez zmien, iba s úpravami

Košice boli mestom remesiel a obchodu. Remeselníci a obchodníci patrili k vrstve trvalo usadenej v meste a pochádzajúcej z košických rodákov i prisťahovalcov, o čom svedčia mnohé nemecké, maďarské, slovenské i české rodiny, ktoré vytvorili hospodárske základy mesta.

Situácia v remeselnom odvetví mesta sa v prvej polovici 19. storočia vyvíjala podľa pravidiel cechového zriadenia. Podľa súpisu daňových poplatníkov bolo v roku 1828 v Košiciach 460 majiteľov dielní so 70 špecializáciami v 50 cechoch. Revolučnej vláde L. Batthyányho sa napriek veľkému úsiliu nepodarilo zrušiť cechy ako prekážku na ceste k slobodnému podnikaniu. Podarilo sa jej iba zaviesť niektoré zmeny, ako vymedzený pracovný čas a úpravu cechových štatútov. Od apríla roku 1851 nadobudla platnosť Geringerova "Provizórna inštrukcia o vzťahoch v obchode a remesle v korunnej zemi Uhorska", podľa ktorej sa zachovalo cechové zriadenie a ktorá obsahovala aj zásady a ustanovenia o slobodnej súťaži.

Podľa týchto zásad sa nové cechy zakladať nemohli, pretože by to bolo v rozpore s ustanovením o slobodnej súťaži v podnikaní. Cechy existovali naďalej, členstvo majstrov v nich bolo povinné a do nich mohol vstúpiť každý remeselník bez ohľadu na národnosť, stavovskú či náboženskú príslušnosť. Podľa Geringerovej inštrukcie nadobudol väčšiu právomoc v hospodárskej politike mesta magistrát s Obchodnou a priemyselnou komorou.

Živnostenské spoločenstvá

Kým sa podľa nového živnostenského zákona zrušili cechy (1872), trvalo to dve desaťročia. Nahradili ich živnostenské spoločenstvá podľa jednotlivých odborov, a tým sa otvorila cesta k slobodnému podnikaniu. Ďalším zákonom z roku 1844 boli povolené aj všeobecné živnostenské spoločenstvá. Tie zastrešovala živnostenská vrchnosť I. stupňa mestským policajným kapitanátom. V roku 1872, keď vyšiel prvý živnostenský zákon, v Košiciach bolo 32 cechov, čiže o 18 menej ako v roku 1828. Zanikli bez toho, aby založili vlastné živnostenské spoločenstvo.

Počet ľudí pracujúcich v remeselnom a priemyselnom odvetví v Košiciach vzrastal aj vďaka prisťahovalcom z Gemera, Spiša a rôznych oblastí Uhorska, židovskému obyvateľstvu, najmä z obchodníckeho odvetvia, tiež z cudziny, prevažne z Poľska a Nemecka.

Transformácia remeselnej výroby

Zásluhou mnohých prisťahovalcov najmä z radov podnikateľov sa remeselná výroba transformovala na priemyselnú. Prvé zmeny nastali v potravinárstve, ktoré obohatilo nielen miestny, ale celý uhorský trh, napr. zavedením výroby kukuričnej krupice ako prvej výrobne v celom Uhorsku, výroby kávovín, droždia, ktoré sa dovtedy dovážalo z Rakúska a v Uhorsku sa vôbec nevyrábalo. Výrobu droždia zaviedol vo svojom liehovare Leopold Ungár. Obchodnícka rodina Ungárovcov prišla do Košíc z Komárna a dostala od košického Obchodného grémia povolenie na veľkoobchod s kožami. Predávala aj v malom, a preto jej grémium zakázalo aj predaj vo veľkom. Zákaz bol začiatkom úspechu pre Leopolda Ungára, ktorý postavil liehovar a z obchodníka sa stal priemyselník. Rodina Fiedlerovcov založila cukrovar a továreň na výrobu klincov v Košiciach - Čermeli. Po potravinárstve nasledoval železiarsky, drevospracujúci a v menšej miere stavebný priemysel. Na úrovni remeselných dielní zostala textilná a odevná výroba, kožiarske odvetvie, krajčírstvo, čižmárstvo, obuvníctvo. Ako jediná bezkonkurenčná výrobňa bola prvá bryndziarska výrobňa v Košiciach, ktorej majiteľom bol M. Guttmann. Udržala sa na terajšej Alžbetinej ulici aj po znárodnení v roku 1948 a bryndzu v nej vyrábali ešte v 60. rokoch minulého storočia.

Privilegovaní obchodníci

Úplne odlišná situácia ako v remeslách bola v obchode. Jednak bolo podstatne menej obchodníkov a jednak sa obchodníci považovali za privilegovanú vrstvu, čo pramenilo ešte zo stredoveku, keď obchodníci tvorili košickú honoráciu a mali najhonosnejšie domy na námestí. Veľmi ťažko sa vzdávali cechových výsad aj po ich oklieštení dvoma zákonmi o obchodníkoch a obchodných spoločenstvách a ešte tri roky potom do roku 1877 u nich organizačne pretrvávala forma obchodného grémia, ktorej sa tvrdošijne pridržiavali, hoci bolo grémium zrušené a nahradené obchodným živnostenským spoločenstvom. Po zrušení grémia malo byť vytvorené nové grémium podľa vzoru remeselníkov a aj stanovy, ktoré malo schváliť ministerstvo. Tri roky tvrdohlavo odmietali košickí obchodníci úpravu stanov, týkajúcu sa vzdelávania učňov, nemocenského poistenia a založenia nemocenského spolku. Ďalšie štyri roky trvala likvidácia predchádzajúceho Grémia obchodníkov.
V roku 1857 bolo v Košiciach podľa adresárov 107 obchodov v 29 špecializáciach a v roku 1904 bolo 566 obchodníkov so 46 špecializáciami a 31 veľkoobchodníkov (v r. 1855 boli iba dvaja). Počet pohostinských živností sa zvýšil na 64 a patrilo k nim aj hotelierstvo, reštauratérstvo a kaviarnictvo, výčapníctvo, krčmárstvo.

Grémium nechcelo prisťahovalcov

Do Košíc prichádzali okrem veľkoobchodníckych rodín aj drobní obchodníci cez Halič a Spiš, mnohí z Levoče i z Kežmarku, boli to väčšinou Nemci a evanjelici. Mohli sa v meste usadiť, založiť aj viac obchodov, prípadne neskoršie spojiť viaceré firmy. K drobným obchodníkom patrili aj Židia. Do roku 1840 nemali v Košiciach povolený trvalý pobyt, a preto si ani v meste nemohli zriadiť obchody. Okrem toho im aj potom Grémium obchodníkov kládlo prekážky ako všetkým obchodníkom, ktorí neboli Košičania a žiadali o povolenie na zriadenie obchodu.

Po roku 1840 sa usadili v Košiciach mnohé židovské obchodnícke rodiny a špecializovali sa na určitý druh obchodnej činnosti, ako napr. v kožiarstve, železiarstve, potravinárstve, v obchode s poľnohospodárskymi plodinami, liehovinami, vínom. Kým trvalo Grémium obchodníkov, správalo sa voči mnohým, nielen židovským obchodníkom, z pozície nadradenosti a vyvolávalo spory aj pre administratívnu maličkosť a zastavilo ich činnosť. Do Košíc chodilo kupovať veľa vidieckeho obyvateľstva a mali svoje obľúbené obchody. Najobľúbenejší bol obchod nemeckej rodiny Mollovcov, ktorý volali "Moľov sklep". Ľuďom bolo jedno, ako sú organizovaní obchodníci, hlavne že mali pre nich tovar.

Neprehliadnite tiež

Sodoma a Gomora v Prešove: Porno si nakrúcali v kostoloch

Cirkevných predstaviteľov i veriacich pobúril sex v prešovských kostoloch.

Kauza Kulturpark: Košice uznali dlh 5,6 milióna eur

Raši: Získali sme tak čas zvrátiť to ešte.

Neverejná zeleň nebude, parcely pod Borovicovým hájom vykúpia

Mesto Košice ponúkne majiteľom za štvorcový meter necelých 70 eur.

V triede majú medzi oknami fugu a zateká

Na gymnáziu Dneperská zateká zo strechy a podľa rodiča deti mrznú.

Tradičné zvyky na Luciu si zaužívali aj Zemplínčania

Magický dátum v minulosti sprevádzali rôzne zvyky, tradície a zaujímavé obyčaje.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zbrane zo Slovenska znovu zabíjali v zahraničí

Hoci sa medzinárodná operácia začala už v marci, slovenského predajcu zbraní doteraz nikto nekontaktoval.

DOMOV

Rok 1994: Keď sa valec Mečiar naplno rozbehol krajinou

Vladimíra Mečiara z postup premiéra dvakrát odvolali a vždy sa vrátil.

DOMOV

Dobré ráno: Prečo islamisti strieľajú zbraňami zo Slovenska

Zbrane zo Slovenska zásobujú mafiánov.

SVET

Rusi vyhrávajú boj o Blízky východ, Trump stráca vplyv

Rusko pomohlo Asadovi zostať pri moci, aj s porážkou islamistov.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  5. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  6. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  1. Rekonštrukcia v zime? Prečo nie?
  2. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  5. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
  7. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  8. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  9. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  10. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 6 045
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 4 930
  3. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 3 446
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 3 144
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 2 718
  6. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 121
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 2 116
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 697
  9. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 593
  10. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 1 517

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop