nizmus.
Vylúčiť, že za Sulíkovým „nie" útvaru SDKÚ-SaS-MostHíd-OKS nie sú akési taktické kalkulácie, alebo ešte aj čosi „vyčuranejšie", sa samozrejme nedá. Signálov, že SaS vidia sami seba v kampani ako zvrchovanú stranu, oni vyslali dosť. Pričom ultimátum na Dzurindu, ktorý nesmel byť líder, ešte keď si sám seba inak predstaviť nedokázal, bolo ďaleko cez čiaru, keďže ako sme už raz napísali, to nie je žiadny Mečiar, aby mohol byť vôbec nastolený ako predmet kompromisu so svedomím. Pokiaľ teda niekto po koalícii túži úprimným srdcom.
Veci sa však zmenili, prudko a k horšiemu. Partnerstvo s SDKÚ dnes testuje i hranicu znesiteľného kompromisu, i rozumnej stratégie v kampani. Názor Ivana Mikloša, že „Sulík verí viac Ficovi ako SDKÚ", je veľké nedorozumenie, alebo malá urážka človeka, o ktorom sa vyjadruje. Nie. Sulíkovi môže behať po lebke čokoľvek a je možné, že ani nerieši problém v tejto rovine. Avšak ak predsa niečomu verí viac ako SDKÚ, tak nie Ficovi, ale vlastným očiam. Z Allied Wings a Destor Investments sa nedá vyzliecť, nech dôkazný servis robí ktokoľvek. Aj keby nebolo – vraj – „lživých konštrukcií o špinavých peniazoch" (Mikloš), samotná existencia škrupiniek a účtov v Londýne a okolí, či plynárenský šéf (ešte štátny!!) s prstom na pokladni, sú naprosto dostatočné fakty, aby v prípade, že hovoríme o politickej strane, padla dôvera k nej na úroveň Lehman Brothers. Neexistuje mimo Slovenska demokracia, kde by toto nevyhodilo stranu do povetria, minimálne k mimoriadnemu kongresu. V Standard´s & Poor by povedali, že úverový kredit SDKÚ je dnes tri stupne pod Gréckom. A jeden nad Pakistanom… Je možné pochopiť heroickú snahu SDKÚ zahovoriť Destor a odkloniť ťažisko deja späť k Interblue a spol., kde patrí právom, avšak viniť iných za neuskutočnenú "alternatívu" je v ich situácii bezočivosť. A nebezpečná, pretože sprisahanecké mlčanie a tichý pardon, s akým tvorba mienky uhýba pohľadom a ešte školí SaS z predvolebnej stratégie a dokonca mravov (pretvarujú sa, zaľúbili sa do preferencií MVK, egoisti nechcú koalíciu!!), je postavenie vecí dokonale na hlavu.
SDKÚ je podozrivá z rovnakých deliktov proti slušnému vládnutiu, z akých je podozrivý Smer (kvantita je druhá vec), a kto to vníma a pokladá za prekážku nadväzovania vzťahov, zaslúži pochvalu ešte i vtedy, ak z toho vyvodil nesprávne taktické či strategické rozhodnutie. Hrozba prepadnutia hlasov "pravice" (či čo to je) je vážna a druhá vláda Fica, s eventuálnou ústavnou väčšinou, bude horšia ako prvá. Nevraviac o kríze. Avšak to, že základnú zodpovednosť na "zmarení alternatívy" nesie strana, ktorá na rozdiel od všetkých iných v jej situácii sa nevedela pozrieť do zrkadla hneď v jeseni 2006 a dotiahla všetkých kostlivcov zo skrine až do volebnej kampane, je písmo sväté.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
