aradili medzi prvé mestá v Uhorsku a stali sa druhým mestom na území Slovenska, kde bol peňažný ústav.
Košickí podnikatelia, statkári a bohatá vrstva obyvateľov využívala finančné služby peštianskych ústavov, ktoré však neboli partnermi menej solventných obyvateľov a živnostníkov v meste. Navyše boli komplikované vzdialenosťou a zložitou administratívou
Zlyhanie hlavného účtovníka
Bežným obyvateľom mal pomáhať bezpečne uložiť aj zúročiť peniaze a súčasne u nich podporiť sporivosť miestny peňažný ústav. Taký považovali mestskí radní za účelný a preto schválili návrh na jeho založenie. Nepochybili, pretože do roku 1872 nemala Košická sporiteľňa žiadne problémy. Bola jediným peňažným ústavom v Košiciach do roku 1867, kedy sa pokúšali o založenie až troch bánk tri subjekty: hypotečnej banky - východoslovenská aristokracia, obchodnej - obchodníci a remeselníckej remeselníci.
Problém, ktorý sa vyskytol v roku 1872 v Košickej sporiteľni, bol neočakávaný a do istej miery kuriózny. Hlavný účtovník tejto sporiteľne vyplácal neúmerne vysoké dividendy za účastiny a robil podvody v záverečných účtoch. Bol to výsledok prílišnej dôvery vedenia sporiteľne a nedôslednosti revízorov. Účastinári mlčali, keď dostávali 50-percentné niekedy aj 95-percentné dividendy zo zisku. Kto vie, kedy by bolo vedenie zistilo tento stav. Keď dal hlavný účtovník výpoveď a zmizol, nevedno kam, revízori sa až vtedy dozvedeli, čo sa stalo. Sporiteľňa dočasne prerušila svoju činnosť, aby sa mohla dôsledne sústrediť na prekonanie ťažkostí, revitalizovať sa, aby získala predchádzajúcu dôveru. Posilnila kontrolnú činnosť, aby sa nezopakovali podvody. Po hlavnom účtovníkovi nebolo ani stopy. V roku 1874 prijalo valné zhromaždenie účastinárov ozdravný program, vďaka ktorému prosperovala aj v ďalších rokoch a bola najväčším peňažným ústavom v meste.
Masívna propagácia
Prvá polovica 19. storočia bola skromná v uhorskom bankovníctve. V druhej polovici bola opačná situácia. Najmä roky 1867 - 1874 boli obdobím zakladania peňažných ústavov v Uhorsku, teda aj na terajšom území Slovenska. To ale neznamenalo, že sa udržali, alebo prosperovali. Všetky vtedajšie médiá propagovali peňažné ústavy aj jednotlivé formy peňažného úveru pre jednotlivé skupiny podnikateľov s uvedením jeho výhod. Statkárom a poľnohospodárom odporúčala reklama hypotekárne úvery aj zakladanie hypotekárnych bánk, obchodným podnikateľom zmenkový úver ako najvýhodnejší, aj zakladanie osobitných bánk. Masívna bola reklama pre drobných rentiérov a ľudí v slobodnom povolaní. Podľa nej malo byť pre nich najvýhodnejšie pravidelné ukladanie menších súm, ktoré by si mohli vyberať podľa potreby a naliehavosti. Najmenej solventné skupiny obyvateľov v mestách aj na vidieku bankám nedôverovali a darmo sa pýtali ich propagátorov, ktorá z nich je najbezpečnejšia a najspoľahlivejšia, argumentujúc prípadom v Košickej sporiteľni. Týchto ľudí presviedčali o dôležitosti sporenia, ktoré by bolo najvýhodnejšie v ľudových peňažných ústavoch a v poštových sporiteľniach na väčších poštových úradoch. Peňazí bolo málo, to však neobmedzovalo zakladanie bánk
"Edidémia zakladania bánk"
V období spomínaných rokov 1867 - 1874, keď stagnoval obchod aj remeslá, keď nemali ľudia peniaze, ani nebol predpoklad získať ich v tomto druhu činnosti, keď sa takmer každému peňažnému ústavu v Košiciach nedarilo, vznikla aj v tomto meste ako keby "epidémia zakladania bánk".
Ešte v roku 1866 vznikla Prvá hornouhorská záložňa v Košiciach, úč. spol. Po siedmich rokoch sa dostala do krízy pre nahromadenie cenných papierov vysokej hodnoty, ktorú chceli vyriešiť aj licitačným predajom. Nedosiahli ním takú sumu, akú ústav zálohovo vyplatil. Záložňa sa premenovala na Košickú úverovú banku s novým zameraním, ktorého hlavnou náplňou boli zmenkové obchody, sprostredkovanie burzového obchodu, aj práca so sporiteľnými knižkami.
Reklama zapôsobila aj na košických obchodníkov a remeselníkov. Rozhodli sa v roku 1871 založiť Všeobecný hornouhorský sporiteľný a úverný spolok. Po roku činnosti ho postihla kríza v súvislosti s krachom viedenskej burzy a s celkovou hospodárskou krízou, ktorá sa, pochopiteľne, u remeslníkov a obchodníkov prejavila v nedostatku finančných prostriedkov. Ústav nezanikol, zreorganizoval sa a pod názvom Ľudová banka začal obchodovať so zmenkami. V podnázve si zachoval pôvodné pomenovanie.
Chceli sa udržať
V tom istom období neistoty sa zakladali ďalšie peňažné ústavy a každý sa chcel udržať. Pre obchodovanie so zmenkami a cennými papiermi vznikla v Košiciach spoločnosť s názvom Košický zmenárenský, eskontný a sporiteľný ústav. Pod vedením predsedu ústavu veľkoobchodníka Deutscha sa začali upisovať účastiny. Tento zmenárenský ústav sa udržal sedem rokov a pred krachom ho zachránila reorganizácia s prechodom na novú obchodnú náplň pod starým vedením, ale ako pri ostatných ústavoch, s novým názvom Košická obchodná banka.
Peňažných ústavov bolo v Košiciach viac, ako bolo únosné. Niektoré zanikli po niekoľkých týždňoch. Žiadnu perspektívu nemala v meste zmenáreň. Svoj zmenárenský obchod preniesol z Prešova do Košíc Žigmund Herskovitz a po troch týždňoch ho zatvoril, pretože ľudia nemali peniaze.
Na začiatku 80. rokov 19. storočia začali v Košiciach podľa peštianskeho vzoru propagovať obchodovanie so štátnymi cennými papiermi. Drobným vkladateľom odporúčali investovať do nich vzhľadom na možnosť dosiahnuť vyšší zisk.
Vidina výhry v lotériách
Košičania mali väčší záujem o lotérie, pretože nevyžadovali žiadne vklady, iba malú finančnú čiastku a čo bolo dôležité, bola to vidina výhry. Na tento záujem o lotérie reagovali peštianske banky zakladaním svojich filiálok, ktorými podporovali túžbu košickej verejnosti.
Po výhre v lotérii, organizovanej na serióznej úrovni bankami, ľudia túžili. Neuvedomovali si pritom, že kto najviac získal z lotérií, to bol ten, ktorý ich zakladal a prevádzkoval, čiže banky. Bolo to podnikanie bez väčšieho rizika. Podľa hodnotenia bánk z roku 1868 boli bankári najmajetnejšími podnikateľmi v Uhorsku. Svoju úlohu - nahromadiť potrebný kapitál, ktorý by najmä podnikatelia mohli popužívať na posilnenie svojho podnikania, plnili iba čiastočne.
Bankári spájali svoju bankovnícku činnosť s poisťovníctvom, zmenárenskou činnosťou a rôznymi lotériami. Po neúspechu zmenárne Žigmunda Herskovitza v Košiciach v roku 1877 skúšal šťastie v svojej novootvorenej záložni v roku 1899 Ladislav László a popri službách záložne si mohli u neho kúpiť záujemcovia o lotérie žreby z rôznych lotérií v celom Uhorsku. László ich objednával spočiatku iba na skúšku, záujem bol neočakávane veľký a v predaji žrebov sa mu začalo dariť. Spokojnosť bola obojstranná: on mal úspech v obchodovaní a ľudia viacnásobnú nádej na výhru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
