"Slovenský premiér je jedným z politických lídrov, ktorí prejavujú sklony k otvorenému ventilovaniu svojho odporu ku kritike médií. Takýmto správaním poškvrňuje dobré meno slobody tlače na Slovensku," píše sa vo výročnej správe Medzinárodného tlačového inštitútu. Pre svet možno novinka, pre domáce médiá nič nové pod slnkom. Lebo odpor prejavoval najprv len nevyberanými slovnými spojeniami, ale v konečnej fáze to médiá pocítili aj na vlastných vreckách. To preto, že premiér (a po jeho vzore trebárs aj Harabin) im chcel rázne dať na vedomie, že sa nemajú vŕtať v niečom, čomu absolútne nerozumejú a potom uverejňujú neoverené hlúposti. Darmo im na tlačovkách znova a znova trpezlivo vysvetľuje, ako sa veci majú, neschopní novinári to nie a nie pochopiť. Jeho odpoveďou na výhrady tlačového inštitútu je, že nemá odpor k médiám. Má ich rád, minimálne jedno - Slovenskú televíziu. Bodaj by aj nie, keď sa tam v jeho prítomnosti stáva z moderátora slušnučký poslucháč, ktorý vie, že skákať do rečí sa nemá. Aj keby počúval sprostosti. Fico však nečakane skončil aj s týmto obdobím samodebát. Prvýkrát za jeho premiérovania sa tejto cti dostalo predsedovi opozičného KDH Jánovi Figelovi a hlavnou témou malo byť financovanie strán. Samozrejme, nie Smeru, ale SDKÚ. Dá sa povedať, že tak dvaja hovorili o tom treťom, neprítomnom. Ale čože sa už budeme zaoberať takýmito maličkosťami... Hlavné je, že sa premiér prvýkrát odhodlal k dialógu, a že nakoniec on nijaký odpor k médiám nemá. Teda k jednému určite nie...
"Chudáci" z koalície
Hovorí sa, že ak zázrak zovšednie, prestáva byť zázrakom. A pritom na začiatku to malo byť v ére samostatného Slovenska naozaj niečo jedinečné. Po posledných parlamentných voľbách každý s napätím čakal, kohože si za partnera zoberie víťazný Smer. Samozrejme, stavil už na "osvedčené" zoskupenia - HZDS a SNS, ktoré síce už vládlo, ale zázraky neurobilo, až na... Ale čo, na také veci sa už zabudlo. A bolože to reči, ako všetko pre dobré spraovanie štátu zvládnu, ako všetkými desiatimi budú bojovať proti korupcii a zavedú novú politickú kultúru. A tie koaličné rady. Tam sa mali vždy pekne po bratsky dohodnúť, ako bude vládna koalícia aj naďalej príkladne vládnuť, ako a za čo budú poslanci v parlamente hlasovať a za čo nie. Ale ako čas plynul a eurofondy tiekli, začali sa ukazovať v "rodinnej" koalícii prvé trhliny. Slota s Mečiarom tiež chceli byť aspoň malými vodcami, no až po čase im došlo, že sa tak nestane a veľký vodca im vždy bude pozerať na prsty, kým oni takú vymoženosť nikdy mať nebudú... A tak sa pomaly ministerské kreslá vymieňali a posúvali, z vysokej politickej kultúry (po odznení mnohých nevyberaných slov od všetkých troch lídrov) zostali akurát tak obleky a kravaty... "SNS vždy dodržiavala koaličné dohody a držali sme aj hubu, ale nastal čas povedať dosť," rozhorčila sa posledne podpredsedníčka SNS Anna Belousová. Predmetom terajšieho sváru je Smer a HZDS, ktorí porušili koaličnú dohodu hlasovaním za novelu zákona o vysokých školách poslanca Mojmíra Mamojku zo Smeru. Pritom sa na koalícii dohodli, že zákon neprejde. Ojoj, všetky tie koaličné sedenia museli mať zaujímavý priebeh...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
