Namiesto toho, aby si nasypal popol na hlúpu hlavu, že sa v odhade rastu sekol, a za trest tisíckrát napísal na papier "Tipovať budem už len v Las Vegas, eventuálne Metropolise, ale nie HDP v rozpočte", rozširuje novú prognózu, že "budeme patriť k pár krajinám, ktoré budú mať v tomto roku pozitívny rast ekonomiky, Slovensko sa teda dostáva z krízy".
Už len aby bolo. Ale vážnejšie. Fakt je, že za 2009 neutrafil kľúčové čísla na svete takmer nikto, takže Počiatek nie je jediný, čo by prehral gate (alebo akcie na doručiteľa v Londýne), keby mal hmotnú zodpovednosť za výkon funkcie. Práve pre túto (kolektívnu) skúsenosť by si ale mal dávať sakramentský pozor na ústa. Je totiž pravdou, že v poslednom štvrťroku 2009 sa medziročný prepad slovenskej ekonomiky spomalil na mínus 2,8% HDP. To si v súvislosti s medzikvartálnym rastom 2 percentá (teda medzi 3. a 4. kvartálom 09) všimol dokonca aj komentátor Wall Street Journal, ktorý "s tromi štvrťrokmi vysokého rastu" (medzikvartálneho, P.S.) označil dokonca Slovensko za "najsilnejšiu ekonomiku eurozóny". Po ironickej vsuvke, že to zrejme má súvislosť s tým, že je najnovším členom, však povedal aj B. A to hovorí o "veľkom automobilovom priemysle, ktorý je hlavným beneficientom šrotovného v západnej Európe, ktorého účinky práve vyfučali."
I z Ameriky je vidieť úzke hrdlo slovenského rastu."
No. Nad rámec zaujímavosti, že ďalší "hlavný beneficient" šrotovného, ktorým je nesporne Česko, Slovensko nijako nenaháňalo, ale padlo o 0,6 percenta, omnoho podstatnejšie je, že i z Ameriky je vidieť úzke hrdlo slovenského rastu. To, že ho nevidieť z Bratislavy, môže byť kvalitou ministra financií, a všeobecne expertných elít, ako aj činnosťou marketingového oddelenia Úradu vlády, ktorý sa koncentruje už úplne na voľby. Avšak i horší gambler ako Ján Počiatek (koľko ten mohol prehrať v Las Vegas?) by mal predovšetkým zohľadňovať skutočnosť, že po dvoch "pozitívnych" kvartáloch sa na čistú nulu vrátilo Nemecko. Pričom medzikvartálny "rast" celej eurozóny bol 0,1, čo neznamená nič menej než významný signál, že so šrotovným a dojazdom iných fiškálnych "stimulov" sa opona za oživením uzaviera v celej eurozóne. A keďže nešťastie nechodí iba po horách, ale aj menových úniách, Európu navyše čakajú mesiace života s predstavou gréckeho bankrotu, čo zaiste podporí najmä úverovú ochotu (stále neočistených!) bánk.
Ak sa v tejto situácii, ktorej alfou a omegou je úplná závislosť na vývoji v Nemecku, niekto odváži k tvrdeniu, že "Slovensko sa dostáva z krízy", tak je zrelý možno na medailu za chrabrosť, ale nie na ministra financií. Hoci hovoriť o Ficovej vláde ako rozhadzovačnej je nepresné (keďže ona nerobí nič) v porovnaní s inými, s ilúziou rastu (a voľbami) pred očami práve vytvára priestor na druhé horibilné prekročenie deficitu s enormným zvýšením štátneho dlhu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.