Grécka, ktorému údajne Európska únia predsa len pomôže z bankrotu. A to sumou 25 miliárd eur, ku ktorej má prispieť každý účastník eura pomerným dielom.
Slabinou návrhu je, že pri rekordnom zadlžení a sociálnych škrtoch, kam oko dohliadne, môže politicky rozvrátiť desaťročia budovaný „európsky projekt". Iste, grécky bankrot je neodvratný v prípade, ak skvelému sociálnemu štátu nepomôže masívny záchranný balíček. Alebo, pekne slovensky, „bailout", čo nie je žiadny preklep, keďže hlavný prúd debaty sa vedie o zárukách za nové úvery. („Štandardnú" cestu sanácie cestou nútenej správy MMF vetujú veľké egá lídrov únie, ktorí by takú životnú prehru neprežili.) Možnosť, ktorú nastolil nedávny summit v Bruseli, teda že zavedením tvrdých rozpočtových škrtov Grécko samo problém ustojí, je vnímaná v intervale medzi menšou-väčšou hlúposťou a čistou utópiou. Naopak, riziko, že Grécko strhne so sebou, teda k neznesiteľnému predraženiu dlhov, ďalších chorých mužov najmä na južnom krídle, stúpa s každým dňom neistoty a nervozity na finančných trhoch. Tie bez garancií, že menová únia nepustí svojho člena do konkurzu, nakupovať ďalšie dlhopisy nechcú. Ledaže na úrokovú sadzbu, akú meral kedysi na Slovensku istý Fruni...
To je scenéria, v ktorej zrejme získavajú navrch apely priateľov „internacionálnej pomoci", ktorí tvrdia, že okamžitá intervencia je jediný únik pred katastrofou eurozóny. A to napriek zákazu priamo z Maastrichtskej zmluvy. Pričom vyhlásenie platobnej neschopnosti Grécka je rovné tak či tak opusteniu menovej únie s obrovskými nielen finančnými, ale i politickými nákladmi, hovoria oni. A masové opúšťanie eura inými veľkými dlžníkmi, ktoré by hrozilo tiež, by vraj znamenalo porážku európskej integrácie na desaťročia. Angela Merkelová, ktorá dlho vzdorovala, takto zrejme podľahla obrovským tlakom. V Nemecku, ktoré je radikálne proti (všetky výskumy), sa kancelárka chce „vykupovať" práve tým, že pomoc si bratsky podelia všetci, ktorí sú v menovej únii. Otázka, či na to všetci majú, nezaujíma nikoho, veď koalíciu CDU-FDP by okamžite pochovalo, keby Grécko „sanovalo" len Nemecko.
Fajn, mohli by sme povedať na Slovensku, len nech z „ochranného štítu, ku ktorému sme pristúpili v ideálnom momente" (Fico), nezateká do klietky s podtatranským tigrom. Hahaha. Paradox, ktorý armáda európskej spásy nevidí, však spočíva v tom, že ak sa Grékom pomôže, hrádza sa pretrhne. Neexistuje taký scenár, v ktorom by po jednej „nalievarni" v prospech najväčšieho švindlera niekto mohol odoprieť pomoc napr. Španielsku. Na to niet peňazí ani pomyslenia. Strašiť sa nemá, ale pred takým zlomom, pred aký ju postavila grécka dlhová agónia, Európska únia ešte nestála. Nech sa stane čokoľvek, isté je toľko, že kameň na kameni nezostane v akomkoľvek scenári, pričom k tomu, čo v koncovke položia na stôl Merkelová a Sarkozy, Fico a spol. nemôžu ani pípnuť. Dobre už bolo, priatelia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
