Počúva všetky moje komentáre s takým zaujatím, že ani kráľovsky platený psychoterapeut na Manhattane by to nedokázal.
Nikdy ma nekára, keď chcem ostať ležať ešte hodinku, dve, celý deň v perinách a iba tak čumieť do časopisov, telky, knihy a všetkého, čo mám porozhadzované okolo postele. Trpezlivo prekračuje moje rozptyľovače, taniere, šálky, poháre, fľaše, šupky od banánov a natešene mi dáva najavo, že všetko, čo pripravím, uvarím, upečiem, či len objednám z donášky je báječné a veľmi mu chutí.
Rozčuľuje sa presne vtedy keď aj ja, hromží spolu so mnou na svinského politika, ktorý v akejsi relácii tára nezmysly, lebo však už sme v kampani, tak prečo nie?
Uznanlivo prikyvuje hlavou, keď kritizujem nejakú namyslenú celebritu, ktorá nevie povedať tri súvislé vety bez toho, aby sa nesmiala ako osprostetá.
Keď si opakujem španielske slovíčka, trpezlivo čaká a s veľkým záujmom nazerá do učebnice, či si ich naozaj všetky pamätám.
Na prechádzku ma chuť presne vtedy, keď aj ja. Keď mám chuť sa blázniť, tak sa blázni až ide z kože vyletieť.
Natešene ma víta, keď prichádzam z nákupov. Nikdy neohundre moju novú kabelku, jazdecké čižmičky, či tridsiatu čiapočku. Vie, že som všetko nutne potrebovala, lebo si nemám čo obliecť. Veď ráno bez šomrania obchádzal obrovské kopy šiat, ktoré som v zúrivosti vyhádzala na zem. Ale bez výčitiek, s pochopením a trošku aj úžasom. Boli to kopy ako Vysoké Tatry.
Nevadí mu ani ženské klábosenie pri káve, neskáče do reči, neháda sa a berie ako samozrejmosť, že ak na dovolenku, tak iba do španielskych krajín, kde som asi v minulom živote bývala. Inak by som sa tam predsa necítila ako doma.
Nikdy na mňa nekričí, keď sa vraciam z nejakej párty neskoro v noci. Iba dozrie, či už spím v bezpečí, pritúli sa a spíme ako bábätka až do bieleho rána. Nebudí ma skôr, ako otvorím oči ja a už ma nadšene bozkáva napriek tomu, že po opici ešte oveľa menej pripomínam samu seba v inej dennej hodine. Nikdy neklebetí, neohovára, nevyrýva, nemudruje a nepoučuje.
Vždy mi dá jasne najavo, že som preň jediná na svete, najokúzľujucejšia a najmilovanejšia.
Môj miláčik je jednoducho úžasný.
Jorkšírsky teriérik Pasqual.
P.S. Bez hanby priznávam, že ide o píár pre všetky útulky zvierat, aby ste nezabudli, že aj oni čakajú na dve percentá z vašich daní, ktoré ak nevyužijete, zhĺtnú tí pažravci vo vláde. A úplne ideálne by bolo, keby ste si takého úžasného spoločníka vzali k sebe domov, verte že neoľutujete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
