ropnej látky.
Totiž predstava, že predsedom politickej vlády, čo vzišla z regulárnych volieb, by mohol byť vôbec človek mimo kandidátnej listiny, ktorý neprešiel hlasovaním, je mimo elementárne súradnice parlamentnej demokracie. Odprisahať, že také dačo sa nikdy nikde ešte nestalo, si autor netrúfa, ale z princípu zvykne byť líder a premiér do tej miery jedna osoba, že už i druhý v poradí na listine by bol čosi ako čudo. (V štátoch s pomerným systémom, kde nie je jedna celorepubliková listina, ale viac volebných krajov, je premiérsky kandidát vždy jasne pomenovaný, aby voliči vedeli, a takmer vždy je to predseda strany.)
Takúto samozrejmosť by Mikloš na brífingu zrejme ani nespomenul, keby sa len v slovenskej verejnej debate nešírili dohady, ako si Dzurinda zachová veľký vplyv v SDKÚ i po demisii z kandidátky. O tom, že dvojnásobný expremiér môže ašpirovať aj na tretiu epizódu, sa nahlas nešpekulovalo doteraz zrejme len z dôvodu, že v tejto pozícii si nikto nedokáže predstaviť po júni nič iného (lepšieho) než Robert Fico... Iste, vylučovať na Slovensku nejakú bizarnosť len preto, že vo veľkom svete existujú zvyklosti, ktoré sa neprekračujú, je tiež trochu trúfalosť. Aj keď tí s lepšou pamäťou by si mohli spomenúť, že rozhodovanie o lídrovi SDK pred 12 rokmi bolo rozhodovaním aj o kandidátovi na budúceho premiéra. Keby išlo len o prvé poradie na listine SDK, až také vášne by otázka nerozpútala. A SDKÚ by možno ani nevznikla... A azda ani Destor Investments (hahaha).
Áno, v primárnych voľbách, ktoré dali na sobotu, si SDKÚ bude vyberať svojho kandidáta na predsedu vlády. To prepožičiava udalosti predsa len iný význam ako zvada o osobe lídra, ktorá sa doteraz viedla. Aj napriek veľkému náskoku predsedu Smeru, ktorý sa jednoznačne považuje za hlavného čakateľa vlastného nástupníctva, keby premiérom po júni mal byť predsa len niekto iný, tak sobotňajší víťaz z SDKÚ je druhá najpravdepodobnejšia opcia. Ešte aj keď nie úplne zreteľná, keďže v zázračnom scenári väčšiny terajšej opozície to môže v rokovaniach medzi stranami dopadnúť všelijako... Fakt je však ten, že ak majú spáliť červenú kométu aj s jej koaličným chvostom (SNS + HZDS), tak aspoň jeden subjekt z piatich (SDKÚ, KDH, SMK, SaS, Most) by mal bodovať na úrovni 15 percent. A toho je, napriek tlakovým vlnám finančného škandálu, zrejme stále schopná len SDKÚ... Kúzlo volebnej soboty, ktorú delegátom SDKÚ naozaj nikto nezávidí, spočíva potom v paradoxe, že ten lepší kandidát na premiéra je horší kandidát na lídra. A naopak, vhodnejší líder je nevhodnejší premiér. Rada kibica môže byť len banálna: Líder je holub v hrsti a premiér vrabec na streche.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
