m pornografické obrázky. Pričom, samozrejme, na pretras prišli i dávnejšie prehrešky typu falošné diplomy, plagiátorstvo, ilegálne poplatky cez tzv. neziskové firmy (a pod.).
Veľmi správne. Pohoršovať sa je znamenie doby. Kto nemoralizuje, nech neje. Takže, ako je možné? No. Vysokoškolské vzdelanie, nielen v Trenčíne, ale s určitými výnimkami v celej Európe, nie je o vzdelaní a vedomostiach, ale o biznise. Je to vcelku profitabilné odvetvie, kde štátom dotovaný sektor vzdelávacieho priemyslu ponúka službu, po ktorej sa dopyt stále zvyšuje. Ľudia vzdelanie vo veľkom nakupujú, keďže je síce nie úplne dostatočnou, ale nevyhnutnou podmienkou úspechu v ďalšom živote. To, že vysokoškolskí absolventi zarábajú v priemere dva- či dvaapolkrát viac, ako zvyšok (podľa krajiny), je predsa klišé. Kým boľševický režim si urobil z vysokých škôl sito na vyselektovanie sebe podobnej "elity" (tak aj vyzerá napr. súdnictvo, Ficova vláda či, hm, akademická pôda), dnes študuje približne polovica populačného ročníka. To je viacnásobok stavu po prevrate 1989, ale aj (cca) dvojnásobok roku 2000.
Za demokratickú revolúciu v poňatí vysokého školstva, keď z výchovy špičiek sa "muselo" preorientovať na výdajňu diplomov bezbrehému priemeru, spoločnosť musí platiť daň. Progresívnu. Jednak cestou zakladania obchodných prevádzok vzdelávacieho priemyslu ("univerzity") v každej väčšej dedine, a jednak ohromnou devalváciou ako úrovne výučby, tak aj profesorsko-prednášajúceho zboru. Samozrejme, devalvácie odbornej, ale aj morálnej. Na vyššie uvedenom nič nemení skutočnosť, že vzhľadom na komunistickú minulosť tunajších VŠ je na Slovensku nezmysel hovoriť o úpadku. Univerzity v Trenčíne, Komárne a spol. sú len o zachytení svetového trendu, ktorým sú tri diplomy do každej rodiny.
V situácii, keď verejné financovanie premenilo výberové inštitúcie na vzdelávacie tábory, pričom na deformovaný trh s de facto luxusným tovarom vstúpili vo veľkom súkromné peniaze, nemôže byť dôsledkom nič iného než erupcia podvodov, korupcie a plagiátov. Štyridsať "vysokých škôl" (či koľko) a štyridsať rektorov môže na Slovensku existovať iba tak, že sa opisuje... Prostredie nemôže byť nekorupčné, keďže v interakcii nekvalitnej akademickej triedy, študujúceho priemeru a štátu je vytvorený čítankový bludný kruh zhody záujmov všetkých účastníkov: Tým viac peňazí do systému, čím viac študujúcich, čím viac študujúcich, tým nižšia náročnosť výučby, čím nižšia náročnosť, tým vyššie kvórum prijatých, čím vyššie kvórum, tým nižší tlak na úrady práce, takže, logicky, ešte viac peňazí do systému... Kolo sa točí. Reforma môže prísť len zo strany dopytu, ktorý by začal odmietať resp. selektovať absolventov. Šanca je však malá, keďže ani trhu nejde (v značnej miere) o vedomosti (tie sú na internete), ale o kult akademických titulov. Kto neverí, mal by vedieť, že ani jeden z doteraz odhalených falošných doktorov v Česku (kauza "plzeňská práva"), nemal žiadny problém v zamestnaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
