"Mami, pozeraj sa na mňa, o chvíľu budem v priamom prenose," boli posledné slová gruzínskeho sánkara Nodara Kumaritašviliho rodičom. Verejnosť vie, ako sa skončil olympijský štart mladého, 21-ročného športovca. Rodičia s priateľmi videli smrť svojho syna v priamom prenose.
KOŠICE. O hrôzostrašnom okamihu, a nielen o ňom, sme sa porozprávali s najlepším slovenským sánkarom Jaroslavom Slávikom. Škoda, že už len bývalým. Držiteľ doteraz jedinej medaily z vrcholového podujatia pre Slovensko - bronz z ME 2004 v Oberhofe - vidí príčinu tragédie na troch stranách.
V Sigulde zažil dvojicu mimo dráhy
"Neviem sa presne vyjadriť k úmrtiu, lebo som nebol na tejto dráhe. Skôr sa môžem vyjadriť podľa sprostredkovaných informácií od ľudí, ktorí jazdili na tomto tobogane. Každá dráha by mala byť tak urobená, aby z nej jazdec nevypadol. Keďže k tomu došlo, dá sa to pripísať aj absolútne nešťastnej náhode. Bol to súbeh viacerých faktorov. Dráha vo Vancouveri je veľmi rýchla, gruzínsky jazdec mal málo najazdené v tomto koryte, opustil dráhu a nešťastne trafil roh stĺpa," začal J. Slávik.
Gruzínsky prezident Michail Saakašvili sa vyjadril v tom zmysle, že aj keď športovec urobí chybu, nemôže za ňu predsa zaplatiť životom. "Nebola to prvá nehoda vo Vancouveri. Po viacerých haváriách sa postupne vychytávali miesta, ktoré boli najnebezpečnejšie a upravovali sa." Žiaľ, v tomto prípade prišlo zvýšenie mantinelov i "zabandážovanie" stĺpov neskoro... Žiadny jazdec by nemal vyletieť z toboganu, no Jaro Slávik si pamätá na jednu príhodu spred ôsmich rokov. "Počas kariéry som niečo podobné zaregistroval na dráhe v lotyšskej Sigulde. Rakúska dvojica vyletela mimo dráhy. Namierila si to do žrdí - zábran, ktoré ich našťastie vrátili späť na dráhu." Podľa Slávika sa na každej dráhe nájde nešťastný variant zákrut. "Fyzika nepopustí. Sane v porovnaní s bobmi majú jednu nevýhodu - majú ostrú hranu. Vedia teda zahraniť a držať si stopu, a to je nebezpečné. Ak teda naberú rýchlosť a pretekár nad nimi stratí kontrolu, dochádza k nepekným kolíziám."
Preťaženie až 4G
Na sánkara, skeletonistu či bobistu pôsobí v ľadovom koryte obrovská odstredivá sila. "V poslednej zákrute pretekár dosahuje najvyššiu rýchlosť a vzdoruje aj najvyššiemu preťaženiu. Zákruta je veľmi dlhá, tlak na hlavu je preto obrovský a pretekár potom nevidí," vyjadril sa na margo príčin smrteľného úrazu slovenský olympionik Jozef Ninis, ktorý skončil vo Vancouveri na 24. mieste.
"Preťaženie je až do 4G, odkrví sa mozog a môže dojsť k utlmeniu vnímania a videnia. Pri rýchlosti okolo 140 km/h dochádza k menším výpadkom pamäti alebo vnímania. Preto aj v tom môže byť problém," súhlasí s Ninisovými slovami J. Slávik a dodáva: "Myslím si však, že skúsený pretekár by také niečo vedel zvládnuť. Vie vycítiť, či je nízko, vysoko, čo má urobiť, aby sa vyhol kolízii za zákrutou, kde to väčšinou dopadne zle."
Rekord dráhy je 154 km/h!
Len pre zaujímavosť - Kumaritašvili mal v čase nehody rýchlosť 145 km/h. Je priam neuveriteľné, že čerstvý olympijský víťaz z Vancouveru, mladý Nemec Felix Loch na jedných pretekoch utvoril na tejto dráhe rekord 154 km/h! "Všetko nad 140 km/h je veľká rýchlosť. Tento rekord je už extrém. Tých dráh, na ktorých môžu sánkari dosiahnuť 'stoštyridsiatky', však zasa na svete nie je až toľko - St. Moritz a Salt Lake City. Na ostatných dráhach je rýchlosť okolo 130 km/h a nižšia." Sánkari laikov radi upozorňujú na svoju rýchlosť aj príkladom: stiahnuť si na aute pri rýchlosti 140 km/h okno a vystrčiť hlavu...
Medailová zaslepenosť?
Jozef Ninis však prišiel ešte s jedným zaujímavým faktom. Nehode vraj prispela i medailová zaslepenosť domácich Kanaďanov. Na dráhe, ktorej vybudovanie stálo vyše 100 miliónov dolárov, mali dostatok možností na tréning prakticky len kanadskí reprezentanti. Ninis pre denník Šport povedal: "My sme tu päť dní stáli a na dráhu nás vôbec nepustili. Kanaďania pritom 'na drzovku' jazdili tréningy dvakrát denne. Deň pred oficiálnym otvorením dráhy nás pustili prejsť sa k dráhe a domáci si tam veselo jazdili na boboch, sánkach i skeletone. Pre slabšie krajiny je šesť jázd naozaj málo na to, aby si zvykli na vysoké rýchlosti."
Jaro Slávik sa nad týmto postojom veľmi nepozastavuje. "Tieto ťahy sú samozrejmé. Každá krajina si ponecháva výhodu domácej dráhy do poslednej chvíle. Taká je však politika tohto športu. Tých šesť jázd nie je nič nové, je to dlhodobá záležitosť. V každom prípade by sa mali brať prísnejšie kritériá na to, kto do tohto koryta ide. Chyba je na všetkých troch stranách. V systéme, ktorý funguje, že Kanaďania na dráhu nikoho nepustili, v dráhe, že je veľmi nebezpečná a dosahujú sa na nej vysoké rýchlosti, a, samozrejme, neskúsenosť pretekára.
Slovenská dvojica zničila sane
Práve pre tragédiu gruzínskeho sánkara sa organizátori rozhodli, že muži pôjdu zo zníženého ženského štartu. Do akej miery sa mohol tento moment podpísať pod celkové výsledky?
"Podľa mňa, ak by sa štartovalo z pôvodného mužského štartu, Talian Armin Zöggeler by mal väčšiu šancu na lepšie ako výsledné 3. miesto. Teraz však ťažko špekulovať. Na to, že išlo o dámsky štart, tak 145 km/h je fakt dosť. Neviem si predstaviť, ako budú jazdiť dvojice, pretože pre ne je to tiež obrovská rýchlosť."
Pred tromi mesiacmi mala na tomto tobogane veľké šťastie pri nehode slovenská dvojica Ján Harniš a Branislav Regec (na ZOH sa predstavia v noci zo stredy na štvrtok). Zahraniční tréneri len krútili hlavami, lebo ešte také dolámané sane nevideli. Kežmarsko-popradská dvojica však vyviazla len s odreninami. "Každá nehoda vplýva na istotu a sebavedomie jazdca. Smrť Gruzínca sa určite zapísala a zapíše do podvedomia viacerých sánkarov. Najmä na mladších a neskúsených pretekárov vplýva takáto udalosť dosť negatívne," konštatoval 34-ročný účastník ZOH v Salt Lake City a v Turíne.
