Korzár logo Korzár
Piatok, 16. apríl, 2021 | Meniny má Dana, DanicaKrížovkyKrížovky
HOSPODÁRSKE ZÁKLADY VYTVORILI RODÁCI AJ PRISŤAHOVALCI

Remeselná výroba a obchod v Košiciach

Sedem rokov po potlačení buržoáznej revolúcie v Uhorsku (1848 - 49) bolo v Košiciach 5-tisíc produktívne činných občanov: v poľnohospodárstve 116, v remeslách a priemysle 1 974, v obchode a peňažníctve 164, v doprave 248.

Tieto odvetvia dosiahli v roku 1910 až triapolnásobný nárast.

Plánované zámery revolučnej vlády v hospodárskom živote Uhorska, teda aj Košíc v polovici 19. storočia, ktoré by viedli k slobodnému podnikaniu, mali priniesť zrušenie cechov a nové zákony. Nič prevratné neuskutočnila revolučná ani porevolučná vláda. Zostali aj cechy, ibaže sa nemohli zakladať nové.

Bez zmien, iba s úpravami

Košice boli mestom remesiel a obchodu. Remeselníci a obchodníci patrili k vrstve trvalo usadenej v meste a pochádzajúcej z košických rodákov i prisťahovalcov, o čom svedčia mnohé nemecké, maďarské, slovenské i české rodiny, ktoré vytvorili hospodárske základy mesta.

Situácia v remeselnom odvetví mesta sa v prvej polovici 19. storočia vyvíjala podľa pravidiel cechového zriadenia. Podľa súpisu daňových poplatníkov bolo v roku 1828 v Košiciach 460 majiteľov dielní so 70 špecializáciami v 50 cechoch. Revolučnej vláde L. Batthyányho sa napriek veľkému úsiliu nepodarilo zrušiť cechy ako prekážku na ceste k slobodnému podnikaniu. Podarilo sa jej iba zaviesť niektoré zmeny, ako vymedzený pracovný čas a úpravu cechových štatútov. Od apríla roku 1851 nadobudla platnosť Geringerova "Provizórna inštrukcia o vzťahoch v obchode a remesle v korunnej zemi Uhorska", podľa ktorej sa zachovalo cechové zriadenie a ktorá obsahovala aj zásady a ustanovenia o slobodnej súťaži.

Podľa týchto zásad sa nové cechy zakladať nemohli, pretože by to bolo v rozpore s ustanovením o slobodnej súťaži v podnikaní. Cechy existovali naďalej, členstvo majstrov v nich bolo povinné a do nich mohol vstúpiť každý remeselník bez ohľadu na národnosť, stavovskú či náboženskú príslušnosť. Podľa Geringerovej inštrukcie nadobudol väčšiu právomoc v hospodárskej politike mesta magistrát s Obchodnou a priemyselnou komorou.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Živnostenské spoločenstvá

Kým sa podľa nového živnostenského zákona zrušili cechy (1872), trvalo to dve desaťročia. Nahradili ich živnostenské spoločenstvá podľa jednotlivých odborov, a tým sa otvorila cesta k slobodnému podnikaniu. Ďalším zákonom z roku 1844 boli povolené aj všeobecné živnostenské spoločenstvá. Tie zastrešovala živnostenská vrchnosť I. stupňa mestským policajným kapitanátom. V roku 1872, keď vyšiel prvý živnostenský zákon, v Košiciach bolo 32 cechov, čiže o 18 menej ako v roku 1828. Zanikli bez toho, aby založili vlastné živnostenské spoločenstvo.

Počet ľudí pracujúcich v remeselnom a priemyselnom odvetví v Košiciach vzrastal aj vďaka prisťahovalcom z Gemera, Spiša a rôznych oblastí Uhorska, židovskému obyvateľstvu, najmä z obchodníckeho odvetvia, tiež z cudziny, prevažne z Poľska a Nemecka.

Skryť Vypnúť reklamu

Transformácia remeselnej výroby

Zásluhou mnohých prisťahovalcov najmä z radov podnikateľov sa remeselná výroba transformovala na priemyselnú. Prvé zmeny nastali v potravinárstve, ktoré obohatilo nielen miestny, ale celý uhorský trh, napr. zavedením výroby kukuričnej krupice ako prvej výrobne v celom Uhorsku, výroby kávovín, droždia, ktoré sa dovtedy dovážalo z Rakúska a v Uhorsku sa vôbec nevyrábalo. Výrobu droždia zaviedol vo svojom liehovare Leopold Ungár. Obchodnícka rodina Ungárovcov prišla do Košíc z Komárna a dostala od košického Obchodného grémia povolenie na veľkoobchod s kožami. Predávala aj v malom, a preto jej grémium zakázalo aj predaj vo veľkom. Zákaz bol začiatkom úspechu pre Leopolda Ungára, ktorý postavil liehovar a z obchodníka sa stal priemyselník. Rodina Fiedlerovcov založila cukrovar a továreň na výrobu klincov v Košiciach - Čermeli. Po potravinárstve nasledoval železiarsky, drevospracujúci a v menšej miere stavebný priemysel. Na úrovni remeselných dielní zostala textilná a odevná výroba, kožiarske odvetvie, krajčírstvo, čižmárstvo, obuvníctvo. Ako jediná bezkonkurenčná výrobňa bola prvá bryndziarska výrobňa v Košiciach, ktorej majiteľom bol M. Guttmann. Udržala sa na terajšej Alžbetinej ulici aj po znárodnení v roku 1948 a bryndzu v nej vyrábali ešte v 60. rokoch minulého storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

Privilegovaní obchodníci

Úplne odlišná situácia ako v remeslách bola v obchode. Jednak bolo podstatne menej obchodníkov a jednak sa obchodníci považovali za privilegovanú vrstvu, čo pramenilo ešte zo stredoveku, keď obchodníci tvorili košickú honoráciu a mali najhonosnejšie domy na námestí. Veľmi ťažko sa vzdávali cechových výsad aj po ich oklieštení dvoma zákonmi o obchodníkoch a obchodných spoločenstvách a ešte tri roky potom do roku 1877 u nich organizačne pretrvávala forma obchodného grémia, ktorej sa tvrdošijne pridržiavali, hoci bolo grémium zrušené a nahradené obchodným živnostenským spoločenstvom. Po zrušení grémia malo byť vytvorené nové grémium podľa vzoru remeselníkov a aj stanovy, ktoré malo schváliť ministerstvo. Tri roky tvrdohlavo odmietali košickí obchodníci úpravu stanov, týkajúcu sa vzdelávania učňov, nemocenského poistenia a založenia nemocenského spolku. Ďalšie štyri roky trvala likvidácia predchádzajúceho Grémia obchodníkov.
V roku 1857 bolo v Košiciach podľa adresárov 107 obchodov v 29 špecializáciach a v roku 1904 bolo 566 obchodníkov so 46 špecializáciami a 31 veľkoobchodníkov (v r. 1855 boli iba dvaja). Počet pohostinských živností sa zvýšil na 64 a patrilo k nim aj hotelierstvo, reštauratérstvo a kaviarnictvo, výčapníctvo, krčmárstvo.

Grémium nechcelo prisťahovalcov

Do Košíc prichádzali okrem veľkoobchodníckych rodín aj drobní obchodníci cez Halič a Spiš, mnohí z Levoče i z Kežmarku, boli to väčšinou Nemci a evanjelici. Mohli sa v meste usadiť, založiť aj viac obchodov, prípadne neskoršie spojiť viaceré firmy. K drobným obchodníkom patrili aj Židia. Do roku 1840 nemali v Košiciach povolený trvalý pobyt, a preto si ani v meste nemohli zriadiť obchody. Okrem toho im aj potom Grémium obchodníkov kládlo prekážky ako všetkým obchodníkom, ktorí neboli Košičania a žiadali o povolenie na zriadenie obchodu.

Po roku 1840 sa usadili v Košiciach mnohé židovské obchodnícke rodiny a špecializovali sa na určitý druh obchodnej činnosti, ako napr. v kožiarstve, železiarstve, potravinárstve, v obchode s poľnohospodárskymi plodinami, liehovinami, vínom. Kým trvalo Grémium obchodníkov, správalo sa voči mnohým, nielen židovským obchodníkom, z pozície nadradenosti a vyvolávalo spory aj pre administratívnu maličkosť a zastavilo ich činnosť. Do Košíc chodilo kupovať veľa vidieckeho obyvateľstva a mali svoje obľúbené obchody. Najobľúbenejší bol obchod nemeckej rodiny Mollovcov, ktorý volali "Moľov sklep". Ľuďom bolo jedno, ako sú organizovaní obchodníci, hlavne že mali pre nich tovar.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  3. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  4. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  5. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  6. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  7. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  8. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  9. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  10. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  1. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  2. AURES Holdings sa vydáva na západ
  3. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  4. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  5. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  6. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  7. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  8. Reverzné inžinierstvo na FVT
  9. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  10. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 49 285
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 19 524
  3. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 15 769
  4. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 11 126
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 10 825
  6. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 8 285
  7. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 774
  8. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 7 138
  9. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 5 871
  10. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 5 608
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Starosta Marianky Dušan Statelov. Auto mu zapálili ešte pred dvomi rokmi.

Za vraždu ponúkali desaťtisíce eur.

2 h
Minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 373-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 10 970 obetí.

8 h
DNES PÍŠE MATÚŠ RITOMSKÝ

Máme iný Sputnik V? Nevieme

Publicista Matúš Ritomský.

Je podstatné odlíšiť tvrdenie, že nemáme dokumenty k Sputniku od toho, že je iný ako v Lancete.

15. apr

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop