si teraz v koženom ministerskom kresle hovie jeho krajšia polovička, už na prvý pohľad rovnako ako on sympatická manželka Gabriela.
Tá tam začiatkom roka nastúpila do dočasnej štátnej služby, čo sa žiaľ negatívne podpísalo na rodinnom rozpočte toho roztomilého páriku. Ministerstvo tvrdí, že pani Gabika, ktorá tam prišla zo súkromnej sféry, dostáva až o 600 eur nižší plat, než na aký bola zvyknutá v predchádzajúcom zamestnaní. Na tomto smutnom konštatovaní je pozitívny aspoň fakt, že teta Harabinová nemusela chodiť na žiadne výberové konanie, lebo zákon to neprikazuje. Len sa odniekiaľ dozvedela, že je tam voľné miesto, slovo dalo slovo a už mesiac je z nej poctivá štátna úradníčka. Polovička bradatého Piťa je momentálne na ministerstve zamestnaná na oddelení kontroly a sťažností. Nepreveruje však sťažnosti na nechápavých sudcov, ktorí sa zabudli podpísať pod vopred vyhratú žalobu na štát o psychickej ujme, ktorú im svojimi vyšším platmi spôsobili ich kolegovia na Špeciálnom súde, jej pracovná náplň sa týka najmä hospodárenia a ekonomickej činnosti. Na túto zodpovednú funkciu má pani Harabinová najsamlepšie odborné predpoklady, keďže je vyštudovanou stavebnou inžinierkou, a tým pádom dokáže postaviť do pozoru celé ministerstvo.
Napokon, kde inde by sa mala uplatniť táto renomovaná stavbárka, ak nie na tomto úrade štátnej správy. A tam išla príkladom aj jeho ostatným zamestnanom v týchto krízových časoch a dobrovoľne súhlasila, že sa vzdá šiestich stovák evry, len aby mohla chodiť do práce. Hoci niektorí neprajníci už chŕlili hromy-blesky, že u Harabinovcov opäť prekvitá rodinkárstvo, my s takými bezočivými anonymami rozhodne nemôžeme súhlasiť. Naopak si myslíme, že by si viaceré slovenské rodiny mohli brať príklad zo súdržnosti tejto prominentnej famílie. Kedysi si slizký bulvár dovolil napísať o manželovi Pištovej manželky, že vraj jeho služobný bavorák využíva nielen ona, ale aj ich syn Braňo, a to dokonca aj vtedy, keď je hlava rodiny na služobnej ceste v zahraničí. Toto účelové tvrdenie zmietol vtedajší minister zo stola tým, že syn ho vozí len vtedy, keď si ako každý správny Slovák náhodou vypije na nejakej oslave a manželka si zas za volant sadá len raz za čas, keď idú spolu nakupovať.
Táto milá udalosť vtedy vliala do žíl optimizmus aj mladému Braňovi, ktorému sa dlhoročnou poctivou prácou podarilo dokázať to, o čom mnohí jeho rovesníci len úplne zbytočne snívajú. Braňo Harabin totiž spomedzi 100 uchádzačov uspel vo výberovom konaní na post justičného čakateľa na bratislavskom okresnom súde. Šikovný mladý muž pritom konkurz stihol ešte predtým, než mal v ruke vysokoškolský diplom, čo mu zaručuje aj čestné miesto v Guinnessovej knihe rekordov. Ak vás náhodou zaujíma, ktorý minister opäť zaviedol do praxe inštitút justičného čakateľa, čo je v podstate trojročná príprava na funkciu sudcu, po ktorej nasleduje justičná skúška a kariéra sudcu, tak odpoveď je áno, bol to jeho pokrokovými myšlienkami nadmieru obdarený ocko. Po takomto výpočte pozoruhodností celého Harabinovho súdnictva sa dosť čudujeme, ako je to možné, že takmer štyria z piatich Slovákov nemajú dôveru voči slovenským súdom. Potom nás napadá už len jediné, ako tak možné vysvetlenie. Tí zvyšní musia mať rodinku na niektorom zo súdov, alebo sú to - česť výnimkám - priamo zamestnanci tejto najväčšej organizovanej nezločineckej skupinky v našich dejinách...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
